Baví ma práca architekta, nie politika. Česká republika je architektúre dlžná, hovorí Marek Tichý
Marek Tichý v súčasnosti patrí k najvýznamnejším domácim architektom. Získal rad ocenení a jeho architektonická kancelária pracuje na veľkých projektoch. Ako sa on sám kedysi nechal počuť, najťažším projektom pre neho bola rekonštrukcia bývalého hotela Intercontinental, dnes známeho ako Fairmont. Práve tu sme sa stretli a prebrali všetko možné. Odkiaľ čerpá inšpiráciu, ako prebiehala rekonštrukcia hotela, kedy sa rozhodol pre dráhu architekta, či sa u klientov stretol s nejakými bizarnými požiadavkami alebo ako sú architekti vlastne platení.
Práve teraz sa nachádzame v hoteli Fairmont. Podieľali ste sa na jeho rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá stála 4 miliardy korún. Hotel je považovaný za jeden z najluxusnejších v Prahe. Býval tu ubytovaný napríklad Michael Jackson. Aké ste mali pocity, keď ste mu vdýchli nový život a prvýkrát ste vstúpili do jeho útrob po dokončení rekonštrukcie?
Keď sme sem prišli pred rekonštrukciou, hotel, ako si ho mnohí ľudia pamätajú, bol doslova provinciálny. Tá stará sláva už bola tak zabudnutá, že si nikto nepamätal, že to kedysi bol sen našich rodičov mať tu svadbu alebo promóciu. Z hotela sa stalo niečo, čo verejnosť takmer zabudla, a našou hlavnou snahou a ambíciou bolo vrátiť ho na kultúrnu mapu nielen Prahy, ale aj strednej Európy. Hotel bol pôvodne zamýšľaný ako výkladná skriňa československej kultúry, umenia a architektúry. Uznali sme, že stále má potenciál, a sme radi, že sa na mapu kultúrnej Európy aspoň v hospitality segmente vrátil.
Už ste sa vy sám ubytoval v hoteli? Láka vás to?
Samozrejme som tu mnohokrát spal, pretože tu mimochodom pracujeme aj v noci na nastavovaní svetelných scén. Je tu napríklad približne 10 000 svetelných zdrojov v stovkách scén, ktoré sa menia v priebehu dňa a večera, aby atmosféra dotvárala charakter architektúry. To všetko sme museli ako architekti navrhnúť a nastaviť, takže sme si to museli aj odpracovať. Pochopíte, že sme tu preto strávili aj rad nocí. Ako som spomenul, rekonštrukcia trvala 4 roky, čo je u takého projektu veľmi krátky čas.
Ako si vysvetľujete, že sa to podarilo v tak krátkom čase?
V skutočnosti to nakoniec trvalo takmer 5 rokov, aby som bol presný, ale aj tak je to extrémne krátka doba. Podarilo sa to podľa môjho názoru vďaka skvelému realizačnému tímu. Mali sme to šťastie, že sme práve dokončili veľkú konverziu Paláca elektrických podnikov v Holešoviciach pre jednu významnú pražskú spoločnosť. Realizačný tím Metrostavu sme potom prakticky celý previedli, prešli sme len cez rieku a druhý deň sme začali pracovať na rekonštrukcii bývalého Intercontinentalu, dnes Fairmontu. Bolo to asi 200 ľudí, ktorí už boli zohraní, poznali sa, mali správnu chémiu a schopnosť spoločne pracovať na veľkých projektoch. To nám dalo obrovský náskok a umožnilo zvládnuť rekonštrukciu v tak krátkom čase.
Keď pracujete na takomto projekte, určite si k nemu vytvoríte aj osobný vzťah. Aký priestor v hoteli Fairmont je vaše srdcovka?
Jednoznačne áno. Už len preto, že projekt nám bral 16 hodín denne po dobu piatich rokov, stal sa súčasťou nášho života. Človek musí obetovať veľa a tým pádom si k tomu nevyhnutne vytvorí aj tesnú osobnú väzbu. A nie je to len o mne. Hovorím aj za tím 100 ľudí, ktorí na projekte pracovali so mnou. To sa týka mnohých ľudí aj rodín.
Ťažko by som vybral konkrétnu časť hotela, ktorá je pre mňa najzaujímavejšia. Možno sú mi najbližšie nové priestory, ktoré sme vytvorili: na nábreží veľká galéria moderného umenia Kodl, reštaurácia orientovaná na Dvořákovo nábrežie Greenhouse, konferenčné nástavby a samozrejme aj celá konverzia verejných priestorov, ktorú z pôvodne zabudnutého miesta urobili, myslím si, atraktívnu časť mesta.
Odkiaľ vlastne beriete inšpiráciu, keď vynecháme samotnú architektúru? Čo vás inšpiruje?
Inšpiruje ma história, príbehy miesta a príbehy Prahy. Poznanie samotnej Prahy je tiež dôležité. Sme kancelária, ktorá tu žije, pracuje a tieto miesta dlhodobo sleduje. Ďalej ma inšpiruje to, že sa snažíme oživiť minulé alebo staré miesta s bohatou minulosťou, dať im novú tvár, nový vzhľad. To nás priťahuje a baví. Keď tieto miesta opäť ožijú, ľudia sa sem vracajú, objavujú nové možnosti, nový potenciál, novú vlnu inšpirácie – a to je niečo, čo nás žene vpred.
Niektorí ľudia veria, že každé miesto alebo priestor má svoju špecifickú energiu. Máte to rovnako? Keď niekde vstúpite, vyvoláva to vo vás určité emócie?
Je to tak. Tento projekt, už ako bol koncipovaný v 60. rokoch, bol veľkou generačnou výpoveďou. Československí architekti a výtvarní umelci sa vtedy snažili vykričať, že Československo nezaniklo za železnou oponou, že sme stále významnou krajinou s fantastickou a bohatou kultúrnou históriou a že máme čo ponúknuť.
Podarilo sa to vtedy napríklad novej vlne československého filmu a o to isté usilovali aj architekti a výtvarníci. Tento hotel mal byť práve manifestom ich tvorby. To sa nám ako príbeh veľmi páčilo - sila tejto generačnej výpovede nás inšpirovala. Snažili sme sa na to nadviazať spoluprácou s novou generáciou súčasných výtvarných umelcov. Vytvorili sme veľký medziodborový tím a chceli sme, aby zážitky z architektúry presahovali samotnú stavbu, aby sa tu ľudia stretávali s umením, svetlom, gastronómiou, verejným priestorom i zeleňou. Chceli sme, aby to bol zážitok, na ktorý si budú naozaj pamätať.
Musím povedať, že ma to už vlastne prekvapilo - keď som vošiel, okamžite mi bola ponúknutá voda zadarmo. Cítil som určitý, povedzme, luxus. Čo by ste povedali pôvodnému architektovi hotelu Fairmont, keby ste sa s ním stretli? Bol to, tuším, pán Karel Filsák, hovorím to správne? Čo by ste mu povedali?
Bol to Karel Felsák, ale spolu s mnohými ďalšími autormi, a my sme tu mnohých z nich dokonca mali možnosť osobne spoznať. Samozrejme sa sem občas vrátia, dívajú sa, a keď nie priamo oni, tak ich deti alebo vnuci. Mnoho z nich to kvituje a teší sa z toho, že hotel sa znovu vrátil tam, kde ho ich otcovia a dedkovia chceli mať. V 90. rokoch bol hotel totiž veľmi zdevastovaný, zabudnutý a pôvodná myšlienka generačnej výpovede zanikla v nastupujúcej normalizácii.
Pepeľne verím, že sme ich víziu oživili a posunuli ju do 21. storočia vďaka novej vrstve, ktorú sme k nej pridali. Chcel by som mu teda povedať, že si jeho prácu veľmi vážime, vychádzame z nej, rešpektujeme ju a nebojíme sa ju posunúť o kúsok ďalej.
Luxus môže byť blyštivý a okázalý, ale aj tichý a pokojný. Ako ste pristupovali k luxusu pri tomto projekte?
Snažíme sa o to, aby luxus nebol okázalý, aby to bol bezprostredný zážitok. Niečo, čo vás ohromí, ale nezaskočí, niečo, čo vás privíta, niečo, čo bude prívetivé a príjemné aj pre používateľa. Sme radi, že túto našu myšlienku prevzal aj Fairmont a ďalej ju preliáva do myšlienky hospitality servisu. Je len náhoda, že práve Fairmont sa stal operátorom tohto hotela. Keď vlastníci vyberali operátora hotela, vybrali Fairmont, pretože na svete prevádzkujú ikonické hotel Savoy v Londyne alebo Plaza v New Yorku. Necháva im svoju tvár a dodáva len špičkový servis, ktorý je doplnkom architektúry, a ktorý nezaskočí. Je doplnkom genia loci toho miesta. Hotel si môžete vychutnať návštevu galérie na prízemí, reštaurácie alebo sa ubytovať. Ísť do bazéna alebo si vychutnať dolné námestie a prejsť sa k rieke. Hotelový servis vás vždy privíta, aj keď prídete na 5 minút alebo sa tu ubytujete na týždeň.
Zaujíma vás celý rozhovor? Pustite si video.
