V francúzskych školách je zima, horúčava aj potkany. Študenti upozorňujú na podmienky, v ktorých sa majú učiť
Rozbité kúrenie, zatekajúce strechy, pleseň na stenách a toalety, na ktoré sa nedá ísť. Francúzski študenti upozorňují na problémy, ktoré podľa nich už dávno prekročili únosnú medzu. V niektorých školách sa v zime nedá poriadne zahriat, v lete sa zase učebne menia na rozpálené miestnosti. Mladí ľudia chcú, aby štát prestal problémy prehliadať.
Francúzske školstvo sa v októbri 2026 dostalo do centra pozornosti kvôli protestom stredoškolákov. Tí blokujú vstupy do škôl a vychádzajú do ulíc. Nejde pritom len o známky, skúšky alebo prijímacie konanie na vysoké školy. Študenti popisujú každodenné podmienky, v ktorých trávia veľkú časť svojho života. Niektorí sa učia v budovách, kde nefunguje kúrenie, zateká do tried a chýba základné vybavenie.
Protesty sa na konci septembra rýchlo rozšírili z parížskych predmestí do ďalších častí krajiny. Študenti upozorňujú na nedostatok učiteľov, preplnené triedy i zanedbaté školské budovy. Ich požiadavky sa v jednotlivých mestách líšia, ale jedna vec sa opakuje: chcú sa učiť v prostredí, ktoré im umožní sústrediť sa a normálne fungovať.
V zime mrznú, v lete sa nedá dýchať
Jedným z najvýraznejších problémov je stav školských budov. Niektoré sú staré desiatky rokov a potrebujú rozsiahle opravy. Iné majú zlú izoláciu, netesniace okná alebo nefunkčné vykurovanie. Problém sa naplno prejavuje pri výkyvoch počasia. V zime sa v niektorých učebniach nedá poriadne zohriať. Počas letných vĺn horúčav sa v nich naopak drží nesnesiteľné teplo.
Zábery, ktoré študenti sami zverejňujú na sociálnych sieťach zachytávajú zatekajúce strechy, pokazené kúrenie, krysy na toaletách a ďalšie známky zanedbaných budov. Problémy sa podľa príspevkov týkajú napríklad strednej školy Lycée Paul-Éluard v Saint-Denis neďaleko Paríža. Študenti tam popisujú aj prasknuté potrubie a výskyt škodcov.
Podobné zkušenosti nie sú pre všetkých žiakov rovnaké. Záleží na konkrétnej škole, jej veku aj možnostiach miestnej samosprávy. Napriek tomu nejde len o jednotlivé sťažnosti na nepohodlie. Zlé podmienky môžu ovplyvniť sústredenosť, zdravie aj samotnú výučbu.
Teplota okolo 40 stupňov Celzia v triede nie je prostredie, v ktorom sa dá ľahko niekoľko hodín pracovať. Rovnako tak je ťažké sústrediť sa na výklad, keď človek sedí v premrznutej miestnosti v zimnej bunde. Študenti preto požadujú opravy budov a lepšie prizpôsobenie škôl súčasným klimatickým podmienkam.
Francúzsky denník Le Monde upozornil, že priemerný vek budov stredných škôl sa pohybuje okolo 61 rokov. U odborných stredných škôl je to približne 71 rokov. Len menšia časť školských budov bola od roku 2015 postavená alebo prešla rekonštrukciou. Viac ako tretina škôl navyše funguje na hranici svojej kapacity alebo ju prekračuje.
„V zime je tam mínus päť, v lete štyridsať"
Sedemnásťročná Fadila, študentka posledného ročníka na škole Lycée Paul-Éluard v Saint-Denis, opísala podmienky, v ktorých sa jej spolužiaci snažia učiť.
„V škole nie sú okná, na toaletách v provizórnych budovách neteče voda, všade są šváby a potkany. Školská jedáleň je príliš drahá a na toaletách nie je toaletný papier. Musíme si oň chodiť žiadať dozorcov. Budovy sú v hroznom stave. V zime je v provizórnych učebniach mínus päť stupňov, v lete štyridsať. V takýchto podmienkach nemôžeme pracovať,"
Jej slová ukazujú, ako môže vyzerať školský deň, ktorý si väčšina ľudí spája s bežnou rutinou. Namiesto sústredenia na výuku študenti riešia, či bude v učebni teplo, či poteče voda alebo či budú môcť použiť toaletu.
Zvlášť problematické sú provizórne učebne. Tie mali často slúžiť len po dobu opráv alebo ako dočasné riešenie nedostatku priestoru. Na niektorých miestach sa v nich však vyučuje dlhodobo. Ak majú zlú izoláciu a nefungujúce vykurovanie, stávajú sa v zime i počas letných horúčav ďalším problémom.
Fadila navyše upozorňuje na cenu školského stravovania. Ani obed nie je pre všetkých samozrejmosťou. Keď rodina počíta každý výdavok, môže byť drahšia školská jedáleň ďalšou prekážkou. Zlé technické podmienky sa tak prelínajú so sociálnymi rozdielmi medzi študentmi.
Toalety bez dverí a papiera. Problém, ktorý už študenti nechcú prehliadať
Popri teplote v triedach sa do popredia dostává aj stav školských toaliet. Môže to pôsobiť ako drobnosť v porovnaní s nedostatkom učiteľov alebo rozpadávajúcimi sa budovami. Pre študentov je to však každodenná súčasť života v škole.
Študenti popisovali rozbité dvere, chýbajúci toaletný papier, mydlo i menštruačné potreby. Niekde je navyše príliš málo kabínok a počas prestávky sa na toaletu takmer nedá dostať.
Toalety sa stali jedným zo symbolov protestov. Študenti nepožadujú luxusné vybavenie. Chcú základnú hygienu a súkromie. Nechcú premýšľať nad tým, či budú mať počas vyučovania kam ísť.
Problém má navyše širší rozmer. Ak sa študenti boja použiť toaletu alebo ju radšej celý deň vynechávajú, môže to ovplyvniť ich pohodu aj zdravie. U dievčat sa pridáva otázka dostupnosti menštruačných potrieb. Školské prostredie by malo umožniť normálne fungovať všetkým, nielen tým, ktorí majú šťastie na dobre udržiavanú budovu.
Chýbajúci učitelia a triedy, v ktorých je príliš veľa žiakov
Zlý stav budov nie je jediným problémom francúzskych škôl. Študenti upozorňujú aj na nedostatok učiteľov a na to, že za chýbajúcich pedagógov často nie je náhrada. Niektoré hodiny preto odpadajú alebo sa výučba musí organizovať inak.
V preplnených triedach sa navyše horšie pracuje. Učiteľ má menej času venovať sa jednotlivým študentom. Tí, ktorí látke nerozumejú, sa môžu ľahko stratiť. Ak sa k tomu pridá hluk, nedostatok priestoru a nevyhovujúce prostredie, výučba je ešte náročnejšia.
V triede sedí 36 žiakov a počas vlny horúčav sa teplota dostala až na 40 stupňov. Kritizujú aj nedostatok učiteľov a rozvrhy, ktoré im podľa ich slov nechávajú príliš málo priestoru na odpočinok. Nejde pritom len o to, či sa študenti naučia látku na písomku. Stredoškolské vzdelanie ovplyvňuje ich ďalšie možnosti. Ak sa nemôžu pripraviť na záverečné skúšky v zodpovedajúcich podmienkach, môžu mať horšiu východiskovú pozíciu pri prijímaní na vysoké školy. Študenti preto kritizujú aj systém Parcoursup, cez ktorý sa vo Francúzsku hlásia na vysoké školy. Obávajú sa, že o ich budúcnosti rozhodujú výsledky a pravidlá systému, zatiaľ čo podmienky, v ktorých sa pripravujú, zostávajú stranou.
Problém nie je nový. Študenti ale chcú, aby sa konečne riešil
Na zlý stav škôl upozorňují učitelia i študenti už mnoho rokov. V marci 2024 napríklad učitelia v departemente Seine-Saint-Denis protestovali proti zanedbaným budovám a požadovali mimoriadny plán opráv. Podle tehdajších svedectiev mohli teploty v niektorých školách v zime klesnúť pod 14 stupňov, zatiaľ čo v lete presahovali 34 stupňov. Učitelia opisovali aj diery v stenách, zle izolované okná a nedostatok základného vybavenia.
Súčasné protesty tak neprinášajú úplne nové problémy. Dávajú im ale väčšiu viditeľnosť. Študenti zverejňujú videá, ukazujú fotografie a hovoria s novinármi o tom, čo každý deň zažívajú. Z tém, ktoré sa dlho riešili hlavne vo vnútri jednotlivých škôl, sa stala verejná debata.
Nie je pritom správne tvrdiť, že všetky francúzske školy vyzerajú rovnako. Niektoré majú moderné učebne a dobré vybavenie. Iné sa potýkajú so závažnými nedostatkami. Práve rozdiely medzi jednotlivými školami sú jedným z důvodov, prečo sa do protestov zapájajú aj študenti z lepšie vybavených zariadení. Chcú upozorniť na to, že kvalita vzdelania by nemala závisieť na tom, do akej školy sa človek narodí alebo v akej časti krajiny žije.
Zdroje: autorský text, Reuters.com, LeMonde.fr, Dw.com, Instagram.com,
X.com, Tiktok
