Najťažšie pre mňa bolo zapamätať si choreografie. Pokiaľ má StarDance u ľudí úspech, tak na Českú televíziu patrí, hovorí kaskadérka Hana Dvorská

Dobrý deň. Natáčame u vás doma, kam ste nás pozvali. Hovorili ste, že tu bývate už približne 40 rokov. Je to váš byt, alebo si ho prenajímate?

Bývam tu v prenájme a som šťastná. Zistila som totiž, že platiť nájom je pre mňa výhodné. Nevadí mi to a nijako ma to neobtažuje. Nie som žiadna hromaditeľka bytov. Nepotrebujem vlastniť nemovitosť, potrebujem strechu nad hlavou a prenájom je pre mňa najjednoduchšie riešenie.

Takže hypotéku ste nikdy nemali?

Luxusní penthouse na prodej, Praha 6 - 226m, Praha 6

Show property

Nie.

Nachádzame sa na Prahe 5. Čo sa vám tu páči a čo by ste prípadne zmenili?

Páči sa mi, že mám blízko metro, takže môžem cestovať po celej Prahe a som všade rýchlo. Veľa chodím pešo. Na Václavské námestie i kamkoľvek inam dôjdem pomerne rýchlo, takže nemusím jazdiť autom.

Auto síce mám, ale keby som s ním vyšla, mohla by som potom hodinu obchádzať blok, než by som zaparkovala. Radšej teda chodím pešo alebo jazdím na bicykli. Napríklad na Kavčí hory sa dostanem za pätnásť minút. Aj na ďalšie miesta sa mi na bicykli cestuje pohodlne.

Páči sa mi tiež to, že som v centre a mám všetko na dosah. Hoci bývam pri križovatke a je tu pomerne rušno, som spokojná.

A čo vám naopak vadí?

Vlastne mi tu nič nevadí. V súčasnosti sa napríklad staví nové Smíchov City smerom k Smíchovskému nádražiu. S tým súvisí určité omedzenia – jazdia tu autá a nákladné vozidlá, niekedy kvôli stavebným prácam nejde voda alebo sa objavia iné komplikácie. To však patrí k rozvoju mesta. Ja som skrátka šťastný človek.

Keby ste čisto teoreticky zvažovali presťahovanie do inej časti Prahy, kam by ste sa vydali a prečo?

Do inej časti Prahy sa mi nechce. Keby som si ale mala vybrať, možno by som uvažovala o Letnej, v blízkosti Stromovky, prípadne niekde v Kunratickom lese, skrátka blízko prírody.

Ja mám ale tu svoj kopec, Mrázovku, a ten mi úplne stačí. Mám tam záhradku v záhradkárskej kolónii. Za päť minút tam dobehnем. Je to do kopca, čo mám rada, pretože človek aspoň trochu niečo robí. Potom si sadnem na záhradku a pozorujem, ako všetko rastie a kvitne.

Pestujem tam broskyne, slivky, ostružiny, jahody a tiež kvety. Vždy sa teším, až mi úroda vyrastie a budem si ju môcť zbierať. Dokonca by som chcela začať chovať včely. Zatiaľ na to nemám čas, ale keby mi niekto kúpil na Vianoce poukaz do nejakého včelárskeho krúžku, rada by som sa doň prihlásila. Pripadá mi to ako zmysluplná činnosť.

Môžem tu tiež behať. Hoci to vyzerá, že som priamo v centre, o chvíľu som na Petríne. Odtiaľ môžem pokračovať cez Hrad smerom na Letnú, alebo na druhú stranu na Ladronku. Som tu skrátka úplne spokojná.

Luxusní dům na prodej, okolí Prahy - 298m, Okolí Prahy

Show property

Ako často chodíte behať?

Kým som nemala umelé koleno, behala som každý deň. Vlastne som takmer celý život chodila behať skoro denne.

Ako dlhá býva vaša obvyklá trasa?

Väčšinou mi stačí hodina, což je približne desať kilometrov. Nie som žiadna diaľková bežkyňa. Beh ma veľmi bavil a občas som si dala aj nejaký rýchlejší úsek.

Pretože som sa venovala kaskadérstvu, koleno som si postupne zničila. Absolvovala som jednu operáciu, druhú, tretiu. Stále sa objavovali nejaké problémy so väzmi alebo meniskami. Nakoniec som si musela nechať urobiť endoprotézu kolena.

S ňou už sa toľko behať nedá. Keby som behala každý deň, koleno by opúchalo, bolelo a opotrebovávalo sa. Mohli by mi potom musieť robiť novú endoprotézu, a to nechcem. Preto behám už len raz týždenne. Inak však každý deň niekoľko hodín cvičím.

Chodíte normálne do fitness centra?

Som inštruktorka vo fitness centre. Mám vlastný ranný projekt, ktorý sa volá Bootcamp Hanky Dvorskej – www. sportujme.cz. Trikrát týždenne vediem lekcie pre verejnosť. Konajú sa od 6:45 do 7:45 hodín.

Keď ranná lekcia odcvičím, idem ešte do fitness centra Form Factory, kde vediem ďalšie skupinové lekcie podľa rozvrhu. Cvičím s ľuďmi jógu, pilates, shaping, spinning a ďalšie aktivity.

Okrem toho som aj inštruktorkou parašutizmu. Usporadúvam kurzy, pri ktorých si ľudia môžu krásne skočiť z letadla.

Ja som už skákal.

Sám?

Nie, sám nie.

To je ako materská škola. Človek musí skočiť sám.

Chodím také plávať. Pred piatimi rokmi som sa začala venovať otužovaniu, takže pravidelne plávam. Je to skvelé.

Vaša kaskadérska kariéra je veľmi bohatá a zajímavá. Ako kaskadérka ste sa zúčastnila rady českých i zahraničných filmov. Z tých známejších môžeme spomenúť napríklad Spider-Mana, Van Helsinga alebo Letopisy Narnie. Ako sa česká kaskadérka dostane k takým hollywoodským filmom?

Ja osobne som sa k nim nedostala sama. Som členkou spoločnosti Filmka, ktorá združuje filmových kaskadérov. Predtým jej šéfoval Ladislav Lahoda, teraz ju vedie Robin Lahoda. Práve on zabezpečuje kaskadérov pre jednotlivé filmové projekty.

Ako kaskadérka som začínala v roku 1978. Vtedy som vo Filmke začala trénovať a zúčastňovala sa nakrúcania českých filmov. Neskôr českí kaskadéri odišli napríklad nakrúcať Titanic, tuším niekedy v prvej polovici deväťdesiatych rokov.

Takže zahraničná produkcia osloví kaskadérsku spoločnosť, ktorá následne vybere vhodných ľudí?

Áno. Ladislav Lahoda mal preh­ľad o veľkom množstve kaskadérov. Keď prišiel scenár, prečítal si ho a rozhodol, kto by sa na jednotlivé úlohy hodil.

Pokiaľ sa vo filme objavila ženská rola, v dobe, keď som byla mladšia, som často dublovala mladé herečky. Dnes už pre mňa toľko príležitostí nie je, ale keď sa objaví niečo vhodné, zavolajú mi, či mám čas, a ja do toho idem.

Keď dostanem rolu, ide väčšinou o jednodennú alebo niekoľkodennú prácu. Nie je to spravidla angažmán na tri mesiace. Výnimkou bolo napríklad natáčanie filmu Trójska vojna, kvôli ktorému som bola dlho preč.

Musím teda mať ešte ďalšie zaměstnanie, ktorým si zarábam. Preto pracujem ako inštruktorka a trénerka.

Ako vnímate vplyv umelej inteligencie na kinematografiu? Hrozí podľa vás, že v budúcnosti už nebude práca kaskadérov potrebná?

Tomu príliš nerozumiem. Neviem presne, ako sa tieto technológie vytvárajú a ako fungujú. Z toho, čo som ale počula, nás zatiaľ toľko neohrozujú.

Paradoxne totiž môže byť skutočná kaskadérska akcia jednoduchšia a lacnejšia než jej vytvorenie pomocou umelej inteligencie. Keď mám napríklad vykonať nejaký pád alebo automobilovú nehodu, príde koordinátor, vodič a ďalší ľudia, ktorí sa na akcii podieľajú. Všetko máme nacvičené a musí sa to podariť na prvý pokus.

Skôr som napríklad sama absolvovala rôzne náročné kaskadérske akcie. Dnes už takéto věci nerobím, ale princíp zostáva rovnaký: akcia sa pripraví, všetci vedia, čo majú robiť, a potom sa vykoná.

Podľa toho, čo som počula, sa na vytvorení takejto scény musí podieľať veľa ľudí. Aby akcia vyzerala vierohodne, trávia na nej třeba celý týždeň, zatiaľ čo skutočný kaskadérsky výkon môže byť hotový za krátku dobu. Výsledná práca navyše nemusí pôsobiť tak realisticky.

Možno už dnes technológia dokáže vytvoriť veľmi presvedčivé zábery, ale zatiaľ mi nepripadá, že by to bylo finančne výhodnejšie. Keď my kaskadéri žijeme, vieme to a máme s tým zkušenosti, prečo by sme svoju prácu nemali robiť ďalej?

Poďme k StarDance. Keď prišla ponuka účinkovania, potrebovali ste nejaký čas na rozmyslenie, alebo ste ponuku prijali okamžite?

Šla som do toho hneď. Dozvedela som sa o ponuke asi dva dni pred termínom, kedy som sa mala vyjadriť. Bola to pomerne rýchla záležitosť, takže som povedala áno.

Mám rada výzvy, tanec i šport. Rada sa učím nové športové disciplíny, a tak som si povedala, že do toho pôjdem.

Čo má podľa vás spoločné tanec a kaskadérska práca?

Je to drина. Aj na kaskadérsku prácu som musela celý život trénovať. Venovala som sa rôznym športom a musela som byť stále fyzicky pripravená a odolná.

StarDance bola tiež poriadna drина. Tréningy i samotné tancovanie pre mňa boli náročné, pretože išlo o úplne nové pohyby. Celý život cvičím a som zvyknutá na športový pohyb, ale zrazu som do tela potrebovala dostať aj ladnosť.

Bolo pre vás ťažké sa to naučiť?

Áno. Na prípravu bolo pomerne málo času. Profesionálni tanečníci sa tanci venujú od detstva, možno tridsať rokov, a majú všetko dokonale zažité. My sme sa to museli naučiť počas krátkej doby.

Bolo pre mňa náročné sa do toho dostať. Niektoré účastníčky napríklad študujú na DAMU alebo FAMU a majú k pohybu a tanci blízko aj vďaka škole. Ja som chodila do tanečných v roku 1975, a to iba pol roka. Navyše sme sa tam vtedy príliš veľa nenaučili. Bola to pre mňa teda veľká výzva.

Čo pre vás bolo na StarDance úplne najťažšie?

Najťažšie pre mňa bylo zapamätať si choreografie. Mám pocit, že už mi pamäť toľko neslúži. Mladým tanečníčkam niekto ukázal zostavu a ony si ju okamžite zapamätali. Já som s tým mala veľký problém.

Nech som robila, čo som mohla, ťažko sa mi ukladalo do pamäti, ako idú jednotlivé kroky za sebou. To pre mňa bolo náročnejšie ako samotná fyzická stránka tancovanja.

Dá sa porovnať náročnosť tréningov v rámci kaskadérskej práce a prípravy na StarDance?

To sa podľa mňa vôbec nedá porovnávať. Je to úplne niečo iné.

Kaskadér musí byť všestranne fyzicky zdatný. Potrebuje vytrvalosť, flexibilitu, orientáciu v priestore, silu a pevné telo. Nejde o jednostranný tréning. Musí byť pripravený na rôzne situácie a role.

Musím napríklad vedieť plávať, jazdiť na kajaku, lyžovať, jazdiť na bicykli, mať periférne videnie a rýchlo reagovať. Je to taký všestranný šport, vlastne všetko dokopy. Práve to ma na kaskadérstve bavilo.

StarDance ma tiež bavila, ale nepripadala mi fyzicky náročnejšia v tom zmysle, že by som trpela únavou. Skôr ma boleli svaly z toho, že som robila niečo, co som nevedela. Bolo náročné učiť sa nové pohyby, podobne ako keď sa človek učí jazdiť na snowboarde. Jednoducho sa to musí naučiť.

A čo tréma? Keď ste bola zvyknutá na veľké filmové kamery, mala ste pred vystúpením obavy?

To byl problém. Sama tomu úplne nerozumiem, pretože bežne vystupujem pred ľuďmi v telocvični a som tam úplne v pohode. Natáčala som filmy, kaskadérske akcie sa mi darili a nikdy som sa pri nich nezabila.

Pred ľuďmi som sebavedomá, keď robím niečo, čo viem. Nechcem sa vôbec chváliť, ale v týchto veciach si verím. Keby som sa ale ocitla na matematickej olympiáde, byla by som úplne stratená.

Tancovanie som veľa trénovala, ale sama som vedela, že to ešte nie je ono. Keď som videla profesionálnych tanečníkov, ako krásne tancujú, a potom som porovnávala ich výkony so svojimi, sebavedomie mi postupne klesalo. Strach je polovica neúspechu. A to platí aj u kaskadérov.

Pomohli vám pri StarDance skúsenosti z kaskadérskej kariéry?

Určite mi pomohlo, že mám spevnené telo a rovné držanie tela. Po tréningoch som nebola unavená. Ja by som pokojne trénovala od rána do večera a stále by som tancovala, ale môj tanečný partner už toľko nechcel.

Kaskadérska kariéra sa s tým ale nedá porovnávať. Výhodou bylo, že som necítila únavu a vôbec mi nevadilo stále trénovať. Problém bol skôr v tom, že som si nedokázala zapamätať choreografie.

Vaším tanečným partnerom byl Michal Kurtiš. Čím vás prekvapil a ako sa vám s ním spolupracovalo?

Prekvapilo ma, ako dobre to vie. Profesionálni tanečníci sú úplne z iného vesmíru. Dokážu svoje telo dokonale ovládať v tanečnom rytme. Na druhú stranu by třeba zase nemuseli ubehnúť maratón. Každý vie niečo iné, ale Michal tančil naozaj perfektne.

Myslel si, že keď som športovkyňa, pôjde mi to ľahko. Nakoniec ale zistil, že som pomerne tuhá a že vo mne tanečná ladnosť príliš nie je. Bol z toho možno trochu sklamaný, pretože očakával, že mi to pôjde lepšie.

Nedávno sa vo verejnom priestore objevila debata o tom, či StarDance patrí na Českú televíziu. Aký na to máte názor? Patrí podľa vás taký zábavný pořad na verejnoprávnu televíziu?

Dokiaľ sa na neho pozerá milión a pol divákov, myslím, že tam patrí. Týmto veciam príliš nerozumiem, ale počula som, že má pořad vysokú sledovanosť. Dokiaľ bude mať u ľudí úspech, nech ho tam nechajú.

Komu teraz v StarDance držíte palce?

Všetkým. Bola tam naozaj skvelá partia a výborní tanečníci. Niektorí sú samozrejme menej skúsení. Napríklad Tomáš Polák je spevák, nie profesionálny tanečník, takže mu to nejde tak dobre ako napríklad účastníčkam z DAMU a FAMU. O to viac sa ale snaží a všetci mu fandia.

Všetci sa navzájom podporujeme, navyše sme kamaráti. Vôbec teda neviem, komu by som mala fandiť. Držím palce úplne všetkým. Je to pre mňa napínavé a som zvedavá, ako to dopadne, pretože šancu má každý.

Záleží totiž aj na hlasovaní divákov. Nikto nám nepovedal, koľko ľudí hlasovalo ani ako presne výsledky vyzerajú. Jednoducho sa potom dozvieme, kto vyhral a kto vypadol. Vo výsledku tak môže zvíťaziť ktokoľvek.

Je medzi súťažiacimi niekto, kto vás obzvlášť zaujal?

Výnimočný je pre mňa náš Vojta, teda Vojtěch Dyk. Je to skvelý človek. Myslím, že má veľa fanúšičiek i fanúšikov. Aj keby netančil dobre, ľudia by ho mali radi. Lenže on navyše tančí dobre, pretože podľa mňa robí všetko dobre.

Je neuveriteľne férový, vtipný, chytrý a krásny. Každá žena ho miluje. Myslím, že má veľkú šancu, ale uvidíme. Nikdy to totiž nie je také jednoznačné. Ja v každom prípade fandujem všetkým.

Veľmi ďakujeme za rozhovor.