Základná úroková sadzba zostáva do februára na 3,5 percentách, shodli sa radní centrálnej banky
Banková rada Českej národnej banky na svojom predvianočnom zasadnutí, ktoré bolo zároveň posledným v tomto roku, nenechala nič na náhode. Základná úroková sadzba totiž ostala na výške 3,5 percenta. Teda na úrovni, ktorú nastavila už na začiatku mája.
Jednanie rady sa tentoraz zúčastnilo šesť zo siedmich členov, viceguvernérka Eva Zamrazilová sa z neho ospravedlnila. Inak ale bolo všetko pri starom, ako ostatne už predtým avizovali niektorí členovia rady, tak aj analytici. Základná úroková sadzba sa tak už rad mesiacov drží na 3,5 percentách. Za hlasovali všetci prítomní.
Inflácia je stále najväčším nebezpečím
„Je potreba stále držať relatívne prísnu menovú politiku. Registrujeme veľké napätie na trhu práce, mzdy navyše rastú zvýšeným tempom,“
povedal na tlačovej konferencii po rokovaní rady guvernérov Aleš Michl.
S tým súhlasí rovnako napríklad hlavný ekonóm Investiky Vít Hradil.
"Spotrebiteľská inflácia zostáva v niektorých oblastiach, primárne vo službách, zvýšená a česká ekonomika postupne zrýchľuje, hlavne vďaka rastúcej spotrebe domácností. Opacným smerom však pôsobí relatívne silný kurz českej koruny a naďalej mierne restriktívne nastavenie úrokových sadzieb. Tieto dva efekty sa momentálne nachádzajú približne v rovnováhe a úprava nastavenia menovej politiky sa teda nezdá byť nevyhnutná,"
uviedol Hradil pre Českú tlačovú kanceláriu.
Medziročná inflácia v novembri spomalila na 2,1 percenta z októbrových 2,5 percenta.
"Aj keď sa inflácia tesne na dohľad priblížila dvojpercentnému cieľu, Česká národná banka je stále nespokojná s rýchlym rastom cien služieb a súčasne aj cien bytov na realitnom trhu,"
Hlasoval súčasnú situáciu hlavný ekonóm Banky Creditas Peter Dufek.
Do vývoja inflácie v budúcom roku zasiahne tiež prevedenie poplatkov za obnoviteľné zdroje energie zo spotrebiteľov na štát, o ktorom rozhodla nová vláda. Podľa analytikov by vďaka tomu mohla inflácia klesnúť pod dvojpercentnú cieľ.
„Ani to ale nemusí stačiť na ďalšie uvoľnenie menovej politiky. Tento jednorázový a dočasný protiinflačný administratívny efekt totiž podľa nás budú postupne tlmiť proinflačné dopady expanzívnejšej fiškálnej politiky,"
analytik Komerčnej banky Jaromír Gec má na mysli.
Vývoj kurzu znevýhodňuje exportérov
Ďalším faktorom, ktorý mal vplyv na decíziu bankárov v decembri, je kurz koruny. Kvôli tomu, že tento rok výrazne posilnil, pomáha tlmiť infláciu, zároveň však škodí nášmu exportu, ktorý sa zdražuje. Koruna na zverejnenie rozhodnutia rady zareagovala posilnením voči americkému doláru o 0,1 percenta, pričom sa pár krátko po zverejnení obchodoval za 20,75. Voči euru sa koruna prakticky nepohla a pohybuje sa na úrovni 24,37 korún za euro.
Nejasnosti okolo ďalšieho vývoja cenovej hladiny sú v každom prípade jedným z dôvodov, prečo zatiaľ nemožno jednoznačnejšie povedať, kde bude trend smerovať. Okrem toho pôsobia aj iné faktory. Obavy vyvoláva napríklad aj slabší výkon niektorých ekonomík eurozóny.
Úrokové sadzby pravdepodobne klesať nebudú
A aký vývoj úrokových sadzieb môžeme očakávať v nasledujúcom období? O tom sa experti zatiaľ úplne neshodnú.
„Úrokové sadzby v Česku budú pravdepodobne skôr rásť než klesať. Čakať ich zvýšenie už v nasledujúcom roku by ale mohlo byť predčasné,“
povedal ešte pred rokovaním člen rady Jan Kubíček agentúre Bloomberg.
„Rétorika Českej národnej banky nás utvrdzuje v presvedčení, že sadzby zostanú na súčasnej úrovni 3,50 percenta minimálne väčšinu budúceho roka. Centrálna banka napriek tomu stále komunikuje, že v prípade potreby môže sadzby adekvátne zvýšiť alebo znížiť, a to v nadväznosti na vyhodnotenie nových makroekonomických údajov,"
uviedol zase pre LP-Life ekonóm J&T Adam Ruschka.
O tom, kam bude vývoj smerovať, sa budeme môcť presvedčiť už v februári. Na začiatku mesiaca bude banková rada opäť rozhodovať o tom, aké budú úroky bankových vkladov a úverov.
"Na nasledujúcich rokovaniach bude banková rada vychádzať z hodnotenia nových dostupných údajov a ich dôsledkov pre výhľad inflácie. Úvahy o nastavení sadzieb sa budú odvíjať najmä od hodnotenia trvania nízko-inflačného prostredia, vývoja kurzu koruny, pôsobenia fiškálnej politiky na ekonomiku, analýzy napätia na trhu práce a zmien v domácej aj zahraničnej dopyte,"
predstavila výhľad centrálnej banky vo svojom aktuálnom vyhlásení.
Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie. Zároveň ale pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.
Zdroje: autorský článok, vlastné dotazovanie, ČNB, ČTK, Bloomberg
