Voľby ako zrkadlo bezmoci niečo zmeniť. Ale aj jeden hlas môže hrať úlohu
Sú po voľbách, lístky sú hodené, hlasy sčítané. Vo vzduchu je ale stále veľa rozvírených emócií. Voľby do Poslaneckej snemovne vyvolali rad otázok, vrátane tej, ako veľmi dôležitý alebo nedôležitý je hlas jedinca, či je vôbec možné niečo zmeniť.
Ako uvádza Novinky.cz, volebná účasť bola v tohtoročných voľbách tretia najvyššia v histórii, dosiahla 68,95 %. A to aj napriek tomu, že na diskusných fórach často zaznievalo „voliť nejdem, nemám koho“. Podľa prieskumov STEM/MARK je u nás približne 1,4 milióna chronických nevoličov, ktorí argumentujú najviac tým, že „nie je koho voliť, nikomu neverím“. Na druhom mieste je nezáujem o politiku ako takú a tretí argument býva ten, že to „nemá zmysel, nič nezmením“. Posledný uvedený dôvod, prečo neísť voliť, býva silným momentom, ktorý má svoje opodstatnenie aj v psychológii. Hovorí sa tomu „naučená bezmocnosť“. Ide o pojem Martina Seligmana a vychádza z toho, že ak človek opakovane zažije, že jeho vyvinuté úsilie nevedie k želanému výsledku, mozog sa mu prepne do režimu „je zbytočné sa snažiť“. Frustrácia zo zbytočnosti víťazí, v konaní nepokračuje.
"Roky som chodievala k voľbám, koľkokrát som kvôli tomu nešla na chalupu, alebo zmenila plány, len aby som to stihla. Ale už ma to prestalo baviť. Nič sa tak aj tak nezmenilo. Volebné lístky som preto vyhodila, hneď ako prišli, a na chalupu som sa presunula už v piatok ráno. Ani tie televíziu som si nepustila, nechcem sa s tým vôbec zaoberať,"
povedala pre LP-life.cz šesťdesiatročná Helena V.
Čo dokáže jeden hlas
Helenin postoj je do určitej miery pochopiteľný, je to psychologická forma obrany proti sklamaniam. Ako poznamenal Steven Levitt z Freakonomics.com, tak „nikto so zdravým rozumom nehlasuje len preto, že by sa domnieval, že ovplyvní výsledok volieb“. V histórii moderných volieb existuje skutočne len málo prípadov, kedy by jeden hlas zohrával nejakú zásadnú úlohu vo výsledkoch. No i tu výnimka potvrdzuje pravidlo.
V roku 2008 prehral vo voľbách indický kandidát do rádžastánskej štátnej poslaneckej snemovne o jeden hlas. C.P. Joshi vtedy získal 62 215 hlasov, Kalyan Singh Chauhan presne o hlas viac. Novinári však prišli s informáciou, že výsledky volieb mohla ovplyvniť Joshiova žena, ktorá s ním neprišla k volbám a namiesto toho za neho sa modlila v chráme. Naopak manželke víťaza sa malo nejakým spôsobom podariť voliť hneď dvakrát. Celý prípad sa nasledujúce štyri roky vyšetroval, voľby boli nakoniec anulované a Joshi dlhotrvajúci spor vyhral. O funkciu už ale záujem nemal, získal post vo federálnej vláde.
Hrdosť ako nesebecký motív
Motiváciu, prečo ísť voliť, tak musí mať človek trochu inú. Levitt presne uvádza, že by to mala byť predovšetkým zábava, že dôvod, prečo ísť k voľbám, môže spočívať v tom, že jedinec pocíti aspoň na malý okamžik národnú hrdosť a určitú súdržnosť. Voľby totiž svojím spôsobom mažú rozdiely - v rovnakom momente sa pri rovnakom akte stretnú ľudia z úplne odlišných sociálnych sfér, pričom hlasy všetkých majú rovnakú váhu. Kto volí, správa sa zodpovedne a správne, zapôsobila naňho volebná mobilizácia a myslí nielen na svoj osobný prospech, ale aj na prospech celku.
Vzhľadom na vysokú volebnú účasť istotne nechýbalo rozhodnutie českým voličom, hoci mnohí mohli byť nakoniec sklamaní alebo sa dokonca hanbili za svoje rozhodnutie.
„O tom, komu dám svoj hlas, nemohol som nikomu povedať. Nikto ma v tomto smere vo svojom okolí nerozumie, takže sa radšej nahlas nevychvaľujem a využívam to, že je voľba tajná. Ale išiel som voliť, to je myslím hlavné,“
prezradil pre LP-life.cz šesťdesiatsedem ročný Pavel C.
Dvadsaťdvaročný Michal V. svoje pohnútky vysvetlil pre LP-life.cz inak:
"Nedopustil by som si neísť k voľbám, je to povinnosť. Kto nejde, nemá potom právo nadávať na politiku, keď sa snažil ju aspoň aktívne ovplyvniť. Istotne, neskončilo to, ako som si želal, ale nebudem sa zrútiť a o štyri roky idem voliť znova."
Motiváciu teda možno nájsť, možno aj v tom, že mať vôbec možnosť to urobiť nebolo vždy samozrejmé. Na to upozornila na Novinky.cz aj diskutujúca Magdaléna:
„Volit’ chodím už len preto, že ženy nemali počas väčšiny histórie privilegium voliť a cítila by som sa trápne voči tým, ktoré nám volebné právo získali.“
Zdroj: Autorský text, vlastné dotazovanie, Novinky.cz, Stemmark.cz, Timesofindia.indiatimes.com, Journals.law.harvard.edu, Wikipedia.org
