Šestici najväčších domácich bánk stúpol v prvých troch štvrťrokoch tohto roku čistý zisk o deväť percent na 68,8 miliardy korún. Za rastom ziskov stoja podľa odborníkov najmä úrokové výnosy z poskytovaných úverov a väčší záujem širokej verejnosti o investície.
Počas prvých deviatich mesiacov sa okrem rastu zisku zvyšovalo ďalej úverové portfólio bánk. Spotrebitelia pokračovali vo výbere úročených vkladov a presúvali ich do investícií alebo náberu hypoték.
„Ekonomika pomerne silno rastie, čo poháňa aj dopyt po úveroch zo strany domácností i podnikov. Finančným domom sa tak zlepšuje kľúčový ukazovateľ čistých úrokových výnosov. Pokračuje aj rast príjmov z poplatkov a provízií, ktoré súvisia so silnejúcim záujmom o investičné produkty ako napríklad fondy. Nízke tiež zostávajú náklady na riziko,"
pre ČTK popísal hlavné dôvody rastu bankového sektora Tomáš Pfeiler zo spoločnosti Cyrrus.
„V Európe je tu solídna ziskovosť, stabilná makroekonomika a konečne aj klesajúca inflácia. U nás sa k tomu pridáva silná mena, stagnujúca inflácia alebo lepší sentiment domácností,“
pre LP-Life uviedol investičný stratég J&T Štěpán Hájek, prečo sa finančným inštitúciám darí tak v Česku, ako aj okolo nás.
Čistý zisk skupiny ČSOB za tri štvrťroky roka vzrástol medziročne o desať percent na 14,9 miliardy korún, Komerčnej banky o 8,3 percenta na 13,6 miliardy korún a banky Moneta Money Bank o 15,7 percenta na 4,9 miliardy korún. Česká a slovenská UniCredit Bank vykázala čistý zisk 8,62 miliardy korún, čo je o 2,2 percenta viac ako pred rokom. Raiffeisenbank zisk medziročne vzrástol o 57 percent na 7,84 miliardy korún. Iba čistý zisk České spořitelny za prvých tri štvrťroky medziročne klesol o dve percenta na približne 19 miliárd korún.
Podľa finančného riaditeľa Monety sa na raste tejto banky podieľali ako úvery pre firmy, tak investície v oblasti retailu.
„V oblasti investícií objem prostriedkov, ktoré naši klienti investovali do fondov, medziročne vzrástol o 35 percent,“
informoval našu redakciu.
Šesť najväčších bánk bude opäť z tohtoročných ziskov platiť ale aj daň z neočakávaných mimoriadnych ziskov. Takzvanú windfall tax schválila vláda ako 60percentnú daňovú prirážku za nadmerný zisk. Ten zodpovedá rozdielu medzi základom dane a priemerom nákladov základu dane za posledné štyri roky navýšeného o 20 percent.
Dobrá kondícia bankového sektora sa odzrkadľuje tiež v hodnote ich cenných papierov. Napríklad akcie Erste, kam patrí Česká sporiteľňa, tento rok stúpli o takmer 53 percent, akcie Komerčnej banky o 42 percent a akcie Monety o 58 percent, ako vyplýva z burzových štatistík.
„To, že sa akcie bánk nachádzajú na maximách, súvisí s ich solidnou ziskovosťou a kvalitou úverového portfólia. Úlohu hrá i viac technických faktorov. Na pražskej burze nájdeme len úzku skupinku firiem, ktoré sú dostatočne veľké, aby do ich akcií mohli investovať i fondy alebo iní väčší hráči,"
dodáva ďalej pre tlačovú agentúru Pfeiler. Podľa neho tak nastala situácia, keď „veľa peňazí naháňa málo akcií“, čo má za následok nárast ceny.
Na rastovej vlne je preto aj celková hodnota domácich bánk. Podľa rebríčka Česká elita, ktorý pripravila redakcia Seznam Zprávy so spoločnosťou Deloitte, posilnil v prípade bánk s majoritným domácim kapitálom tento parameter v medziročnom porovnaní o 34 miliárd korún na aktuálnych 196 miliárd. Do okruhu takýchto subjektov patrí okrem už spomínané Monety napríklad aj Fio banka, Air Bank, PPF banka alebo Creditas.
Banky a sporiteľne zvyšujú svoje zisky a hodnotu. A hoci ich na trhu je už viac ako 40, ich počet stále rastie. Minulý rok napríklad začala svoju činnosť banka Partners. Každý subjekt cieľa na trochu inú klientelu. Zatiaľ čo veľkí hráči, ako sú Česká sporiteľňa, ČSOB alebo Komerčná banka, sa snažia osloviť čo najširší vzorok českej verejnosti, menšie a mladšie značky lákajú na osobnejší prístup, digitálne služby alebo nižšie poplatky.
Slovenský bankový sektor je stabilný a zdravý. To dokazujú ako ekonomické výsledky bánk a rast ich hodnoty, tak záťažové testy Slovenskej národnej banky, ktoré hodnotia ich odolnosť. Výsledky týchto testov potom slúžia na posudzovanie kapitálovej pozície a likvidity bankového sektora v záťaži. Naša centrálna banka ich zverejňuje dvakrát ročne v Správe o finančnej stabilite.
"Domáci finančný sektor je na riziká spojené s prípadným nepriaznivým vývojom veľmi dobre pripravený. Ani v nepriaznivom scenári by nedošlo k narušeniu stability finančného systému alebo k významnému prenosu šokov medzi jeho časťami,"
konštatoval v tomto dokumente v júni člen bankovej rady Jakub Seidler.
Zdroje: autorský text, vlastné dotazovanie, ČNB, ČTK, Seznam Správy