Na férovku: Svet sa pýta prezidenta Pavla na ruské útoky. Pravdu má len sčasti
Potvrdenie ruského útoku v Lipsku je svojím způsobom šokujúce. Štátny terorizmus Ruska v európskych štátoch nie je ničím novým. Rusi zabíjali v českých Vrběticiach a svoje skúsenosti s týmto druhom agresie majú tiež napríklad v Poľsku. Trúfnuť si na podobnú akciu v najmocnejšej krajine západnej Európy je však niečo iné.
Ako Česko, tak Poľsko sú bývalými satelitnými vazalmi Sovietskeho zväzu. Ide síce už o celkom dávnu históriu, ale iba z nášho pohľadu. Pre Rusov samotných ide stále o ich sféru vplyvu a náš štát by mal byť naďalej podriadený rozhodovaniu v Moskve. Vladimir Putin túto skutočnosť pravidelne pripomína vo svojich prejavoch.
Kto sa niekedy dal do reči s niekým napr. v Moskve, zcela iste táto problematika prišla na pretras v priateľskom duchu s miestnymi. Obyvatelia západoeurópskych štátov sú na tom inak. Tých sa Rusi oprávnene boja. Je v tom jednoduchá logika. Ide o bohatšie a mocnejšie štáty vo všetkých parametroch okrem jadrového arzenálu.
Pavel o ruskej hrozbe hovoril s hviezdou CNN
Útok v Lipsku je tak na vyššej úrovni ruskej agresivity než ten vo Vrběticiach, aj keď pohľadom do starých máp sa nám spomínaný vzorec ruskej podradenosti trošku poopraví. Lipsko je súčasťou bývalej NDR, teda bývalého ruského záboru dnešného Nemecka.
Asi aj preto oslovila CNN českého prezidenta a zároveň generála vo výslužbe Petra Pavla. Rozhovor s ním neviedol nikto menší než Christiane Amanpour, nepochybne najväčšia osobnosť tejto slávnej americkej televízie. Taký Václav Moravec na steroidoch z CNN.
To, čo sa deje v Nemecku, totiž zaujíma aj Američanov. Hoci v km2 náš západný sused veľa miesta na svetovom glóbuse nezaberá, v reči čísel je najväčšou ekonomikou hneď po USA a Číne. Amanpour sa tak naprosto opýtala, či by NATO nemalo teraz ukázať zuby, ako v minulosti Pavel odporúčal.
„Ak chce Putin narušiť jednotu NATO a EÚ stupňovaním agresivity voči Ukrajine, dosiahne len presný opak. Krajiny NATO sú ešte jednotnejšie a ešte odhodlanejšie brániť svoje územia a odhodlané míňať viac na obranu,"
odpovedal Pavel, ako na svojom profile na X pripomína Christiane Amanpour.
Nedá sa s tým nesúhlasiť. Hoci často zaznieva, že oživenie obranných schopností NATO je dielom prezidenta Trumpa, ide len o časovú koreláciu s jeho mandátom a príčinou je nepokrytá agresia Ruska smerom k NATO. A tieto komentáre stoja len na podlízavých snahách byť s vrtkavým americkým prezidentom zadobré.
Nie je však takéto počínanie Rusov trochu paradoxné? Bohužiaľ nie. Pavel správne poukazuje na jednotnosť NATO a na rast obranných výdavkov, ktoré „odstrašia" priamu ruskú agresiu, lenže v celom počínaní je vychytraný ruský trójsky kôň, keď si vypožičiame prirovnanie k dnes v kinách opäť oživenému mýtickému príbehu z antického Grécka.
Rusi dobre vedia, čo robia
Rusi totiž dobre vedia, komu v strednej a východnej Európe v minulosti vládli. Všetci tu totiž nie sú ako prezident Pavel a nestavajú sa rázne proti ruskej agresii, či už priamo prevádzkovanej na Ukrajine, alebo skryte zorkestovanej v podobe teroristických útokov od Vrbětíc po Lipsko.
Existujú tu ľudia, ktorých viac zaujíma ich dovolenka pri mori, cena masla v supermarkete a vôbec stav ich plného brucha. Koniec koncov práve tieto dva póly má prezidentov konflikt so súčasnou vládou. Možno aj preto s ním chceli zástupcovia americkej televízie hovoriť.
Prezidentom Pavlom nastíneným paradox má svoje vysvetlenie v pohľade do mapy a do kalendára. Lipsko je mesto v spolkovej krajine Sasko, neďaleko hraníc so spolkovou krajinou Sasko-Anhaltsko, kde sa blížia spolkové voľby 20. septembra a práve tu podľa prieskumov mieri k víťazstvu AfD.
Strana, ktorej politici brali v minulosti peniaze z Ruska, na krídlach Ostalgie (termín pre nostalgiu po časoch NDR) môže prvýkrát v histórii získať post zemského premiéra. Podporovatelia sa potom zaklínajú tým, že je na čase myslieť na ich nemecké bruchá a neutrácať za nejakú Ukrajinu.
Isto, ak nemecká (česká, poľská či iná) vláda investuje miliardy do svojej bezpečnosti, nemôže ich preposlať na ich dôchodky, sociálne dávky, zdravotníctvo a iné vymoženosti sociálneho štátu, ktorý sa usadil v Európe po 2. svetovej vojne, aby sa k moci nedostali extrémisti podobní Hitlerovým nacistom.
O pár týždňov uvidíme, či Putinova rozbušká v Lipsku posilní rady jeho piatych kolón naprieč európskymi stranami potom, čo stratil svojho najvernejšieho vazala Viktora Orbána v Maďarsku, alebo naopak posilní jednotu proti ruskej agresii, ktorú pripomína z Česka pomerne osamelý prezident Pavel.
Zdroje: autorský text, komentár, Novinky.cz, X, irozhlas.cz, HN.cz
