Petr Pavel ocenil na Hrade Formana, Čáslavskú, Janžurovú a Illnerovú
Pri príležitosti výročia vzniku samostatného Československa udelil prezident Petr Pavel už po štvrté štátne vyznamenanie. Najvyššie české štátne vyznamenanie Rad bieleho leva pri slávnostnom ceremoniáli na Pražskom hrade získali štyri osobnosti - in memoriam gymnastka Věra Čáslavská a režisér Miloš Forman a ďalej herečka Iva Janžurová a bývalá predsedníčka Akadémie vied ČR Helena Illnerová.
Ešte pred samotným ceremoniálom sa špekulovalo o tom, kto ocenenie skutočne dostane. Napríklad stávková kancelária Fortuna pasovala na hlavného favorita dcéru prvého československého prezidenta Alicu Garrigue Masarykovú s kurzom 1,15. Za ňou nasledoval filmový režisér Karel Zeman, spisovateľ Milan Kundera, rýchlokorčuliar Metoděj Jílek a režisér Juraj Herz.
Z predbežného zoznamu snemovne bolo tentoraz zároveň ale tiež jasné, že nominovaná nebudú niektoré známe mená, ako napríklad niekdajší minister obrany Luboš Dobrovský a kultúry Daniel Herman, bývalý diplomat Michael Žantovský, podnikateľ Radim Passer, herec Milan Kňažko, hokejista Jiří Šlégr a moderátor Václav Moravec.
Pavel nadviazal na Havla a Klausa
Nakoniec uspeli najmä tí, ktorí už z minulosti majú medailu Za zásluhy. Režisér Miloš Forman a gymnastka Věra Čáslavská ju získali v roku 1995 od prezidenta Václava Havla. Helena Illnerová potom v roku 2005 od Václava Klausa, rovnako ako Iva Janžurová o rok neskôr.
„Ja som veľmi šťastná, bylo to krásne. Zajtra budem uvažovať, či si to zaslúžim, dnes si to nepripúšťam, takéto sebakritické uvažovanie. Čo mi zostáva, než byť vďačná a šťastná,"
citovala Janžurovú ČTK.
Rad Tomáša Garrigua Masaryka, teda druhé najvyššie štátne vyznamenanie, Pavel udelil in memoriam bývalému predsedovi Senátu Jaroslavovi Kuberovi, československému diplomatovi Vladimírovi Vochočovi, disidentovi a prvému polistopadovému ministrovi zahraničia Jiřímu Dienstbierovi alebo historikovi, disidentovi a diplomatovi Jaroslavovi Šedivému.
In memoriam Rad TGM potom patrí niekdajšej senátorke a predsedníčke Najvyššieho súdu a podpredsedníčke Ústavného súdu Elišce Wagnerovej. Ďalej Pavel ocenil sociálnu pracovníčku a ľudskoprávnu aktivistku Elenu Gorolovú, ktorá sa podľa Hradu zásadne zaslúžila o odškodnenie žien, ktoré boli protiprávne sterilizované a napokon aj Milenu Grenfell-Bainesovú, jedno z detí zachránených Nicholasom Wintonom. Tá sa podľa prezidenta zaslúžila o šírenie jeho odkazu najmä medzi mladými ľuďmi.
Problematický Zeman
Poslanci Pavlovi inak tiež okrem iného navrhli jeho predchodcu v úrade Miloša Zemana. Jeho šance však boli veľmi nízke. Podľa bookmakerov sa kurz pravdepodobnosti, že na ocenenie dosiahne, pohybovali okolo hodnoty 30,0. To všetko navyše vo svetle faktu, že sa Zeman účasti na tejto akcii v posledných rokoch vyhýba. S predstihom tohto roku avizoval, že dá skôr prednosť zhromaždeniu Českého zväzu bojovníkov za slobodu, v ktorého čele stojí niekdajší komunista a študent pohraničnej školy Jaroslav Vodička. So zväzom sa spája rad diskutabilných krokov, ku ktorým v minulosti došlo, vrátane ocenenia komunistického poslanca Zdeňka Ondráčka. Ten sa pred novembrom 1989 zúčastňoval zásahov proti protirežimným demonštráciám.
Sám Zeman ostatne vyvolával polemiku už v čase, keď bol sám prezident a vyznamenania udeľoval. Neodpustil si totiž niekoľko pomerne problematických krokov: Za zásluhy o štát dostal vtedy napríklad ocenenie úspešný podnikateľ Jaroslav Strnad. Jeho firmy Zemanovi prispeli miliónmi korún na prezidentskú kampaň.
Z oblasti kultúry boli počas Zemanovho obdobia zase ocenení hudobníci Ondřej Hejma, ktorý byl počas totality vedený vo zväzkoch ŠtB pod prezývkou Rony, Michal David či herec Ivan Vyskočil. Vyznamenaná bola vtedy aj riaditeľka Strednej zdravotníckej školy Ivanka Kohoutová, ktorá zakázala dvom moslimským dievčatám v škole nosiť hidžáb.
Diktátori, poslanci či priekopník pornofolku
A ak sa pozrieme ešte viac do histórie, zistíme, že komunistický prezident Ludvík Svoboda takto v roku 1972 vyznamenal kubánskeho diktátora Fidela Castra a Gustáv Husák ešte predtým, než v roku 1981 vyhlásil v Poľsku výnimočný stav k potlačeniu hnutia Solidarita, generála Wojciecha Jaruzelského. Symbol normalizácie v Československu si okrem toho neodpustil propôjčiť rád Bieleho leva napríklad aj líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu či etiópskemu marxistickému diktátorovi Mengistu Haile Mariamovi.
Niektorým bizarným menám sa tento rok nevyhol ani výčet nominovaných čitateľov portálu iDnes, ktorí v ankete vyzdvihli okrem iného kontroverzných poslancov Jindřicha Rajchla a Filipa Turka či ústavného právnika Aleša Gerlocha, ktorý prepadol hneď v prvom kole nedávnych senátnych volieb. Nechýbal napríklad ani Milan Smrčka, známy ako „Záviš". Jeho tvorba, ktorá obsahuje veľké množstvo sprostých slov, býva niekedy označovaná ako takzvaný „pornofolk".
Zdroje: autorský článok, ČTK, ČT, iDnes.cz
