Banková rada Českej národnej banky na svojom májovom zasadnutí znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na 3,5 percenta. Sadzba sa tak dostala na najnižšiu úroveň od začiatku decembra 2021. Podľa bankárov i analytikov vývoj ekonomiky dával argumenty pre zníženie sadzby aj pre jej ponechanie na 3,75 percenta.
Pravdepodobnosť zníženia sadzieb podľa odborníkov najmä podporil utorňajší predbežný odhad aprílovej inflácie, ktorá s medziročnou hodnotou 1,8 percenta bola najnižšia za sedem rokov. Je potrebné v tejto súvislosti tiež pripomenúť, že centrálna banka v čase inflačnej vlny udržiavala základnú úrokovú sadzbu na sedem percent. Začala ju znížovať v decembri 2023. Od minulého novembra banková rada strieda zníženie sadzieb o štvrť percentného bodu a ich ponechanie bez zmeny.
„Keď som nastupoval, inflácia sa pohybovala okolo 17 percent. 1,8 percenta je fantastický úspech. Výrazne sa tiež znížilo riziko importovanej inflácie zo zahraničia,“
povedal na tlačovej konferencii po zasadnutí bankovej rady guvernér centrálnej banky Aleš Michl a dodal:
„Cieľom dnešného rozhodnutia je zabezpečiť, aby bola celková inflácia dlhodobo stabilizovaná poblíž dvojpercentnej úrovne.“
Tolerančná zóna bola podľa Českej národnej banky pod troma percentami. Ak by bola inflácia vyššia, znamenalo by to využiť nástroje aktívnej restriktívnej menovej politiky, aby sa podarilo ju ovládnuť. V posledných mesiacoch bol tento ukazateľ mierne nad dvoma percentami.
Pred začiatkom májovej bankovej rady bola ešte jej členka a viceguvernérka Eva Zamrazilová opatrná, keď pre magazín Newstream vyhlásila, že by teraz mala sadzba zostať nemenná. Za hlavný dôvod označila ustavičný rast cien služieb a stúpajúce ceny nehnuteľností prostredníctvom tzv. imputovaného nájmu.
"Nehnuteľnostný trh bude tak kľúčovým faktorom, prečo úrokové sadzby musia byť na vyššej úrovni, ako keby ceny nehnuteľností rástli bežným dvojpercentným tempom,"
uviedla v článku Zamrazilová a dodala, že sa na cenách nehnuteľností podpisuje to, že ľudia začali uvoľňovať úspory nahromadené v uplynulých rokoch. Napriek tomu sa nakoniec hneď šiesti zo siedmich členov rady priklonili k zníženiu sadzby vo výške 0,25 percentného bodu.
Experti argumentujú, že aktuálne rozhodnutie predstavuje logický krok. Predpokladajú tiež, že sadzba ešte tento rok klesne. Zatiaľ ale nie je isté, kedy by to mohlo byť.
„Vývoj aj výhľad inflácie ponúkal priestor pre opatrné znižovanie úrokových sadzieb Českej národnej banky a banková rada časť tohto priestoru na svojom májovom zasadnutí využila,"
povedal ČTK k tomu analytik Generali Investments Radomír Jáč. Očakáva, že centrálna banka ešte tento rok zníži svoje úroky ešte na augustovom zasadnutí a repo sadzba by sa následne mohla po dlhšej dobe ustáliť na úrovni 3,25 percenta.
"Banka si však vzhľadom na riziká domáceho i zahraničného pôvodu zrejme na ďalšom zasadnutí na konci júna naordinuje prestávku,"
naznačuje budúcu situáciu analytik Banky Creditas Petr Dufek.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zase drahšie pôžičky na bývanie. Zároveň ale pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.
Česká národná banka na májovom zasadaní zároveň nechala bez zmeny výhľad hospodárskeho rastu v tomto roku na dvoch percentách. Zhoršila ale očakávaný rast v budúcom roku na 2,1 percenta proti únorovému odhadu 2,4 percenta.
Výhľad priemerné inflácie pre tento aj budúci rok potom centrálna banka zhoršila o 0,1 percentuálneho bodu, keď predpokladá tento rok 2,5 percenta a budúci rok 2,2 percenta, ako vyplýva z novej makroekonomickej prognózy, ktorú prezentovala.
Hospodársky rast ťahajú podľa bankárov najmä spotreba domácností, ktorú podporil rast reálnych miezd a zníženie úrokových sadzieb. Zahraničná dopyt však zostáva utlmená, a to najmä kvôli poklesu európskeho priemyslu. Do budúcnosti sú navyše pre zahraničnú dopyt podstatné neistoty spojené s obchodnou politikou Spojených štátov.
Zdroje: ČNB, ČTK, Newstream.cz