Česi bohatnú. Výdavky za bývanie rastú v priemere len mierne
Finančná situácia českých domácností sa vlani tretím rokom po sebe zlepšovala a vrátila sa na predkrízovú úroveň. Viac než polovica obyvateľov vychádzala so svojím príjmom ľahko a klesli obavy z budúcnosti. Domácnosti pritom vynakladali na bývanie v priemere 8897 českých korún mesačne, teda 15,9 percenta svojich čistých príjmov.
Podľa autorov prieskumu agentúry STEM pre poradenskú spoločnosť KPMG prevážna časť verejnosti ustála krízu posledných rokov a minulý rok vstúpila do obdobia konsolidácie. So svojím príjmom minulý rok podľa prieskumu vychádzalo veľmi alebo skôr ľahko 57 percent ľudí. To je blízko najlepšej hodnoty tohto ukazovateľa od začiatku sledovania v roku 1993, ktorá bola 61 percent v roku 2021.
„Pozitívny trend sa prejavoval takmer vo všetkých skupinách obyvateľstva,"
uvedli autoři průzkumu pro ČTK.
Ľudia môžu viac sporiť
Index finančnej situácie domácností meraný STEM pritom minulý rok vystúpal na rovnakú úroveň, akú mal v roku 2017. Vyšší bol v rade od vzniku Českej republiky len v rokoch 2018 až 2020, potom prudko klesol. Znova začal rásť v roku 2023. Schopnosť sporiť sa od krízy vďaka tomu znova zlepšila a stabilizovala sa približne na polovicu populácie, ktorá dokázala v posledných troch mesiacoch časť peňazí odložiť bokom.
„Z 32 na 29 percent klesol podiel domácností, ktoré sa samy považovali za chudobné. Z 21 na 17 percent sa znížil podiel tých, ktorí by si museli vziať pôžičku, keby potrebovali učiniť výdavok v hodnote 50 tisíc korún. Na vysokej úrovni 81 percent sa udržala dôvera Čechov v banky,"
komentoval v tlačovej správe situáciu analytik agentúry Martin Kratochvíl.
Optimistická budúcnosť
Zlepšili sa tiež ekonomické očakávania domácností. Zo 44 na 38 percent sa znížil podiel ľudí, ktorí hodnotili svoju finančnú situáciu ako horšiu než pred 12 mesiacmi. Zhoršenie v tomto roku očakávalo 23 percent ľudí. O rok skôr to bolo 32 percent. Zároveň ubudlo z 64 na 56 percent ľudí s pocitmi obáv a neistoty. Zatiaľ čo vzrástol z 36 na 44 percent podiel tých, ktorí hľadeli do nasledujúcich 12 mesiacov s nádejou.
Naopak ťažkosti v tom, ako vychádzajú so svojím príjmom, ale vzrástli práve u ľudí vo veku 45 až 59 rokov, robotníkov a prevádzkových pracovníkov.
„Pre pätinu až štvrtinu populácie ale dopady kríz ustupovali len veľmi pomaly a ich situácia zostávala ťažká,"
dodal STEM k minuloročným číslam. Agentúra STEM sa v aktuálnom prieskume medzi 6. a 14. novembrom minulého roku pýtala 1355 ľudí starších ako 18 rokov.
Výdavky na bývanie sú pre mnohých Slovákov prijateľné
Jednou z najvyšších nákladových položiek predstavovali výdavky na bývanie. Podľa údajov Českého štatistického úradu činili v minulom roku v priemere 8897 korún mesačne, teda 15,9 percenta svojich čistých príjmov. V porovnaní s predchádzajúcimi údajmi sa táto suma medziročne zvýšila o 28 korún. V roku 2024 to bolo 8869 korún, čo predstavovalo 16,6 percenta vtedajšieho príjmu domácnosti.
Príjmy domácností rástli v priemere rýchlejšie ako ich výdavky na bývanie. Napriek tomu nemožno prehliadnuť významné rozdiely medzi jednotlivými typmi domácností. Najmenej platili za bývanie ľudia vo vlastnom byte. V priemere bez splátok hypoték či úverov a bez nákladov na rekonštrukcie za ne minuli 7495 korún. To podľa štatistikov predstavuje 13,6 percenta ich príjmu. Vo vlastnom dome bývanie vyšlo mesačne v priemere na 8004 korún a stálo tak 12,1 percenta príjmu. Najviac vydali domácnosti v nájme, a to priemerne 13 572 korún, teda 30,1 percenta príjmu. Bývanie u príbuzných či známych bolo v priemere za 6334 korún, čo znamenalo 16,1 percenta príjmu.
Podľa Českého štatistického úradu zhruba dve pätiny domácností žijú vo vlastnom dome. Ďalších 34 percent má svoj byt.
„Celkovo teda takmer tri štvrtiny domácností v Česku bývajú vo vlastnom, zatiaľ čo nájomné bývanie sa týka asi pätiny domácností,"
poznamenala k tomu pre server Ceskenoviny.cz Táňa Dvornáková z Českého štatistického úradu.
Najmenej v nájme bývajú dôchodcovia a dôchodkyne. Tam žije 17 percent z nich. Najviac sú naopak u príbuzných a známych. Tak býva 13 percent seniorov a seniorky. Podľa Dvornákovej sú dôvodom formálne prevody bytov na blízkych, hlavne na deti či vnúčatá.
Vo vlastnom dome býva zhruba 44 percent rodín s deťmi. Osamelé matky a otcovia s deťmi sú najčastejšie v nájme, žije ich tak 46 percent. Najväčšiu časť svojho príjmu dávajú za bývanie domácnosti osamelých rodičov s deťmi. Bývanie ich stojí skoro 27 percent sumy, ktorú majú na mesiac. Najmenšiu časť svojich príjmov utratia za byt úplné rodiny, a to necelých 14 percent. Ľudia v penzii vydajú takmer 22 percent svojej sumy.
Zdroje: autorský článok, ČSÚ, STEM, ČTK, Ceskenoviny.cz
