Rozhovor s plastickým chirurgom Martinom Šormou nebola o estetických trendoch. Bol o praktických veciach, o každodennom nepohodlí, o ženách, ktoré sa dlho odhodlávajú niečo zmeniť – a potom prídu. Nie pre krásu, ale pre úľavu. Pre pocit, že sa vo vlastnom tele budú cítiť lepšie.
Téma labioplastiky ostáva pre mnohé ženy citlivé. Napriek tomu ide často o veľmi konkrétne dôvody – bolesť pri športe, nepríjemný pocit pri sexe, viditeľný previs v plavkách alebo v legínach. Martin Šorma o tom hovorí pokojne, otvorene a bez hanby. Nehodnotí. Len vysvetľuje, čo sa dá upraviť, ako zákrok prebieha a čo všetko môže ženám zjednodušiť život.
Niekedy prichádzajú veľmi mladé pacientky. Inokedy ženy po pôrode, po štyridsiatke. Každá má iný príbeh. Ale spoločné majú to, že chcú späť ten dobrý pocit - v tele, v hlave, vo vzťahu. A niekedy k tomu vedie malý, technicky nenápadný, ale dôležitý zákrok.
Tak si musíme najprv vysvetliť, čo vlastne labioplastika zahŕňa. Je to zákrok, pri ktorom najčastejšie zmenšujeme a modelujeme malé pohlavné pysky. V oblasti ženského genitálu sa robí viacero zákrokov, ale pod pojmom labioplastika sa zväčša myslí práve tento konkrétny výkon. Najčastejšie k nám prichádzajú ženy, ktoré majú pocit, že ich malé pohlavné pysky sú príliš veľké, alebo sú výrazne asymetrické, prípadne sa v tejto oblasti nachádzajú ďalšie deformity.
Vzhľadom na to, že spektrum je pomerne široké, môžeme sa stretnúť s nadmierne veľkými, asymetrickými alebo rôzne deformovanými pyskami, tak aj spektrum zákrokov je rôzne. Záleží presne na tom, akú konkrétnu deformáciu na príslušnej stydkej pyske riešime. Z toho potom vyplýva aj variabilita operačných techník. Vždy ich prispôsobujeme podľa konkrétnej situácie.
Samozrejme. Princíp zákroku spočíva v zmenšení, pokiaľ ide o nadmerné veľké malé stydké pysky, alebo v korekcii asymetrie, ak sú nerovnaké pravý a ľavý. A podľa toho, akú riešime deformáciu, sa upravuje aj rozsah zákroku. Operáciu možno vykonať buď v miestnom umrtvení, alebo v celkovej narkóze. To vždy vopred konzultujeme s pacientkou, čo by jej vyhovovalo. Počas zákroku odstránime alebo upravíme príslušnú deformitu, odstránime nadbytočnú tkanivo, a oblasť následne zašijeme do nového tvaru. Tým zákrok končí.
Rekonvalescencia spočíva v tom, že pacientke vždy vysvetlíme, ako je dôležité dbať na zvýšenú hygienu v tejto oblasti. Vzhľadom na to, že tu nemôžeme použiť žiadne obväzy, ktoré by ranu kryli, je správna hygiena kľúčová. Počas približne 10 až 14 dní dojde k hojeniu povrchových rán, ktoré vzniknú po zákroku, avšak to ešte neznamená, že je všetko úplne zahojené. Konečný efekt totiž zabezpečujú jazvy, ktoré sa vytvárajú vnútri, a tie získavajú pevnosť približne po 6 až 8 týždňoch. Definitívne hojenie teda očakávame približne po dvoch mesiacoch.
Áno. Ako som už spomenul, pacientka musí dodržiavať zvýšený hygienický režim. Ideálne sa sprchovať po každom použití toalety. Odporúčame tiež špecifické hojivé gély, ktoré si pacientka aplikuje doma priamo na rany, a ktoré napomáhajú procesu hojenia.
Keď hovoríme konkrétne o labioplastike, tak sa jednoznačne jedná o zákrok estetický. V oblasti ženského genitálu samozrejme existujú aj ďalšie choroby, ktoré majú zdravotný dôvod. Napríklad stavy po úrazoch, nádorové ochorenia (zhubné aj nezhubné), alebo funkčné poruchy v oblasti hráze alebo pošvy. Tieto zákroky sa ale vykonávajú na gynekológii, nie u nás. A práve preto bývajú hradené zo zdravotného poistenia. U nás nejde o funkčné poruchy, ale o poruchy vzhľadu, teda čisto estetické dôvody, kedy si zákrok pacientky hradí samy.
Samozrejme, je to oblasť, ktorá u žien vyvoláva hanbu - obzvlášť keď sa majú zdôveriť lekárovi. Našťastie vďaka lepšej informovanosti, ktorú si ženy medzi sebou predávajú, je dnes prístup k takým zákrokom iný, než býval predtým. Vedia, že je možné takýto zákrok uskutočniť, poznajú niekoho, kto ho podstúpil, a vďaka tomu je ten prvý krok jednoduchší. Myslím si, že práve tá lepšia informovanosť prispieva k väčšej odvahe žien obrátiť sa na nás s týmto problémom.
Osobne vnímam, že existujú dva hlavné obdobia, kedy ženy uvažujú o labioplastike. Prvé je v období, kedy začínajú sexuálne žiť, to znamená okolo 17, 18, 19 rokov. V tomto veku si často začínajú uvedomovať, že niečo môže byť "inak", ako si mysleli, že by malo byť. A ak majú pocit, že by im zákrok mohol pomôcť so sebavedomím a celkovým komfortom do budúcnosti, rozhodnú sa ho podstúpiť.
Druhé obdobie nastáva u žien, ktoré už väčšinou majú deti vo veku okolo 35 až 40 rokov. Po pôrodoch totiž môže dôjsť k povytiahnutiu alebo zväčšeniu malých stydkých pyskov, a ženy potom prichádzajú kvôli korekcii. Často o takej možnosti skôr vôbec nevedeli – nikdy o tom nepremýšľali. Ale postupne, ako sa o téme začína viac hovoriť, si začínajú uvedomovať, že sa s tým dá niečo robiť. A prichádzajú práve v tomto životnom období.
Áno, vždy keď žena príde a oznámi nám svoje ťažkosti, ktoré v tejto oblasti vníma, tak ju najprv odborne vyšetríme. A ak zistíme, že jej ťažkosti sú oprávnené, potom samozrejme taký zákrok odporučíme. Ak však dospieť k záveru, že ide o normálny anatomický stav a nie je nutné ho chirurgicky riešiť, snažíme sa to pacientke vysvetliť a zákrok neodporúčame.
Áno, napríklad by som zákrok neodporučil žene, ktorá má za sebou prvý pôrod prirodzenou cestou, má pocit, že došlo k nejakej zmene, ale zároveň mi povie, že plánuje ďalšie dieťa možno za dva roky. V takom prípade jej odporučíme zákrok odložiť až po druhom pôrode, pretože sa môže stať, že po ňom sa objaví iný problém alebo ďalšia zmena, ktorú by potom bolo treba znovu korigovať.
Myslím si, že najväčší strach majú ženy z bolesti. Predsa len je to citlivá oblasť. Samozrejme tu hrá úlohu aj hanba, ale inak si nemyslím, že by mali výrazné obavy z výsledku. Skôr skutočne riešia bolesť, prípadne možné komplikácie.
Už som čiastočne zmienil, že je veľmi dôležité dodržiavať zvýšený hygienický režim. Ak totiž hygiena nie je dostatočná, v tejto oblasti hrozí riziko infekcie, ktorá môže viesť až k rozpadu rany. To je prvé riziko. Druhým problémom môže byť nedodržanie domáceho kľudového režimu. Ak je žena príliš fyzicky aktívna, a tým nemyslím len sexuálne, ale akýkoľvek iný typ pohybu alebo športovej aktivity, môže dôjsť k krvácaniu a opäť aj k rozpadu rany. Preto je kľud po zákroku skutočne dôležitý. Takže to sú asi tie najväčšie riziká.
Myslím si, že áno. Aspoň to ženy často spomínajú – trebárs nie hneď ako prvú vec, ale v priebehu konzultácie sa k tomu dostaneme. Ak sú napríklad malé stydké pysky nadmerne veľké alebo výrazne asymetrické, môže to pri pohlavnom styku spôsobovať pálenie, rezy alebo iné neprijemné pocity. Takže ak taký zákrok vykonáme, môže to pozitívne ovplyvniť aj ich sexuálny život.
Určite. Mnoho žien tvrdí, že ak sú spokojné s vzhľadom svojich intímnych partií, cítia sa uvoľnenejšie a dokážu si sex viac užiť. A z mojej skúsenosti to skutočne tak je. Ženy, ktoré vnímajú nejaký problém alebo deformáciu, sa často podvedome hanbia. A práve ten hanba je niečo, čo ich brzdí. Nie sú v sexe tak otvorené a uvoľnené ako ženy, ktoré majú pocit, že je všetko v poriadku.
Ja osobne si myslím, že požiadavky partnerov zohrávajú skôr podradnú úlohu. Veľmi malé percento žien prichádza s tým, že ich vzhľad intímnych partií vadí partnerovi. Muži sú v tomto smere väčšinou veľmi tolerantní. Navyše, aj muži majú za sebou často viac sexuálnych skúseností a vedia, že neexistuje žiadny univerzálny model, ako má ženské pohlavie vyzerať. Skôr si myslím, že muži v tomto smere často trochu tápajú.
Ale ak muž napríklad raz spomenie, že mu niečo vadí, žena to môže vnímať veľmi negatívne, a práve to ju môže priviesť k rozhodnutiu podstúpiť zákrok. Vo väčšine prípadov však rozhodnutie vyplýva čisto z jej vlastného vnímania a pocitu, že by sa chcela cítiť lepšie sama so sebou.
Napríklad pri športe. Mnoho žien dnes pravidelne behá, je to veľmi populárne. A ak je v oblasti malých stydkých pyskov príliš veľká tkanina, môže im to fyzicky prekážať. Práve športové aktivity, či už beh alebo napríklad cyklistika, bývajú veľmi častým dôvodom, prečo sa ženy rozhodnú labioplastiku podstúpiť.
Ďalšou situáciou môže byť nosenie plaviek alebo priliehavého oblečenia. Ak žena vníma, že v týchto kúskoch oblečenia „niečo vystupuje“, že je tam proste „veľa“, môže sa cítiť nesvoja. Niektoré ženy majú pocit, že si toho ľudia v okolí všímajú, a práve to potom ovplyvňuje ich sebavedomie.
Ja úplne presne neviem, čo tým presne myslíte, ale v podstate ide o to, že upravujeme tvar ženského genitálu tak, aby malé stydké pysky nepresahovali cez pysky veľké. Práve tento presah je pre mnoho žien esteticky aj funkčne nepríjemný. To je to, čo labioplastika rieši.
Nestalo, našťastie nie. Hlavným orgánom pre citlivosť je klitoris a malé stydké pysky. My sa oblasti klitorisu pri klasickej labioplastike dotýkame len veľmi okrajovo, pretože práve tá časť nebýva zväčša nadmerne zväčšená. Samozrejme existujú aj výnimky. Napríklad ak je predkožka klitorisu hypertrofická, teda výrazne zväčšená. V takom prípade môže byť súčasťou zákroku aj jej zmenšenie, ale tento výkon sa musí vykonávať veľmi opatrne, aby nedošlo k poškodeniu nervových zakončení.
Nepochybne. Medzi najčastejšie zákroky, ktoré vykonávame, patrí operácie očných viečok. Tých robíme skutočne veľa. Medzi obľúbené určite patria aj operácie prsníkov. Či už ide o zväčšenie pomocou prsných implantátov, modeláciu pri ochabnutí poprsia, alebo naopak zmenšenie u žien s nadmernými prsníkmi.
Neviem, či by som mal konkrétnú značku spomínať, ale môžem povedať, že vývoj v oblasti prsných implantátov za posledné desaťročie prešiel veľkou zmenou. Operácie s implantátmi robím takmer 30 rokov a pamätám si obdobie, keď boli veľmi populárne anatomické implantáty, tehdy sme približne dve tretiny zákrokov robili práve s nimi.
Neskôr ale došlo k posunu. Implantáty sme začali častejšie ukladať pod sval a výhoda anatomického tvaru sa tým začala vytrácať. V posledných rokoch teda najradšej používame tzv. ergonomické implantáty. Na prvý pohľad vyzerajú ako okrúhle, ale majú schopnosť sa veľmi prirodzene prispôsobiť tvaru prsia aj tela. Kombinujú estetický efekt s prirodzeným výsledkom a to považujem za ideálne.
Áno, v posledných rokoch prišla jedna americká firma s novým typom implantátu, ktorý je výnimočný hneď v niekoľkých smeroch. Má ergonomický tvar, ktorý je mierne odlišný od doteraz bežne používaných typov. Niekedy sa o ňom hovorí, že pripomína tvar diamantu, hoci si nie som istý, či je to úplne presné pomenovanie. Každopádne ten tvar je naozaj špecifický a veľmi dobre sa prispôsobuje tvaru tela.
Avšak jeho najväčšou výhodou je použitý materiál tzv. supersilikon. Ide o vysoko kvalitný silikon, ktorý sa využíva napríklad aj pri výrobe srdcových chlopní, kde sa počíta s extrémne dlhou životnosťou. V laboratórnych testoch životnosti tieto implantáty prekonali súčasne používané typy približne desaťnásobne, čo je skutočne mimoriadny výsledok.
Sú vhodné prakticky pre každého, kto zvažuje augmentáciu, teda zväčšenie prsníkov. Ale ich špecifická výhoda sa prejavuje najmä v tom, že sa s nimi dá začať pracovať aj v rámci novej techniky, ktorá sa postupne rozvíja, ide o zväčšenie prsníkov vykonávané iba v miestnom umŕtvení. Práve pri tomto type zákroku sa tieto implantáty veľmi osvedčujú vďaka svojej pružnosti a prirodzenému správaniu v tele.
Áno, rozdiel v rekonvalescencii je pomerne výrazný. Už sme spomínali, že zákrok v miestnom znecitlivení so sebou nesie menšie riziko komplikácií. Pri operácii v celkovej anestézii obvykle preferujeme, aby pacientka ostala cez noc v pooperačnej miestnosti. Jednoducho preto, aby sme ju mali pod dohľadom a mohli včas reagovať, ak by sa objavili ťažkosti.
Naopak pri zákroku v miestnom umrtvení môže pacientka približne po dvoch až troch hodinách odísť do domácej starostlivosti. Navyše pri tejto technike nedochádza k otváraniu rany klasickým rezom, tkanivá sa skôr jemne roztlačia, čo znižuje riziko krvácania, zápalov a ďalších komplikácií.
Vďaka tomu sa ženy môžu výrazne skôr vrátiť do bežného pracovného a spoločenského života. Zatiaľ čo po klasickom operácii odporúčame začať so športovými aktivitami približne po štyroch až šiestich týždňoch, v prípade zákroku v lokálnej anestézii sa táto doba môže skrátiť aj na polovicu.
Určite. Ale myslím si, že v dnešnom rýchlo sa meniacom svete je to vlastne príjemnejšie pre každú ženu, či už má deti, alebo nie. Vplyvom zamestnania, životného štýlu a fyzických aktivít je pre väčšinu žien dôležité, aby sa čo najskôr mohli vrátiť do bežného režimu. Akékoľvek skrátenie obdobia rekonvalescencie je preto určite výhodou.
Neexistuje žiadna operácia, ktorá by bola úplne bez rizika. Ale práve táto metóda bola vyvinutá tak, aby riziká, ktoré sú bežne spojené so zväčšením pŕs pomocou implantátov, čo najviac minimalizovala. Používajú sa implantáty s extrémne dlhou životnosťou, u nich sa dokonca uvažuje o tom, že by v budúcnosti vôbec nemuseli byť menené. A to je obrovská výhoda, pretože zatiaľ platí odporúčanie na výmenu zhruba po desiatich rokoch.
Pokiaľ ide o samotný zákrok v lokálnom umrtvení, nejde o klasickú operáciu, kedy sa chirurgicky vytvára vrecko pre implantát. Namiesto toho sa pod prsnú žľazu zavedie špeciálny nástroj a pomocou balóniku dôjde k jemnému roztiahnutiu, respektíve roztláčaniu tkaniva. Tým pádom nedochádza k jeho chirurgickému prerušeniu a riziko komplikácií, napríklad krvácania, je výrazne nižšie.
Áno, určité limity samozrejme existujú. Záleží na type prístupu. Pri novšej technike, ktorá sa vykonáva v lokálnej anestézii pod prsnou žľazou, je možné použiť implantáty do veľkosti približne 250 ml. Druhý prístup, ktorý je v súčasnosti tiež veľmi žiadaný, je klasický rez spodkom prsníka, teda cesta, ktorú vykonávame najčastejšie pri bežnom zväčšení prs. Tam je možné použiť aj väčšie implantáty, obvykle až do veľkosti 330 ml.
Ja Vám ďakujem. A verím, že sa všetky ženy, ktoré navštívia našu kliniku, budú cítiť rovnako bezpečne a v dobrých rukách - tak, ako sa tu cítite Vy.
Zdroje: autorský text, rozhovor, Mediestetik