Na férovku: Česi sú bohatí, ale myslia si, že sú chudobní
Česko sa momentálne nachádza v fáze solídneho ekonomického rastu a hore idú aj mzdy. Nie len tie nominálne, ale aj reálne. Po časoch strádania, keď číslom jedna v ekonomických diskusiách bola vysoká inflácia, ide o nezvyčajnú zmenu. Otázkou je, kto to pocíti a či bohatstvo, ktoré majú Česi na dosah rozhodne o v blížiacich sa voľbách, kde údajne v prvej rade rozhoduje peňaženka voličov.
Pohľad na vývoj českej ekonomiky optikou ČNB v podobe rastu HDP vo výške 2,6 % HDP za rok 2025 je taký optimistický, že ho dokonca vo svojej prognóze smerom k štátnemu rozpočtu neprevzala ani vláda. Ministerstvo financií sa uspokojí s 2,1 % rastu hrubého domáceho produktu.
Vzhľadom na diskusiu, ktorú vyvolalo nepresné tvorba rozpočtu o jeho prifarbovanie už v minulosti, by sa dalo očakávať, že odhady budú presne opačné. Výpočet je zložitá vec, zahrňujú sa do neho rôzne metriky a postupy, čo je úplne iste príčinou rozdielu a z určitých miest tak vlaje ekonomický optimizmus.
Česko ešte nedávno bolo medzi africkými krajinami, dnes súperi so Západom
"Presnejší odhad ČSÚ hovorí, že česká ekonomika stále veľmi solídne rastie. HDP vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,5 % a medziročne o 2,6 %, čo je mimochodom medzi európskymi štátmi bez nadsázky nadpriemerný výsledok. Takže žiadna spálená zem, Česku sa darí čím ďalej tým lepšie!"
chválil sa na sieti X ekonomický expert a poslanec ODS Jan Skopeček. Pridržal sa však radšej pozitívnejších čísiel.
Štatistické údaje sa však dajú vysvetľovať veľmi rôzne. Napríklad pohľadom rebríčka vyspelosti ekonomiky, kde v Európe Česko zaujalo pekné 9. miesto (na čele je Švédsko, Nemecko a Rakúsko). Alebo aj pohľadom do nedávnej minulosti, kedy podľa ukazovateľa HDP na hlavu vzťaženého k parite kúpnej sily dokázalo predbehnúť radu vyspelých krajín.
Podľa tejto metriky tak bolo v roku 2020 Česko pred Talianskom, v roku 2019 dokonca pred Japonskom (krajina však kvôli starnúcej populácii už nie je takým ekonomickým tigrom ako v minulosti) alebo v roku 2018 preskočilo Izrael. Nehovoriac o západných štátoch a dlhodobých členoch Európskej únie, akými sú Grécko alebo Portugalsko. Tieto Česko nielen, že preskočilo, ale je trvale pred nimi.
Už sme veľakrát počuli o ekonomických problémoch, ktoré tieto krajiny zažívajú, takže nás to ani neprekvapí. Môžeme si však pripomenúť komédiu režiséra Zdeňka Trošky, v ktorej českí vidiečania tesne po revolúcii vyrazili práve do Talianska, ako do krajiny reprezentujúcej bohatý západ, a kde je všetko prekvapilo.
Ešte v roku 2005 sme patrili medzi rozvojové štáty, kam nás preniesli desaťročia v komunistickom socializme. Až nasledujúceho roka sme vstúpili do elitného klubu vyspelých krajín. Dnes nás ani nenapadne, že sme tam pred iba dvadsiatimi rokmi nepatrili
Ale ako všetky tieto údaje vnímajú peňaženky občanov? Pozrime sa na ďalšiu štatistiku. Rast miezd sa v posledných rokoch tiež pomerne rýchlo zvyšuje a za posledných 5 rokov sa medziročne stále drží okolo 7 % a neinak tomu bude aj tento rok. To každoročne predstavuje niekoľko tisíc, ale ako sa píše v analýze Českého štatistického úradu, to takisto znamená: "Niekomu veľa, niekomu nič."
A tu sa dostávame k relatívnosti bohatstva. Absolútne bohatstvo znamená, že si za peniaze môžeme dovoliť pomerne veľké množstvo tovaru. Pri pohľade na popularitu all-inclusive zájazdov, ktoré si mnohí spoluobčania doprajú aj niekoľkokrát do roka, a prekážkou im nie je ani dôchodkový vek, tak to vyzerá na skutočný raj plný peňazí.
Lenže existuje aj bohatstvo relatívne, kedy si človek svoje peniaze môže vzťahovať aj na majetok niekoho iného. Ak si vyberáme tých bohatších, tak budeme vždy relatívne chudobní a keďže žijeme vo slobodnej spoločnosti, tak tu bude vždy niekto bohatší, s výnimkou Elona Muska, najbohatšieho muža sveta.
Svoj názor na to môže mať každý, aký chce a tiež ho môže vyjadriť vo voľbách, kde má tento rok podľa sociologických dát agentúry STEM rozhodovať pohľad do peňaženky. Lenže to, čo v nej uvidíme, závisí oveľa viac na tom, s čím tento obraz porovnáme, ako na zmätku štatistických údajov o tom, ako sa v poslednej dobe naozaj plnila.
Zdroje: autorský text, komentár, ČT, ČTK, HN.cz, SeznamZprávy.cz, Novinky.cz, X.com,
