Česi zvyšujú svoje finančné rezervy. Tretina domácností si mesačne odkladá viac ako 5 tisíc korún
Čím viac ľudí začína myslieť na zadné vrátka. Podľa letného prieskumu sa počet tých, ktorí si peniaze pravidelne odkladajú na finančnú rezervu, zvyšuje. Približne u tretiny z nás je to viac ako 5 tisíc korún mesačne. Naopak, vôbec žiadne peniaze si nedokáže našetriť viac ako 10 percent Čechov. Odborníci radia, že by sme sa mali pritom opierať o celkovú rezervu vo výške troch až šiestich mesačných platov.
„Každá desiate domácnosť na Slovensku momentálne nedokáže vytvárať žiadnu finančnú rezervu a bežné životné náklady hradí z predchádzajúcich úspor alebo zo pôžičiek. Deväť z desiatich domácností síce dokáže vytvárať aspoň minimálnu finančnú rezervu, aj keď nepresahuje jeden mesiac, často je to ale len vďaka deleniu príjmov medzi členmi domácnosti,“
uviedla pre LP-Life Monika Hrubá z Českej sporiteľne.
Do rezerv dávame čím viac a viac
Stále je viac tých, ktorí si začínajú dôležitosť finančnej rezervy nielen uvedomovať, ale sú schopní si na ňu tiež peniaze odkladať. Počet domácností, ktoré nemajú žiadnu finančnú rezervu, klesol z minuloročných 14 percent na desať. Vyplýva to z júnového prieskumu, ktorý pre Home Credit vykonala agentúra Ipsos medzi viac než tisíckou respondentov.
Viac ako 5 tisíc korún si dáva bokom tretina domácností, čo je o päť percentuálnych bodov viac než vlani. Rezervu vo výške jedného mesačného príjmu alebo nižšiu má štvrtina Čechov a 26 percent domácností má našetrené viac než päťnásobok mesačného príjmu. Menej než tisíc korún mesačne potom dokáže našetriť 11 percent.
"Mať dostatočnú finančnú rezervu je kľúčové pre zvládanie neočakávaných životných situácií, ako sú výpadky príjmov, neočakávané výdaje alebo zdravotné komplikácie. Ideálna finančná rezerva by mala pokrývať aspoň tri až šesť mesiacov bežných výdajov domácnosti. Najlepším spôsobom, ako si ju vytvoriť, je pravidelné odkladanie aj menších častok, ktoré sa postupne sčíta,"
vysvetlil pre Českú tlačovú kanceláriu ombudsman klientov Home Creditu Miroslav Zborovský.
Sporenie účty vedú
Najobľúbenejším nástrojom pre ukladanie peňazí sú sporenie účty. Využíva ich cez 70 percent Čechov. Na bežnom účte si rezervu necháva 32 percent ľudí, čo je o sedem percentuálnych bodov menej ako minulý rok.
Medzi mladými a vzdelanými sa stáva navyše stále populárnejšie investovanie. Investičné produkty preto má už takmer polovica Čechov. Najpopulárnejšie sú podľa prieskumu ETF fondy, ktoré využíva 19 percent respondentov. Medzi ľuďmi s príjmom nad 50 tisíc je to až 40 percent. Akcie konkrétnych firiem preferuje 18 percent Čechov. Najčastejšie ide o vysokoškolákov a ľudí vo veku 18 až 26 rokov. Nehnuteľnosti sú obľúbené hlavne medzi ľuďmi s vyššími príjmami. Kryptomeny potom priťahujú mladých a obyvateľov Prahy, tvrdí výskum.
"Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú, či ľudia majú k dispozícii rezervu, sú vzdelanie, príjem a to, ako s ním zaobchádzajú, rodinný stav, spôsob zabezpečenia bývania a využívanie ďalších sporícich a úverových produktov. S vyšším vzdelaním stúpa pravdepodobnosť, že ľudia majú nejakú finančnú rezervu a rastie i veľkosť tejto rezervy,"
pripomenula v tej súvislosti redakciu Kamila Fialová zo Sociologického ústavu Akadémie vied ČR.
Aká finančná rezerva je optimálna?
Podľa odborníkov by sme sa mali opierať o rezervu vo výške troch až šiestich mesačných platov, teda približne od 120 do 250 tisíc korún. Zatiaľ čo krátkodobá rezerva by mala byť rýchlo dostupná, dlhodobú rezervu môžeme nechať pracovať. V prípade prvej varianty sa vyplatia napríklad už spomínané sporiace účty, v druhom fondy, cenné papiere či držanie nehnuteľností.
Hoci si veľká časť domácej populácie nikdy nerobila a nerobí rodinný rozpočet, väčšina si myslí, že majú dobrý prehľad o výdavkoch domácnosti. Len zlomok z nás netuší, aké výdavky vlastne má.
"Ak je to len trochu možné a rodinná pokladnica to dovolí, je treba udržať očakávané mesačné príjmy a výdavky aspoň v miernom plusu v prospech príjmov. Neočakávané výdavky často môžu prekvapiť v najmenej vhodnú dobu. Preto je dobré si napríklad z každej výplaty odkladať dopredu stanovenú čiastku, treba päť až desať percent, na horšie časy,"
odporúča Zborovský a dodáva, že keď sa potom napríklad porouchá auto, práčka alebo notebook, je možné úspory použiť na pokrytie aspoň časti týchto nákladov.
Zdroje: autorský článok, ČTK
