Záruka, že oslávite sté narodeniny rozhodne nie je daná fitness štýlom od tridsiatky. Ani panákom na raňajky. Ani ničím iným. Odpoveď vedca celkom prekvapila, hoci je celkom logická.
Sú iní, sú vzácni. Hoci ich štatisticky bude stále viac.
Každý storočný starček dostáva tú istú otázku: "Čím si vysvetľujete svoju dlhovekosť?" V tej chvíli začína divoká séria konšpirácií.
Od nevydíravosti a tolerancie k druhým až po panáka tvrdého na raňajky alebo ďalšie bizarnosti.
Pravda, nestresovať sa je určite dobré, s alkoholom to je už horšie. Často ale títo ľudia zabúdajú na genetiku. Práve je to krok k odhaleniu tajomstva ľudskej dlhovekosti.Faktom je, že existujú dlhoveké rody. Genetika hrá úlohu minimálne z 30 %, to ďalšie potom už ovplyvňujú naše vlastné individuálne faktory. Životný štýl, strava, náhody.
Ľudia s vysokou dlhouvekosťou majú niečo spoločné. Všeobecne začínajú v pozdnom v veku trpieť na choroby svojich rovesníkov. Niektoré výskumy uvádzali až tridsaťročné oneskorenie, aj keď určite to nie je možné aplikovať na úplne všetkých. Rozdiel bol však nápadný oproti nízkovekožitým rovesníkom.
Ich životný štýl nemusí nutne byť zdravý, naopak, svoje zdravie si mimoriadne nehlídia. Je však len ťažko riešiteľnou otázkou, ako s touto informáciou naložiť.
Navyše tu možno nájsť aj to, že deti týchto ľudí sú vo všeobecnosti zdravšie. Teda sú to vo všeobecnosti zdravšie rody, čo je kľúčovou otázkou celej problematiky.
Výskum ukázal, že tieto rody sa zvyčajne vyhýbajú aj čisto degeneratívnym ochoreniam, ktoré život vo všeobecnosti skracujú a znehodnocujú. Alzheimerova choroba, Parkinson alebo demencia tu bývajú oveľa menej, alebo sa objavujú až v oveľa neskoršom veku než u zvyšku populácie. Navyše skutočne tu zas takú veľkú úlohu nehrá ani ničenie si života nezdravým životným štýlom.
Napokon, Ozzy Osbourne sa stal terčom výskumu kvôli svojej genetické odolnosti voči dôsledkom svojho nekontrolovaného životného štýlu. U neho bola príčina v veľmi dobrom odbúravaní alkoholu, hoci bola vykúpená trojnásobným sklonom k závislosti. Síce skonal na Parkinsonovu chorobu, ale prežil mnoho takého čo by iných ľudí už dávno zabilo.
Teda, tuhy koreň. Lenže prichádza na rad ďalší šok. Niektoré telesné ukazovatele vám môžu napovedať, že ho máte aj vy.
Veľmi zaujímavo sa javí rastový hormón. Možno hrá jednu z hlavných rolí. Ľudia, ktorí majú nižšiu hladinu rastového hormónu, sú teda všeobecne menší a všetci v rodine tiež, majú šancu byť dlhovekí. Rastový hormón pod kontrolou sa môže odraziť v odolnosti voči rade chorôb.
Ako príklad uvádzajú vedci z Albert Einstein College v New Yorku poníky a minikone ako menšie typy koní.
Miniponíci sa zvyčajne dožívajú 25 až 35 rokov, ale niektoré jedince môžu žiť aj dlhšie, až 40 rokov a viac. Dlhovekosť sa líši podľa plemena a podmienok chovu, ale poníci vo všeobecnosti mívajú dlhšiu životnosť než veľké plemená koní.
Huculové, jedni z najodolnejších koní, sa bez problémov môžu dožiť až 40 rokov vo veľmi dobrom zdraví.
Ušľachtilosť, šľachtenie a umocňovanie iných genetických rysov než je len nutné prežitie (napríklad u rýchlych dostihových koní), výrazne skracuje ich odolnosť a život. Dostihový kôň sa dožíva zhruba 15 – 20 rokov pri dobrej starostlivosti a nie je-li z dostihov opotrebovaný a je-li mu dopriaty dobrý zdravý dôchodok.
Ďalším príkladom bola aj dlhší život menších plemien psov než psov veľkých plemien.
Môže to teda byť dobrá genetická mutácia vytvorená všeobecne k dlhšiemu prežitiu. Špeciálne schopnosti alebo jednostranné nadanie potom príroda celkom možno trestá nižším vekom a vyššou chorobnosťou. Je treba si tiež klásť otázku, do akej miery je ľudská rasa už celkovo degenerovaná a ovplyvnená negatívnym životným štýlom. Či na nás vôbec ešte platia prírodné zákony.
Zdroj: pubmed.ncbi.nlm.nih.gov, weforum.org, zpravy.tiscali.cz