Politici volajú po obnovení popráv v živom prenose. V situácii, keď niektorí odsúdení čakajú na smrť 30 a viac rokov
V Spojených štátoch by mala prebehnúť prvá vojenská poprava za posledných viac než 65 rokov, ktorá by mala byť verejná. To všetko sa deje v čase, keď neúspešná poprava americkej vrahyne Christy Pikeovej oživila debaty o treste smrti.
Poprava zastrelením niekdajšieho armádneho psychiatra Nidala Hasana, ktorý v roku 2009 zabil na základni v Texase 13 ľudí a ďalších 32 zranil, má byť prenášaná naživo. Tamojšia armáda zároveň oznámila, že Hasana 3. decembra zastrelí popravčia čata na základni Fort Hood, kde sám svoj čin pred 17 rokmi spáchal.
Vrah síce môže zažiadať o odklad popravy, vzhľadom k jeho správaniu u súdu o to ale možno ani nestojí. Keď odmietol obhajcov a hájil sa sám, pred porotou vyhlásil, že je strelcom. Nasledujúce tri týždne nepovedal takmer nič, čo presvedčilo jeho súdom ustanovených náhradných obhajcov, že jeho jediným cieľom bolo dosiahnuť trest smrti.
Vojenské popravy sú pritom v krajine výnimočné. Pokiaľ popravčia čata Hasana naozaj zastrelí, bude to prvá vojenská poprava od roku 1961. Vtedy sa poprava uskutočnila obesením. Posledná známa poprava zastrelením bola v Spojených štátoch vykonaná v roku 1945.
„Boh je veľký"
Major a armádny psychiater Hasan, ktorý je moslimom narodeným v Spojených štátoch, vošiel 5. novembra 2009 do zdravotníckeho zariadenia vo Fort Hoode, kde stáli vojaci vo frontoch na očkovanie a lekárske prehliadky pred vyslaním do zahraničia. S výkrikmi „Boh je veľký" v arabčine začal paľbu z pištole s laserovým zameriavačom, strieľal aj do chrbta utekajúcich vojakov. Na súde vyhlásil, že jeho čin bol odvetou za nasadenie amerických vojakov v Afganistane a že chcel zabrániť odchodu ďalších do krajiny, kde by podľa neho zabíjali jeho spoluvercov. Hasan zostal po postrelení v roku 2009 ochrnutý na dolnej polovici tela a je pripútaný na invalidný vozík.
Podľa amerikanisty Tomáša Klvani je za rozhodnutím o verejnej poprave politika.
„Je to čisto iniciatíva ministra obrany Petea Hegsetha a myslím si, že Donald Trump na to pristúpil z toho důvodu, že vie, že to rozbúri diskusie, ktoré odvedú pozornosť od tém, ako je napríklad slabá ekonomika alebo neúspech v Iráne,"
povedal tento expert Českému rozhlasu.
Poprava sa nepodarila
Uvedené oznámenie prišlo možno tak trochu paradoxne v čase, keď došlo k nepodarilej poprave Christy Pikeovej. Tú žena napriek podaniu prvej i druhej dávky pentobarbitalu prežila.
Po prevoze do nemocnice bola niekoľko dní napojená na pľúcny ventilátor a postupne sa začala zotavovať. Po prepustení z nemocnice bola prevezená späť do ženskej väznice v Nashvilli, kde bola pred pokusom o popravu držaná.
Teraz 50-ročná Pikeová byla odsúdená na trest smrti pred tridsiatimi rokmi, a to za vraždu, ktorú spáchala ako 18-ročná v roku 1995 so 17-ročným priateľom. Svoju 19-ročnú spolužiačku Colleen Slemmerovú vylákali do lesa, kde ju mučili a než ju zabili, vyryli jej do hrude pentagram. Pikeovej tehdajší priateľ vzhľadom na neplnoletosť dostal trest doživotia.
Právny tím Pikeovej chce, aby jej trest bol teraz zmenený na doživotné väzenie bez možnosti predčasného prepustenia.
Návrat k osvedčenému elektrickému kreslu?
Zdĺhavý systém preskúmaní a odvolaní doteraz bránil tomu, aby k poprave vôbec došlo. Jej obhajcovia podávali rad odvolaní týkajúcich sa sporných bodov z pôvodného procesu, jej veku v čase spáchania činu a otázky, či štát skôr správne posúdil jej vážne detské trauma a týranie, ako upozornila BBC.
„V prípadoch, kde hrozí trest smrti, je bežné, že obhajoba vznáša námietky na poslednú chvíľu, a to aj po desaťročiach súdnych konaní u mnohých súdov. Žiadame Najvyšší súd USA, aby zrušil odklad výkonu trestu,"
citovala v tej súvislosti BBC generálneho prokurátora štátu Tennessee.
Republikánska kandidátka na guvernérku štátu Marsha Blackburnová k tomuto prípadu uviedla, že by sa malo znovu popravovať na elektrickom kresle. Zaradila sa tak v zásade po bok svojich stranických spolubojovníkov Donalda Trumpa a Petea Hegsetha, ktorí sa už vyslovili za popravu Nidala Hasana.
Na ich stranu sa prikloní napríklad aj konzervatívne zameraný český publicista Roman Joch.
„Všetci veľkí mysliteli kresťanstva, filozofi i svätci, pripúšťali trest smrti. Svätý Pavol, svätý Augustín, svätý Tomáš, veľkí nekatolícki myslitelia ako Emmanuel Kant, štátnici ako Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý sám podpísal niekoľko trestov smrti, ďalej Charles de Gaulle,"
ako uviedol Joch pre Český rozhlas.
Proti trestu smrti sa však stavia napríklad kňaz Marek Orko Vách.
„Prvé, čo nás napadne, je možnosť justičného omylu. Ak nám niekde behá po zemi ťažký zločinec, ktorý ešte nie je vo väzení, tak je to napraviteľný omyl. Ak naopak popravíme nevinného, tak je to nenapraviteľné. Zadruhé, možnosť obrátenia je medzi tým človekom a Bohom. My by sme mu nemali brať čas. Kým tu žije a pokiaľ sme schopní mu zabezpečiť doživotné väzenie, tak má dlhšiu možnosť so sebou niečo urobiť. Ale nebudem to ja, kto mu život bude skracovať."
povedal k tomu v rádiu.
Dôvodov pre i proti trestu smrti možno nájsť pomerne dosť. Vždy pritom záleží predovšetkým na aktuálnych spoločenských náladách a postoji politikov, ktorí sa im podriaďujú. Súčasné Spojené štáty sú pod vedením republikánskych politikov za to, aby sa popravy opäť stali bežnou súčasťou tamojšieho života.
Zdroje: autorský článok, ČTK, BBC, Český rozhlas
