Pred revolúciou som bol na dne, povedal Lubomír Zaorálek, dnes kandiduje s komunistami

Vstup členov Socdem na kandidátne zoznamy, ako sa neprihlásená koalícia politických strán podľa volebného zákona, nazýva, vo strane vyvolal pomerne búrlivé reakcie. Na úvodnej fotke vidíme napr. protest mladých sociálnych demokratov proti vedeniu strany.

Podstatná časť tohto odporu voči spojovaniu s komunistami je namierená proti prvému podpredsedovi Socdem Lubomírovi Zaorálkovi. Členovia ostravskej organizácie strany, ktorej je členom náhle začali požadovať jeho organizačné preradenie do Prahy. Dôvodom má byť jeho riedka účasť na schôdzach regionálnej bunky, tá však pred podpísaním spolupráce s komunistami jeho miestnym straníckym kolegom nevadila.

Prodej mezonetu 4+kk s terasou Praha 8 - 132, Praha 8

Show property

Zaorálek má pri tom veľmi bohatú politickú minulosť. Ak by jeho taktika vyletiet na komunistických krídlach do Snemovne vyšla, získal by jeden zaujímavý primát. Stal by sa aktívnym poslancom, ktorý sa do Snemovne dostal zo všetkých ostatných ako prvý. Bol totiž kooptovaný ako poslanec Občianskeho fóra v roku 1990 o týždeň skôr ako najväčší veterán Snemovne Marek Benda z (ODS), ako upozornil znalec polistopadového politického vývoja Jindřich Šídlo.

Avšak tým by neskončili paradoxov okolo ďalšieho Zaoralkovho politického postu. Do poslaneckého kresla by sa dovliekol na kandidátkach pohybu stačilo, ktorý je úplne neskrývane postavený na strane KSČM. Práve jeho nekomunistické politické angažovanosť v časoch diktatúry jednej strany ho pôvodne vyniesla do poslaneckého kresla.

"Do politiky som nechcel ísť, ale po roku 1989 ma „pohltila“. Ľudia na Ostravsku ma poznali, pretože som organizoval tie prednášky, a keď vypukli revolučné udalosti, veľa ľudí predpokladalo, že v tom budem figurovať. Tak som sa tam ocitol, bez toho, aby som sa prihlásil,"

povedal pre LP-Life.cz v rozhovore z roku 2020.

Spomenuté prednášky podľa jeho vtedajších slov tiež viedli k jeho profesionálnym a existenčným problémom, ktoré zažil pred sametovou revolúciou. Jeho angažovanosť v organizácii prednáškovej činnosti viedla ku koncu jeho pracovného angažovania na pozícii dramaturga Československej televízie v roku 1986.

"Dostal som sa do konfliktu s vedením televízie a výsledkom bolo, že som musel televíziu opustiť v roku 1986. Veľmi vo zlom. Bolo to aj kvôli tomu, že som v Ostrave organizoval prednášky, ktoré sa im "ideologicky" nepáčili. A po tomto odchode som nemohol nikde nájsť prácu. Takže vždy hovorím, že revolúcia prišla ako moja záchrana, pretože pred ňou som takmer nemal kde položiť hlavu,"

dôveroval sa redakcii bývalý minister zahraničia a kultúry.

tiež hovoril o tom, keď musel z ideologických dôvodov odmietať do programu televízie tvorcov, cítil sa ako "zločinec". Odchod z televízie pre neho vtedy nebol žiadnou banalitou.

"Keď som bol v roku 1986 vyhodený z televízie, obišiel som desať alebo pätnásť miest a nikde ma nechceli zamestnať. Moja situácia bola zložitá a bolo to najdepresívnejšie obdobie, ktoré som zažil. Keď máte dve deti, rodinu a zistíte, že vás nikde nechcú zamestnať, je to strašne frustujúce. Vtedy som bol hodne na dne, bolo to peklo. A keď prišiel november 89, tak sa predo mnou náhle rozsvietilo svetlo,"

opísal Lubomír Zaorálek svoje mladé roky v časoch komunistického režimu, ktoré nemá spojené len s idylou mladosti.

Jeho kariéra bola za roky na vrchole politiky pomerne pestrá a úspešná. Okrem exekutívnych funkcií ministra zahraničných vecí a kultúry, bol aj predsedom Poslaneckej snemovne. Vo voľbách roku 2017 bol aj volebným lídrom ČSSD a kandidátom na premiéra. So ziskom okolo 7,7 % hlasov však v najvyššej vládnej funkcii svojho kolegu Bohuslava Sobotku nevystriedal.