Veľká cena Rakúska očami Slováka: Pivo za dve stovky, 40 °C v tieni a šokujúce množstvo slušných ľudí

Horúčava, ktorú by odmietol aj diabol

Oficiálne okolo štyridsiatky. Neoficiálne pocit, že sa Red Bull Ring presunul bližšie k Slnku.

Asfalt sálal. Tribúny sálali. Ľudia sálali.

Jediný, kto sa netváril prehriato, boli usporiadatelia.

A tu prišiel prvý kultúrny šok.

Nikto nebol protivný. Usporiadatelia usmievaví, fanúšikovia v pohode, nikto sa nikam netlačil, nikto nemal potrebu si nič dokazovať.

Na akcii, kde sa počas víkendu pohybujú desaťtisíce ľudí, je to vlastne prekvapivo zriedkavý jav.

General Admission možno porazil drahé tribúny

Ak si myslíte, že vstupenka General Admission znamená boj o každý centimeter výhľadu, Rakúsko vás veľmi rýchlo vyvedie z omylu.

Trávnaté svahy okolo Red Bull Ringu ponúkajú fantastické výhľady na veľkú časť trate. Na niektorých miestach máte pocit, že sledujete takmer celý okruh, a rozhodne nejde o klasické pozeranie cez plot na dva metre asfaltu.

Za cenu najlacnejšej vstupenky dostanete zážitok, za ktorý by inde pravdepodobne chceli príplatok.

V štyridsaťstupňovom teple sa navyše ukázala ešte jedna prekvapivá vec.

General Admission možno ponúkol väčší komfort než oveľa drahšie tribúny.

Áno, znie to ako kacírstvo.

Avšak zatiaľ čo tribúny boli celý deň rozpálené na priamom slnku a mnoho ľudí sa počas prestávok skrývalo pod nimi aspoň do kúsku tieňa, fanúšikovia na trávnatých svahoch prišli dokonale pripravení. Skladacie stoličky, lehátka, slnečníky, dáždniky, chladiace tašky aj piknikové vybavenie – miestami to pripomínalo skôr letnú dovolenku než víkend Formuly 1.

Každý si našiel svoj kus trávy, natiahol nohy a užíval si preteky vlastným tempom. Vo výsledku to často pôsobilo pohodlnejšie než sedieť celý deň na rozpálenom plastovom sedadle za niekoľkonásobne vyššiu cenu.

Voda zadarmo, parkovanie zadarmo a čisté toalety? Áno, naozaj.

Vo chvíli, keď teplota atakovala štyridsať stupňov, človek tak nejako očakáva, že za fľašu vody nechá pol výplaty. Lenže na Red Bull Ringu to fungovalo úplne inak. Po celom areáli boli rozmiestnené miesta s pitnou vodou zadarmo, kde stačilo doplniť vlastnú fľašu a pokračovať ďalej. Bez žetónov, bez registrácie, bez aplikácie a hlavne bez pocitu, že kvôli jednému napitiu budete musieť predať obličku. V takom horúcom počasí to bola pravdepodobne najlepšia investícia organizátorov celého víkendu.

Ďalším príjemným prekvapením bolo parkovanie. Žiadnych tridsať eur za lúku, žiadne zložité rezervačné systémy ani niekoľko aplikácií. Proste prídete, zaparkujete a idete. Jednoduché. Až podozrivo jednoduché.

A keď už sme pri organizačných prekvapeniach, nemožno nespomenúť toalety. Človek na podobných akciách zvyčajne neočakáva žiadny luxus, ale tu prišiel ďalší kultúrny šok. Toalety boli čisté po celý deň. Áno, naozaj po celý deň. Nečakala som wellness ani päťhviezdičkový hotel, ale zároveň som nemusela riešiť, kam presne šliapnem. V prostredí, kde sa počas víkendu pohybujú desaťtisíce ľudí, ide vlastne o malý logistický zázrak.

Kemp? Skôr malá obec s vlastnou infraštruktúrou

Samostatnou kapitolou boli kempy okolo okruhu.

Kto čaká pár stanov a jedno chemické WC, bude veľmi prekvapený. Miestami to pripomínalo novo vzniknutú štvrť. Obrovské stany, altánky, nafukovacie gauče, chladničky, grily, televízie... a áno, niektorí si priniesli aj vlastný bazén. Pretože keď sa už človek pečie v štyridsiatich stupňoch, prečo si nespraviť wellness priamo vedľa okruhu Formule 1?

Niektoré „stany“ navyše vyzerali skôr ako menšie rodinné domy. Chýbala už snáď len poštová schránka a číslo popisné. Nešlo o prenocovanie na jednu noc, ale o plnohodnotné víkendové zázemie. Bolo vidieť, že mnoho fanúšikov sa sem vracia každý rok a vie presne, čo si priniesť.

Atmosféra v kempoch bola pritom skvelá.

Ubytovanie? Radšej hodinu autom ako infarkt pri platení

Ak ste si povedali, že sa ubytujete hneď vedľa okruhu, pripravte si naozaj silnú peňaženku.

Počas závodného víkendu ceny hotelov, penziónov aj apartmánov v okolí Red Bull Ringu šplhajú do desiatok tisíc korún za noc. Pri atraktívnejších lokalitách alebo rezerváciách na poslednú chvíľu môžu byť ešte výrazne vyššie.

Nie je preto divu, že množstvo fanúšikov volí rovnakú stratégiu ako my – ubytovať sa v Grazi, ktorý je od okruhu vzdialený približne hodinu jazdy autom.

Ceny sú výrazne priaznivejšie, mesto ponúka široký výber reštaurácií, obchodov aj večerného programu a hodinová cesta ráno sa zrazu zdá ako veľmi malá daň za to, že po návrate nemusíte premýšľať, či kvôli jednej noci nepredať obličku.

Nakoniec človek zistí, že väčšina skúsených fanúšikov to má premyslené podobne. Niektorí spia v kempe s vlastným bazénom, iní v Grazi. Len málokto dobrovoľne platí ceny, za ktoré by mimo pretekárskeho víkendu strávil takmer celú letnú dovolenku.

Keď je Formula 2 počuť viac ako Formula 1

Jednou z najčastejších tém medzi fanúšikmi neboli ani výsledky, ani stratégie, ale zvuk motorov.

Súčasná Formula 1 používa od roku 2014 1,6litrové preplňované šesťvalce (V6 Turbo Hybrid) doplnené o hybridný systém. Technologicky ide o majstrovské dielo. Motory dosahujú účinnosť cez 50 %, produkujú viac ako 1 000 koní a patria medzi najefektívnejšie spaľovacie motory na svete.

Lenže technologický pokrok si vyžiadal jednu vec.

Zvuk.

V porovnaní so starými atmosférickými desaťvalcami alebo osemvalcami sú dnešné monoposty výrazne tichšie.

Naopak vozidlá Formuly 2 používajú 3,4-litrový preplňovaný motor Mecachrome V6 bez hybridného systému. Napriek tomu, že sú pomalšie ako Formule 1, ich zvuk je výrazne hlasnejší, surovejší a pre mnoho fanúšikov emotívnejší.

Nie je preto výnimkou, že na tribúnach zaznie veta:

„F2 znie lepšie ako F1.“

A po skúsenosti priamo pri trati sa tomu vlastne ani nedá čudovať.

Kvalifikácia: keď domáce publikum zadržalo dych

Sobotná kvalifikácia ponúkla drámu ešte skôr, než vôbec začala samotná pretek. V úplnom závere Q3 havaroval Max Verstappen v deviatej zákrute a na Red Bull Ringu, ktorý je pre holandského šampióna takmer domácim okruhom, zavládlo rázom ticho. Tribúny zaplnené oranžovými dresmi len sledovali, čo sa bude diať ďalej.

George Russell totiž jazdil svoje posledné merané kolo práve v čase, keď boli vyvesené žlté vlajky. Medzi fanúšikmi Red Bullu okamžite začali špekulácie, že svoj čas zajazdil pod žltou vlajkou a mal by o neho prísť. Keď sa na obrazovkách objavilo, že získal pole position, z hľadiska sa ozval hlasný piskot. Atmosféra bola chvíľu naozaj napätá.

Komisári ale celú situáciu preverili a potvrdili, že Russell na mieste nehody podľa pravidiel spomalil pod jednoduchou žltou vlajkou. Jeho pole position tak zostala v platnosti. To však mnoho Verstappenových fanúšikov nepresvedčilo a ešte dlho po skončení kvalifikácie bolo okolo okruhu počuť, že podľa nich mal štartovať z pole position niekto iný. Na domácom okruhu Red Bullu jednoducho emócie fungujú trochu inak.

Nedeľňajší závod: keď stratégia nestačí

Nedeľňajšia Grand Prix ukázala, že Formula 1 vie ponúknuť skvelú podívanú, keď sa pretekanie dostane pred šetrenie pneumatík. George Russell si došiel pre víťazstvo po veľmi vyspelom výkone, Max Verstappen sa z piateho miesta prebojoval na druhú priečku a znova ukázal, že keď má konkurencieschopné auto, dokáže z neho vyťažiť maximum.

Ferrari medzitým opäť predviedlo svoj obľúbený scenár – nádejná sobota, zložitejšia nedeľa. Charles Leclerc ani Lewis Hamilton tentokrát na víťazstvo nedosiahli a stratégia Scuderie znova vyvolala medzi fanúšikmi rad otázok. Virtuálny Safety Car po odstúpení Carlosa Sainza síce poradím mierne zamiešal, ale nakoniec rozhodovalo predovšetkým tempo jednotlivých vozidiel.

Ako spoznať Čechov na Red Bull Ringu?

A teraz jedno z najväčších zistení celého víkendu.

Ak niekedy budete chcieť nájsť Čechov v dave na Red Bull Ringu, existuje prekvapivo jednoduchý spôsob.

Stačí ľahko zakopnúť o obrubník a úplne spontánne prehlásiť:

„Do p*če, k*rva… ja sa na to vykašľem.“

V tej chvíli sa z niekoľkých smerov otočia hlavy, ozve sa pobavený smiech a počas pár minút už vediete debatu o tom, či boli lepšie desaťvalce, osemvalce alebo dnešné hybridy.

Presne tak to dopadlo aj u nás.

Zo jednej čistej ostravskej hlášky vznikla príjemná debata s krajanmi, ktorá nakoniec skončila tým najlepším možným spôsobom. Pivom zadarmo.

Hovorí sa, že šport spája ľudí.

Po tomto víkende mám však pocit, že ostravský slovník to zvláda ešte trochu rýchlejšie.

A prečo to vlastne všetko podstupujeme?

Keď sa na to pozriete úplne objektívne, je to vlastne zvláštny koníček.

Dobrovoľne cestujete niekoľko stoviek kilometrov. Zaplatíte za pivo takmer dve stovky. Celý deň sa pečiete v štyridsaťstupňovej horúčave.

Spálite si nos. Krk. Lýtka. Niektorí aj miesta, o ktorých ste doteraz nevedeli, že sa môžu spáliť.

Niekolko hodín čakáte na hlavný závod…

…aby ste potom približne hodinu a pol sledovali dvadsaťdva dolárových milionárov, ako jazdia stále dookola v autách.

Keď to človek povie takto nahlas, znie to vlastne absurdne.

Lenže potom okolo vás preletí monopost rýchlosťou cez 300 kilometrov za hodinu.

Tribúny povstanú. Ľudia tlieskajú. Motor buráca. A vy si uvedomíte, že presne kvôli tomuto ste sem prišli.

Rakúsko ukázalo, že to ide

Áno.

Pivo za 7,5 eura stále bolí.

A pri štvrtom už človek premýšľa, či nezačne fandiť vode.

Lenže keď si zrátate všetko ostatné – perfektne zvládnutú organizáciu, pitnú vodu zadarmo, čisté zázemie, výborné výhľady z General Admission, bezplatné parkovanie, skvele fungujúcu dopravu a hlavne neuveriteľne slušnú atmosféru – človek vlastne prestane riešiť, koľko stálo jedno pivo.

Domov si totiž neodnesiete len spálené ramená. Ani len tisíce fotografií monopostov.

Odnesiete si hlavne nepríjemné zistenie, že veľká športová akcia môže fungovať bez chaosu, bez zbytočných konfliktov a bez pocitu, že sa z vás niekto snaží vytiahnuť každé euro.

A to je pre Slováka možno ešte väčší šok ako tých 185 korún za pivo.

Zdroje: autorský text, komentár, F1sport, The Guardian, Formula 2