Moja Praha: Záhrada je záhrada, hovorí speváčka Michaela Štiková. Braník zvíťazil na plnej čiare
Pre muzikálovú a opernú speváčku Michaelu Štikovou predstavuje charita životné téma. Doma má malú dcéru, ktorá sa narodila s detskou mozgovou obrnou. Vďaka špeciálnym cvičeniam a terapiám však robí veľké pokroky. Preto umelecky založila s manželom Nadáciu Anežka, ktorá pomáha rodinám detí s postihnutím. S ohľadom na potreby dcéry musela Štiková vyberať aj vhodné bývanie. S manželom Jiřím a dcérou Anežkou žije dnes v domě z doby prvej republiky v Prahe, ktorému sama hovorí „oáza pokoj“. Ešte donedávna ale obývala strešný byt s luxusným výhľadom na mesto. V rozhovore sa dozviete, čo priviedlo rodinu k sťahovaniu, aj to, kto speváčke pomáha zariadovať dokonalé interiéry.
Médiám preletela správa, že ste splnila sen o dokonalom bývaní. Strešný byt, terasa, výťah až do obývačky, prezradíte nám o tom niečo?
Mám pocit, že sa mi nejaký, hoci malý, sen plní každý deň. Pravdou je, že či už prídem na chalupu, alebo som doma v Prahe, cítim sa obklopená pokojom.
Kvôli našej Anežke sme bývali dva a pol roka v prekrásnom bezbariérovom byte na Chodove. Keď sme sa tam sťahovali, neplánovali sme sa vrátiť späť. Ale človek míní, život mení a vrátili sme sa späť do milovaného domu na Braník. Samozrejme nato má obrovský podiel opäť Anežka, ktorá zvláda prekážky typu schody. Tie sú v našom dome na každom kroku.
Interiér strešného bytu vyzeral ako z katalógu, vymýšľali ste ho sami? Nové bývanie ste tiež pomáhali projektovať?
O byte na Chodove, ktorý je na celej streche, som mala hneď jasnú predstavu, a manželovi sa moja vízia páčila. Je diametrálne odlišný od vily na Braníku. Chodov je v zen designu a vila na Braníku je prvorepubliková – tú manžel rekonštruoval, keď sme sa ešte nepoznali a celú ju vymyslel spoločne s Petrou Kubátovou Sýkorovou, ktorá vile dala naozaj niečo neuveriteľné. Keď sme sa v marci 2025 rozhodli, že sa vrátime na Braník, musela vila prejsť úpravami, a to už som vymýšľala s Péťou ja a opäť som veľmi šťastná, že s nami do toho šla, pretože si myslím, že sa naozaj podarilo.
Čo vás viedlo k výberu práve tejto lokality?
Som prisťahovalec, pretože manžel si zariadil toto bývanie, ešte skôr ako sme sa spoznali. Zariadený a usporiadaný bol veľmi krásne, citlivo s ohľadom na prvorepublikový dom, ale tiež pohodlný a pre jedného. Predtým ako sa nasťahoval, manžel býval pri Mladá Boleslav na dedine. Keď sme sa spoznali, manžel stále mal pripomienky a pochybnosti, či je dom na správnom mieste a bol dosť často sklamávaný ľuďmi, ktorí sú vyslovene za život v centre. Na to ale Jiřík vôbec nie je. Naopak, miluje prírodu, má rád pokoj a zároveň je šťastný, že si sadneme na MHD a za dvadsať minút sme na Staromestskom námestí. Myslím, že dnes už aj on vie, že vybral úplne fantasticky.
Takže pre vás bývanie priamo v centre nebolo úplnou prioritou?
Nemyslím si. Bývame naozaj blízko centra, ale vo veľmi tiché časti, čo nám všetkým veľmi vyhovuje.
Je podľa vás Braník vhodný pre rodiny s malými deťmi?
Jednoznačne. Pokoj, príroda. Zároveň MHD hneď pri dome, školy za rohom, čo viac si priať.
Chodov a Braník – máte k týmto miestam nejakú väzbu, alebo ste sa vyložene zaľúbila do konkrétnych nehnuteľností a bolo vám jedno, v ktorej časti Prahy budete bývať?
Byt na Chodove je nádherný, ale keď sme tam bývali, niečo bolo zlé. Asi nám chýbal „domov“. K Braníku máme obrovské väzby. Mnoho nádherného sme tu prežili, vrátane toho, že ma tu požiadal môj muž o ruku. Ale tiež mnoho ťažkého a bolestivého, pretože sme tu prekonávali veľkú bolesť, keď nám povedali, ako veľmi je Anežka chorá. Asi aj ten dom nám dával obrovskú silu. Keď sme sa pred mesiacom vrátili, zhodli sme sa, že sme DOMA.
Zdá sa, že ste na súčasnej adrese spokojná. V rekonštruovanom dome určite, ale mám na mysli skôr okolie, chýba vám tam niečo?
Je tu všetko. Musím povedať, že oproti Chodovu je tu oveľa viac zelene. Celý byt na Chodove je obklopený veľkou terasou, ale záhrada je záhrada, je to iné. Na Chodove vyjdete von a ste medzi domami, tak to je. V Braníku vyjdeme von a sme zahneď v lese. Ako už bolo spomenuté, MHD máme pri dome, v centre sme za dvadsať minút. Škola za rohom, potraviny tiež. Nemám nič, čo by mi chýbalo. Som veľmi vďačná človek a som veľmi šťastná, že bývame v nádhernom dome, kde sa cítime tisíc percent doma.
Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie
