U príslušníkov etnika Mentawai hrá významnú úlohu tradičné predstavy o tele, duchovnom svete a harmónii s prírodou. Jedným z najvýraznejších zvykov, ktorý priťahuje pozornosť aj za hranicami Indonézie, je brúsenie zubov. Tento zásah do vzhľadu má hlboké kultúrne pozadie a pripomína, že ideál krásy nie je všade rovnaký.
Predstava dokonalej nevesty sa v jednotlivých kútoch sveta líši. Zatiaľ čo niekde sú symbolom ženskosti dlhé vlasy, inde sa za krásu považuje zdobenie tela, tetovanie, špecifické účesy alebo výrazné šperky. V tradičných komunitách indonézskeho súostrovia Mentawai sa zachovali zvyky, ktoré môžu byť pre človeka z Európy prekvapujúce. Patrí k nim aj úprava zubov, ktorá sa spája s predstavami o kráse a prechodom do dospelosti. Pre dievčinu, ktorá vyrastá v prostredí, kde sa tieto tradície odovzdávajú z generácie na generáciu, pritom nemusí ísť o výstrednosť ani o snahu odlíšiť sa. Takéto zvyky môžu predstavovať súčasť kultúrnej identity a sposob, akým komunita vyjadruje svoje hodnoty. Aby sme im porozumeli, je potrebné pozrieť sa na život Mentawaiovcov, ich vzťah k prírode aj na význam, ktorý pripisujú ľudskému telu.
Mentawaiovia sú pôvodným etnikom Indonézie, ktoré žije predovšetkým na Mentawaiských ostrovoch v Indickom oceáne, západne od ostrova Sumatra. Súostrovie tvoria niekoľko väčších ostrovov, medzi ktoré patria Siberut, Sipora, Severný Pagai a Južný Pagai, ale aj množstvo menších ostrovov. Najmä vo vnútrozemí ostrova Siberut sa niektoré komunity dodnes snažia uchovávať tradičný způsob života. Ich každodennosť je úzko spätá s tropickým dažďovým pralesom, riekami a prostredím, ktoré im poskytuje obživu. Pestujú plodiny, zbierajú lesné plody, lovia a využívajú miestne prírodné zdroje.
Dôležitým miestom spoločenského života je tradičný spoločný dom nazývaný uma. Nejde iba o obydlie, ale aj o priestor, v ktorom sa stretávajú členovia širšej rodiny, udržiavajú spoločenské väzby a odovzdávajú si tradície.
Život Mentawaiov je historicky spojený aj s animistickými predstavami, podľa ktorých majú zvieratá, rastliny a ďalšie súčasti okolitého sveta vlastnú duchovnú podstatu. Ľudia sa preto snažia udržiavať rovnováhu medzi sebou, prírodou a duchovným svetom. V tradičnom prostredí hrajú významnú úlohu šamani, miestne označovaní ako sikerei. Práve tento duchovný rozmer pomáha vysvetliť, prečo niektoré úpravy tela nemusia byť vnímané iba ako otázka vzhľadu. Môžu byť prepojené s predstavami o identite, spoločenskom postavení, dospievaní či vzťahu človeka k okolitému svetu. Ďalšie informácie o duchovnom živote, obradoch a spoločenských väzbách Mentawaiov prináša The Mentawai - Ceremonies and Ritual Life.
Svadba u Mentawaiov nemusí začínať tým, že rodiny vyberú budúcej neveste a ženíchovi partnera. Výber partnera môže vychádzať z osobného rozhodnutia mladého muža a ženy. Teprve potom vstupujú do procesu ich rodiny. Aj odborná štúdia publikovaná v časopise Food, Culture & Society, ktorá sa zaoberá spoločenským životom Mentawaiov na ostrove Siberut, opisuje partnerský vzťah ako záležitosť, ktorá môže existovať ešte pred formálnym oznámením rodičom. Keď pár dospeje k rozhodnutiu uzavrieť manželstvo a rodiny s ním súhlasia, začína sa príprava na svadobný obrad. Nejde teda len o romantický príbeh dvoch ľudí. Sobáš zároveň prepája širšie rodiny a ich spoločenské vzťahy. Práve tento rozmer je v tradičnej spoločnosti dôležitý, pretože rodina nie je len skupinou ľudí žijúcich pod jednou strechou. Je aj súčasťou širšieho spoločenstva, ktoré spolupracuje, zdieľa zdroje a spoločne poriadá dôležité obrady.
Akmile sa pár rozhodne uzavrieť manželstvo, prichádza na rad jednanie medzi oboma rodinami. Jednou z důležitých tém sú dary, ktoré sa v niektorých komunitách odovzdávajú v rámci svadobných dohôd. Na Mentawaiských ostrovoch sa v tejto súvislosti používa označenie alak toga. V niektorých popisoch tradícií sa objavuje aj výraz surat mone pre dohodnutú výmenu darov, pričom miestna terminológia sa môže líšiť.
Podľa štúdie Makna Alak Toga dalam Tradisi Lamaran pada Masyarakat Non Muslim di Desa Sigapokna, publikovanej v roku 2023 v časopise Puteri Hijau, má táto tradícia význam pre vzťah medzi rodinami a je spojená s predmetmi, ktoré sa pri zásnubách odovzdávajú. Štúdia spomína napríklad hrnce, nádoby, mačety a moskytiéry. Ďalšie popisy tradičných zvykov na Siberute uvádzajú aj ovocné stromy, pozemky so ságovými palmami, ošípané alebo ďalšie užitočné predmety. Konkrétna podoba darov a ich množstvo sa môže líšiť podľa miestnej komunity a dohody medzi rodinami.
Nejde pritom o jednoduchý nákup nevesty. Takéto vysvetlenie by bolo zavádzajúce. Dary môžu vyjadrovať úctu k rodine nevesty, ochotu zdieľať zdroje a záväzok budovať vzťahy, ktoré budú pokračovať aj po svadbe.
Samotný svadobný deň môže byť v tradičnej komunite oveľa viac než slávnostným okamihom, keď si dvaja ľudia potvrdia svoju lásku. Ide tiež o významnú udalosť pre širšiu rodinu a spoločenstvo, v ktorom pár žije. Podľa popisu svadobného rituálu pangurai na stránke The Mentawai - Ceremonies and Ritual Life sa nevesta, ženích a ženíchova matka môžu na obrad pripravovať pomocou tradičných ozdôb a farieb. Pri popisovanom obrade sa používa žlté farbivo z kurkumy, miestne označované ako kiniu. Svadobný odev dopĺňajú sklenené korálky, čerstvé kvety a výrazná pokrývka hlavy z rastlinných vlákien. Spomína sa aj luat, pokrývka hlavy spojená so šamanskou tradíciou. Tieto detaily však nemožno považovať za povinný odev každej mentawajskej nevesty. Popisujú konkrétnu podobu tradičného obradu a jednotlivé komunity môžu používať odlišné ozdoby či postupy.
Jedným z najvýraznejších prvkov opisovaného obradu pangurai je rituál spojený s prasatami. Nevesta a ženích pod vedením miestnej duchovnej autority zvieratá žehnajú a obracajú sa na duchovný svet s prosbou o priazeň a ochranu. V tradičnom poňatí nejde iba o prípravu jedla na hostinu. Rituál môže vyjadrovať zodpovednosť páru, jeho pripravenosť vstúpiť do novej životnej etapy a snahu zachovať harmóniu medzi ľuďmi a duchovným svetom. Po obrade nevesta opúšťa rodinný dom uma v slávnostnom sprievode. Podľa uvedeného popisu nesú nevesta, ženích a jeho rodičia živé kura a spoločne odchádzajú smerom k novému domovu. Práve tento okamih symbolizuje zmenu: žena sa stává súčasťou nového rodinného spoločenstva a jej manželstvo prepája dve širšie skupiny príbuzných. Konkrétny priebeh sa môže líšiť podľa komunity a miestnych pravidiel.
Jedlo hrá v živote Mentawaiov dôležitú spoločenskú úlohu. Nejde iba o uspokojenie hladu, ale aj o sposob, akým ľudia vytvárajú a udržiavajú vzťahy. Odborná štúdia o spoločenskom živote na Siberute popisuje zvláštny rituál nazývaný paruruk simagre, pri ktorom je žena symbolicky prijímaná do manželovho uma. Jeho podstatnou súčasťou je spoločné jedenie z jednej drevenej misy alebo taniera označovaného ako lulag. Spoločné jedlo tu predstavuje viac než praktickú činnosť. Symbolizuje spojenie dvojice a začlenenie nevesty do nového rodinného spoločenstva. Rituál zároveň informuje predkov a duchov spojených s domom o tom, že sa žena stáva jeho členkou. Podľa štúdie je práve toto spoločné jedlo dôležitým okamihom, keď sa spojenie páru verejne potvrdzuje.
V niektorých popisoch tradičnej kultúry Mentawaiov sa spomína brúsenie zubov, pri ktorom sa mení ich prirodzený tvar. Zuby môžu byť upravované do špicatejšieho vzhľadu, ktorý sa spája s miestnymi estetickými predstavami. Zatiaľ čo moderná stomatológia sa zameriava na zachovanie zdravých zubov, ich funkcie a prirodzeného tvaru, v niektorých tradičných kultúrach sa na ľudské telo pozerá aj ako na priestor, ktorý možno upraviť podľa miestnych ideálov krásy.
U Mentawaiov sa podobné praktiky často predstavujú ako súčasť širšieho súboru telesných úprav, medzi ktoré patrí aj tradičné tetovanie. Je však potrebné rozlišovať medzi všeobecne doloženými zvykmi jednotlivých komunít a tvrdením, že každé dievča musí pred svadbou podstúpiť brúsenie zubov. Takéto pravidlo nemožno automaticky pripisovať celému etniku. Nie je preto správne predstavovať tento rituál ako univerzálnu podmienku manželstva pre všetky ženy Mentawai. Tradície sa môžu líšiť podľa konkrétnej komunity, rodiny aj miery, do akej sa jej členovia držia starších zvykov.
Napriek tomu je samotná predstava špicatých zubov ako estetického ideálu zaujímavým príkladom toho, ako výrazne sa môže vnímanie krásy líšiť od kultúry ku kultúre. To, čo jednému človeku pripadá neobvyklé, môže mať v inom prostredí hlboký historický a spoločenský význam.
Samotný zákrok patrí k najvýraznejším stránkam tejto tradície. Zvyk sa označuje ako pasipiatsot a jeho podoba sa môže líšiť podľa miestnej komunity. Podle článku indonézskej univerzity Universitas Gadjah Mada z augusta 2024 sa pri pozorovaní tradície v osade Buttui na ostrove Siberut používali tradičné nástroje vrátane malého sekáčika, dreveného kladivka a kúska dreva na ochranu pier. Zuby sa upravovali bez anestézie.
Pri tradičnej úprave sa predné zuby postupne obrúšajú tak, aby získali špicatý tvar. Zásah sa môže týkať zubov na hornej i dolnej čeľusti. Nejde teda o nalepenie ozdobných špičiek ani o dočasnú kozmetickú úpravu, ktorú by bolo možné jednoducho odstrániť. Takýto zákrok môže byť bolestivý. Odstránením časti zubnej skloviny sa navyše zuby trvale menia a môžu sa stať citlivejšími alebo náchylnejšími k poškodeniu. V závislosti na rozsahu zásahu hrozí aj ďalšie komplikácie.
V tradičnom prostredí sa však na tento úkon nepozerá výhradne z hľadiska zdravotných rizík. Jeho význam je potrebné vnímať aj v kontexte miestnych predstáv o kráse, dospelosti a príslušnosti ku komunite.
Odpoveď súvisí s tým, že krása v tradičných kultúrach často predstavuje viac než len vonkajší vzhľad. Môže byť spojená s duchovným presvedčením, rodinnými hodnotami a predstavou o tom, akým človekom by mal byť dospelý člen komunity. Mentawaiovia sú známi aj tradičným tetovaním, ktoré patrí k výrazným prvkom ich kultúrneho dedičstva. V minulosti sa tetovanie spájalo s identitou, životnými skúsenosťami a vzťahom k okolitému svetu. Úprava zubov a zdobenie tela tak môžu byť súčasťou širšieho chápania ľudskej krásy. Niektoré odborné popisy tradičných predstáv Mentawaiov spomínajú aj presvedčenie o úzkom prepojení tela a duše. V tomto kontexte sa starostlivosť o vzhľad nemusela chápať ako povrchná záležitosť, ale ako sposob dosiahnutia súladu medzi telesnou a duchovnou stránkou človeka.
Také vysvetlenia je však treba podávať opatrne. Mentawaiovia nie sú homogénna skupina s jediným nemenným súborom názorov a nie každá komunita musí tradícii prikladať rovnaký význam.
Pokiaľ sa povie Mentawai, mnohým ľuďom sa vybaví práve tradičné tetovanie. V niektorých komunitách pokrývajú zložité vzory veľkú časť tela a predstavujú dôležitý prvok miestnej identity.
Tradičné tetovanie Mentawaiov sa označuje ako titi. Jeho tvorba bola historicky spojená so zvláštnymi postupmi, nástrojmi a znalosťami, ktoré si ľudia odovzdávali medzi generáciami. Vzory mohli súvisieť s rodinou, spoločenským životom či vzťahom k prírode. Na rozdiel od dnešných tetovaní, ktoré si ľudia často vyberajú podľa módy alebo osobného vkusu, malo tradičné zdobenie tela v niektorých komunitách širší kultúrny význam. Nebolo iba dekoráciou, ale aj způsobom, ako človek vyjadroval svoju príslušnosť k určitému spoločenstvu.
Tetovanie a úprava zubov tak predstavujú dva príklady toho, ako možno ľudské telo vnímať ako súčasť kultúrneho odkazu. Zároveň však nemožno predpokladať, že každý príslušník Mentawaiov má tetovanie alebo špicaté zuby. Aj v tomto prípade sa tradície a osobné rozhodnutie jednotlivcov líšia, píše portál UMATAITELU.
Práve tu vzniká zaujímavá otázka. Ak sa určitá telesná úprava spája s dospelosťou, znamená to automaticky, že je podmienkou uzavretia manželstva?
Nie nevyhnutne.
V tradičných spoločnostiach sa prechod do dospelosti často spája s rituálmi, ktoré symbolicky oddeľujú detstvo od života dospelého človeka. Môže ísť o obrady, tetovanie, zmeny oblečenia alebo iné formy telesnej úpravy. Takéto zvyky môžu súvisieť aj s obdobím, keď mladí ľudia začínajú uvažovať o partnerskom živote. U Mentawaiov sa brúsenie zubov opisuje predovšetkým ako prejav krásy a dospelosti. Z toho však nemožno vyvodiť, že každá žena musí tento zákrok podstúpiť, aby sa mohla vydať, alebo že bez neho nemá v komunite šancu nájsť partnera.
Tradičné manželstvo na Mentawajských ostrovoch majú vlastné spoločenské súvislosti. V niektorých komunitách hrajú významnú úlohu rodinné väzby, dohody medzi rodinami a vzťahy medzi širšími rodinnými spoločenstvami. Ich konkrétna podoba sa však líši podľa miesta a mení sa aj vplyvom súčasného života. Preto je vhodnejšie hovoriť o tradícii, ktorá sa spája s ideálom ženskej krásy a dospelosti, než tvrdiť, že ide o povinnú predmanželskú procedúru všetkých žien Mentawai.
Hoci sa o brúsení zubov v posledných rokoch znovu píše v médiách a na cestovateľských portáloch, nejde o zvyk, ktorý by byl bežný medzi všetkými Mentawaii.
Universitas Gadjah Mada vo svojom článku z augusta 2024 upozornila, že tradícia pasipiatsot už bola vo veľkej miere opustená. Naďalej sa však zachovávala v osade Buttui v obci Madobag v oblasti južného Siberutu. Táto informácia je dôležitá, pretože mnohé fotografie a články na internete vytvárajú dojem, že všetci príslušníci určitého etnika žijú rovnako ako ich predkovia pred storočiami. Realita je oveľa pestrejšia. Na Mentawaiských ostrovoch sa stretávajú tradičné způsoby života s moderným školstvom, zdravotnou starostlivosťou, cestovným ruchom a novými predstavami o kráse. Niektorí ľudia sa snažia zachovávať kultúrne dedičstvo, iní uprednostňujú modernejší životný štýl a staré zvyky nepraktizujú. Zachovanie tradície pritom nemusí znamenať, že ju musí dodržiavať každý člen komunity. Kultúrne dedičstvo možno uchovávať aj prostredníctvom vyprávania príbehov, dokumentovania starých postupov a odovzdávania poznatkov mladším generáciám.
Z pohľadu súčasnej stomatológie je najväčším problémom skutočnosť, že sa pri brúsení zubov odstraňuje časť skloviny. Tá tvorí ochrannú vrstvu zubu a ľudské telo ju nedokáže prirodzene obnoviť v pôvodnom rozsahu.
Medzi možné následky patria:
Tieto riziká neznamenajú, že možno bez konkrétneho vyšetrenia určiť zdravotný stav každej ženy, ktorá tradíciu podstúpila. Ukazujú však, prečo by sa podobný zákrok v súčasnosti nemal považovať za bezpečnú kozmetickú úpravu.
O tradičných úpravách zubov v rôznych kultúrach sa podrobnejšie píše v odbornom prehľade Dental Ritual Mutilations and Forensic Odontologist Practice.
Zároveň je dôležité rozlišovať medzi popisom kultúrnej tradície a jej zdravotným hodnotením. Rešpektovanie inej kultúry neznamená, že je potrebné prehliadať možné poškodenie zdravia. Rovnako tak samotná existencia neobvyklého zvyku nie je dôvodom na zosmiešňovanie ľudí, ktorí ho zdedili po svojich predkoch.
Príbeh Mentawaiov pripomína, že predstavy o kráse sa v priebehu dejín menili a dodnes sa líšia naprieč svetom. To, čo sa v jednej spoločnosti považuje za prirodzené a žiaduce, môže byť v inom prostredí úplne neobvyklé. Zatiaľ čo niektoré ženy investujú do bielenia zubov, rovnátok či estetických zákrokov, inde boli v minulosti za ideál krásy považované zašpicatené zuby. V oboch prípadoch je však potrebné rozlišovať medzi osobnou voľbou, spoločenským tlakom a tradíciou. Nie je preto na mieste predpokladať, že každá žena Mentawai túži po rovnakej podobe úsmevu alebo že všetky považujú brúsenie zubov za nevyhnutnú súčasť života. Niektoré staré zvyky sa zachovávajú, iné postupne miznú a ďalšie získavajú nový význam. Najzaujímavejšie na tejto tradícii nakoniec nie je len to, ako neobvykle môžu upravené zuby vyzerať. Je to aj pripomienka, že ideál krásy nikdy nevzniká vo vzduchoprázdne. Formujú ho dejiny, rodina, spoločnosť, duchovné predstavy aj prostredie, v ktorom človek vyrastá.
Zdroj: autorský text, Universitas Gadjah Mada, The Mentawai, The Mentawai, Eating, sharing, and mutuality of being among the Mentawai on Siberut Island, Indonesia, Makna Alak Toga dalam Tradisi Lamaran, Babi, Encyclopedia.com, The Unequal Brothers-in-Law, Mentawei Social Organization, Dental Ritual Mutilations and Forensic Odontologist Practice, UMATAITELU