Na férovku: Nástup AfD nie je tak veľkým znepokojením pre svet, ale skôr pre Česko
Kto vytrvá, vyhrá. Aj tak by sa dal stručne opísať zatiaľ najväčší úspech nemeckých extrémistov z AfD. Drvivo vyhrali voľby v Sasku-Anhaltsku, v najmenšej a najchudobnejšej spolkovej krajine Nemecka. Ak sa pozrieme do reči makroekonomických údajov, je Sasko-Anhaltsko tak trochu zrkadlom Česka.
„Ono sa to tu málo vie, ale prvou krajinou Výmarskej republiky, kde vyhráva voľby NSDAP bolo....áno, Anhaltsko. V krajinských voľbách v apríli 1932 tam získala NSDAP 40,9 percenta hlasov. Vďaka tomuto volebné úspechu bol zvolený vôbec prvý nacistický krajinský premiér v dejinách Nemecka Alfred Freyberg," všimol si na sociálnej sieti X komentátor Petr Honzejk. Keďže do budúcnosti nevidíme, neostáva nám než skúsenosti čerpať z doby minulej. História sa síce neopakuje, ale toto prirovnanie sa zdá byť až podozrivo presné.
Ponúka sa obzvlášť pre prepojenie časti straníkov AfD s nemeckými neonacistickými kruhmi. V najväčšej jednoduchosti ho ilustruje obľuba nacistického pozdravu medzi mládežou AfD.
AfD a návrat do čias NDR
Nicmenej zaujímavejšie porovnanie z domáceho uhla pohľadu sa ponúka optikou našej spoločnej minulosti so Saskom-Anhaltskom v druhej polovici 20. storočia, a to nielen preto, že je to doba podstatne bližšie súčasnosti. Krajina pochopiteľne patrila k NDR, ktorá byla zhodne s Československom prostredníctvom Varšavskej zmluvy vazalským satelitom Sovietskeho zväzu až do roku 1989.
Za ten čas sa na oboch stranách železnej opony ledacos zmenilo. Napríklad v roku 1948, keď sa Československo vydalo komunistickou cestou na rozdiel od západného Nemecka, mali obe krajiny HDP na hlavu porovnateľné. Československo bolo na tom ešte o cca 10 % lepšie, ale hodnoty sú dnešným pohľadom trochu relatívne. V roku 1989 však už nedosahovalo ani polovicu výkonu svojho suseda. Dnes má podľa odhadu MMF Nemecko 65 303 dolárov v HDP, Česko 39 795 dolárov na jedného.
Nežná revolúcia priniesla dobiehanie západných krajín, ale v takom tempe, aby sme tu o pár rokov mali nemecké platy, ako ešte nedávno veštil z krištáľovej gule expremier Petr Fiala, tuzemská ekonomika nefičí.
V Sasku-Anhaltsku je tento ukazovateľ oveľa bližšie Česku než nemeckému priemeru. Vlani tu dosahoval priemerný obyvateľ na 38 452 eur HDP.
„Sasko-Anhaltsko je strádajúcim regiónom Nemecka, to je tiež známa vec. Štvrtinovый úbytok populácie sa vysťahovala smerom Západ (najviac zo všetkých ľudí z NDR. Von išli hlavne mladí, teda v dôsledku má S-A najstaršiu populáciu zo všetkých spolkových krajín. Najnižšie HDP per capita v Nemecku, a len asi o 10% vyššie než v ČR. V parametroch chudoby či sociálneho vylúčenia je krajina tiež nad priemerom Nemecka, ale nie výrazne; uvádza sa, že aj napriek vysokej nezamestnanosti (8%) je v krajine mnoho nenaplnených pracovných pozícií. Chýbajú ľudia s kvalifikáciou, pretože odišli západným smerom. Nevznikajú tu nové firmy. Štatistiky tvrdia, že v prvej polovici roku 2026 vzniklo v Nemecku viac ako 3000 nových firiem (startupov), ale v Sasku-Anhaltsku len 5,"
vypočítava na FB známy blogger a člen Pirátskej strany Jiří Hlavenka ďalšie údaje o Sasku-Anhaltsku, kde teraz slávi volebný úspech partaj napojená historicky na ruský vplyv i peniaze.
Počítame peniaze v peňaženke kalkulačkou na emócie?
Jedným z ťahúňov volebného úspechu strany bola ostalgie po časoch bývalej NDR, najčastejšie dokumentovaná divokou jazdou na motocykloch značky Simson. Kvôli exodu mladých vánok starých dobrých časov zabral. Z ekonomickej perspektívy však má potenciál len ďalej prehlbovať hospodársky prepad regiónu.
Jenže vo voľbách sa zahrala ešte jedna karta, a tou je problém migrácie. Do NDR, rovnako ako do Československa, obohnaných ostnatým drôtom, nemohli prúdiť migranti akéhokoľvek pôvodu, avšak spomínané drôty nie sú semipermeabilné, a tak v porovnaní s dneškom nebolo možné ísť ani von.
Slobodný pohyb znamená aj ekonomickú prosperitu, ktorú do bývalého západného Nemecka priniesli okrem iného gastarbeiter z Turecka. U voličov môže byť xenofóbia silnejšou emóciou než túžba po mamone. Až niekto bude vykladať, že volby vždy rozhoduje peňaženka, tak možno je to taká, v ktorej sa peniaze nepočítajú kalkulačkou, ale emocionálnou hrou. Platí to nielen v spolkovej krajine, kde nežijú ani 3 % nemeckej populácie, ale aj v Česku.
Zdroje: autorský text, komentár, MMF, ceicdata.com, X, Facebook, plus.rozhlas.cz
