Centrálna banka zostáva ostražitá. Základnú sadzbu ponechala na 3,5 percentách
Banková rada Českej národnej banky rozhodla o ponechaní základnej úrokovej sadzby na 3,5 percentách. Hlavným dôvodom je to, že sa domáca ekonomika nachádza na úrovni svojho potenciálu a fakt, že inflačné tlaky pretrvávajú. Uvedená hodnota pritom platí už od začiatku mája.
Niektorí členovia rady a analytici už pred jednaním centrálnej banky predpokladali, že základná úroková sadzba zostane bez zmeny na úrovni 3,5 percenta. Dôvodom pre stabilitu úrokových sadzieb sú podľa nich predovšetkým pretrvávajúce inflačné tlaky v českej ekonomike.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie. Zároveň ale pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.
Zhoda panovala už pred rokovaním
Viceguvernér Jan Frait v rozhovore pre agentúru Bloomberg uviedol, že celkovú infláciu drží na prijateľnej úrovni predovšetkým pokles cien energií, čo ale nemusí byť dlhodobý jav. Rizikom podľa neho zostáva rast cien služieb, spojený s rýchlým rastom miezd pri nižšej produktivite v tomto sektore, a tiež stále rýchly rast cien nehnuteľností. Inflácia v službách sa aktuálne pohybuje približne o jeden percentný bod vyššie než pred pandémiou a zostáva tak významným faktorom.
Ďalší člen bankovej rady Jan Kubíček v rozhovore pre agentúru Reuters vysvetlil, že úrokové sadzby by mali zostať stabilné aj kvôli neistote ohľadom fiškálnej politiky pred októbrovými voľbami. Kubíček ďalej upozornil, že inflácia sa v auguste držala na 2,5 percentách, teda nad cieľom Českej národnej banky, avšak silnejší kurz koruny pomáha tlmiť cenové tlaky.
Podľa Fraita menová politika už nepôsobí reštriktívne. Tvrdí, že aktuálne nastavenie sadzieb spolu s kurzom koruny má na ekonomiku skôr neutrálny vplyv. Bankár dodal, že pre domácu ekonomiku platí, že sa teraz nachádza na úrovni svojho potenciálu. Reálne príjmy rastú, zlepšuje sa nálada domácností a vyššie vládne výdaje podporujú spotrebu a prestávajú vytvárať dezinfľačné tlaky. V súčasnej situácii preto nevidí dôvod úrokové sadzby ďalej znižovať.
Prísna menová politika platí
Gubernátor centrálnej banky Aleš Michl na tlačovej konferencii, ktorá sa konala po septembrovom zasadaní rady, potvrdil, že väčšie uvoľnenie rozpočtovej politiky by vytváralo riziko zvýšenia inflácie.
„Súčasná situácia stále vyžaduje relatívne prísnou menovú politiku. Množstvo peňazí v ekonomike rastie plynúce zo zosilňovania úverovej aktivity, a to najmä na trhu nehnuteľností. Rast miezd zase súvisí s tým, aký je napätý trh práce,“
povedal guvernér Michl a dodal, že za udržanie sadzby vo výške 3,5 percenta hlasovalo všetkých sedem členov bankovej rady.
Hypotéky by mali zostať stabilné
"Vyjadrenie vedenia Českej národnej banky spoločne so srpnovou prognózou a pretrvávajúca rétorika ohľadom proinflačných rizík nás utvrdzujú v presvedčení, že sadzby môžu aspoň rok zostávať na súčasnej úrovni 3,50 percenta,"
informoval v vyhlásení ekonóm J&T Adam Ruschka. Rovnako podľa analytika Generali Investments Radomíra Jáče cyklus uvoľňovania menovej politiky už skončil, ako uviedol pre LP-Life. V tej súvislosti pripomenul, že centrálna banka začala cyklus zníženia úrokov v decembri 2023. Uvedený predpoklad Českej tlačovej kancelárie potvrdil tiež hlavný ekonóm Investiky Vít Hradil.
„Obnovený záujem o hypotéky tlačí na rast cien nehnuteľností. Česká národná banka teda v túto chvíľu nemá žiadny záujem na tom, aby ďalším znížením sadzieb v týchto oblastiach prilievala olej do ohňa,"
uviedol Hradil.
Na sadzbu u hypoték má vplyv nielen vývoj úrokových sadzieb, ale výrazne sa prepisuje aj vývoj dlhších sadzieb na kapitálovom trhu, najmä výnosov korunových vládných dlhopisov, doplnil Jáč. U nich momentálne nastáva pomerne viditeľný medziročný rast a priestor pre ďalší pokles hypotekárnych sadzieb sa tak podľa neho výrazne zužuje.
Očakávané správanie sadzieb podľa hypotekárnych špecialistov znamená, že hypotekárne sadzby a mesačné splátky zostanú pomerne stabilné, bez výraznejšieho zlacnenia. Sporiace účty by naopak mohli ďalej mierne zlacnieť, pretože u depozitných produktov je konkurencia výrazne nižšia. Klienti s vkladmi totiž zvyčajne nemenia banku kvôli rozdielu niekoľkých desatín percentuálneho bodu.
Ďalšie menovopolitické rokovanie Českej národnej banky nás čaká 6. novembra. Pokiaľ sa do tej doby nestane v domácej či svetovej ekonomike niečo zásadné, môžeme očakávať, že základné úrokové sadzby zostanú zachované na súčasnej úrovni aj v predvianočnom období.
Zdroje: autorský text, vlastné dotazovanie, ČNB, ČTK
