Ja vám neviem, ale tiež to cítite? Ako ste vo všetkom takí nejakí… napchatí? Nezapnete gombík na nohaviciach, podprsenka vás tlačí… Viete, čo to je? Ja vám to poviem! Kilá navyše! Nenápadne, pomaly a potichu prišli, usadili sa na celom tele a držia sa ako kliešť. A už sa nepustia! Nič to, ja a väčšina dospelých sa podľa mňa zatneme a potom to s nejakým vypätím síl zhodíme, ale čo majú robiť deti, ktoré tomu ešte nerozumejú?
Podľa WHO trpí nedostatkom pohybu viac ako 80 % detí a 40 % dospelých. Podľa mňa sú to alarmujúce čísla. V Česku je každé 7. dieťa obézne a každé 4. má nadváhu. Nemusíte byť práve Einstein, aby ste sa dovtípili, že je to asi zlé. Nielenže ten človiečik zle vyzerá, ale má to negatívny dopad hlavne na jeho zdravie. A do dospelosti si ponesie príšerné problémy. Či už zdravotné, fyzické alebo psychické.
A teraz ten koronavírus. Vláda nám zatvorila všetky možné aj nemožné spôsoby vyžitia, čo má za následok zarastanie do kresiel a pohoviek. Málokto sa jednoducho dokope ráno vstať a ísť von behať, keď je vonku už taká zima. Týka sa to aj mňa. Kedysi, čítaj „pred koronou“, som každé ráno vstala o pol šiestej a mazala do fitka, kde som posilňovala alebo behala. Cez víkend pekne na stenu, do bazéna, do sauny a všade možne. A teraz? Ani ma nehne. Sama? Vonku? Brrr! A to som dospelá, ktorá si dokáže spočítať, že pri dlhšom takomto správaní sa to podpíše nielen na mojej fyzičke, ale aj na stave finančného konta, pretože si potom budem musieť kúpiť väčšie handry…
Dieťa si však nedá dve a dve dohromady. Nechápe to. Nemá z toho rozum. Keď ho rodič neodvezie na krúžok alebo nepošle za dom s loptou, keď nemôže ísť s kamošmi len tak von robiť čokoľvek, čo ich napadne, čo urobí? Sadne si k telke, k playstationu alebo počítaču. A čo sa stane? Zlenivie a stlstne. Keď má ešte rodičov pri zmysloch, je šanca, že ho donútia niečo robiť, ale v tú chvíľu sa rodič stáva nepriateľom číslo jeden, pretože je dotieravý a otravuje dieťaťu život „nezmyselnými kecami“ o zdraví, alebo je rodič už taký vyčerpaný, že nechá dieťa na pokoji, a potom žne skazené ovocie v podobe lietania po doktoroch, ktorí riešia, prečo má dieťa nadváhu či dokonca aj diabetes…
Z takého malého tučniaka potom vyrastie poriadny tučniak, ktorý trpí mnohými chorobami, nechutenstvom k životu, tí krajší a štíhlejší ho v škole šikanujú, takže sa u dotyčného ešte rozvinie nejaká psychická porucha, a v dospelosti má potom problém nadväzovať vzťahy… Takto by som mohla polemizovať a skladať súvislosti donekonečna.
Je to začarovaný kruh, v ktorom sa jednotlivé jeho elementy navzájom ovplyvňujú. Každopádne, vládni činitelia očividne nemysleli na tento negatívny dôsledok svojich nariadení a opatrení. A práve teraz, keď by sa mohli opäť uvoľňovať niektoré z tých prísnych nariadení, spísala lekárska komisia Českého olympijského výboru výzvu, kde jasne uvádza, prečo chce, aby vláda umožnila deťom a mládeži športovať.
„Jedným z dlhodobých dopadov, ktorý sa prejaví s odstupom času na telesnom, a tým aj duševnom zdraví, je reštriktívne obmedzenie pohybových aktivít u celej populácie, najmä však u mladej generácie. Je jednoznačné, že pravidelné športovanie na školách i mimo školu prináša pre organizmus a imunitný systém viac pozitívnych než negatívnych stimulov. Bez pohybu, a teda dostatočného energetického výdaja, bude vždy aj veľké riziko obezity. Jej následky môžeme sledovať vo zvýšenej miere v priamom prenose práve v dnešnom období pandémie COVID-19.“
Ja som sa rozhodla tiež apelovať. Nielen na vládu, aby nám už otvorila fitká, bazény, sauny a jednoducho všetko, ale aj na seba. Musím s tým svojím leňošením a narastajúcimi kilami niečo urobiť. A apelujem aj na vás – tiež s tým niečo robte, nech v tom nie som sama a mám od vás nejakú podporu, pretože každý vie, že vo dvojici či väčšej skupine ide všetko lepšie.