Základná úroková sazba sa dostala na najvyššiu úroveň od počiatku roka 2025. Obavy z inflácie rastú
Cenové tlaky sú hlavným důvodom, prečo centrálna banka základnú úrokovú sadzbu na svojom novembrovom zasadnutí zvýšila na 4 percentá. Snaží sa tak zabrániť tomu, aby sa zdražovanie energií, palív a ďalších vstupov prelilo do cien tovaru a služieb.
Druhá polovica tohto roka priniesla ďalšie inflačné nebezpečenstvo. Dôvodom je dianie v Hormuzskom prielive či dôraz vlády Andreja Babiša na nový rast verejných výdavkov.
„Hormuzský prieliv je jedným z kľúčových svetových dopravných uzlov nielen pre ropu a skvapalený zemný plyn. Akonáhle sa zvyšuje riziko jeho uzavretia alebo omedzenia, zdražuje ropa, a tým aj pohonné hmoty, preprava, poľnohospodárska výroba, chémia a postupne aj časť spotrebného koša. Naopak prímerie, obnovenie lodnej prevádzky a možnosť návratu iránskej ropy na trh pôsobí protiinflačne,"
napísal k tomu pre LP-Life analytik Lukáš Kovanda a dodal, že vyššia cena ropy sa do domácej inflácie nepremietá len cez benzín a naftu pri čerpacích staniciach, ale vstupuje aj do nákladov dopravcov, poľnohospodárov, stavebníctva, priemyslu i obchodných reťazcov.
Dlhodobejší trend
Česká ekonomika však podľa niektorých expertov vykazuje zvýšené cenové tlaky už dlhšiu dobu. Hoci sa celková inflácia stále pohybuje relatívne blízko dvojpercentného cieľa, jej štruktúra zostáva problematická.
Inflácia, ktorá u nás v októbri dosiahla 2,4 percenta, by podľa Seidlera mohla v 1. štvrťroku budúceho roka dočasne vrcholiť v priemere okolo 3,5 percenta, teda nad tolerančným pásmom 1 až 3 percentá. Postupné úpravy cenníkov elektriny a plynu, ku ktorým teraz dochádza, sa totiž do spotrebiteľských cien začnú výraznejšie premietnuť až neskôr. Do konca tohto roka by sa však mala najpravdepodobnejšie udržať pod hranicou troch percent.
V prípade, že by konflikt v Iráne v nasledujúcich mesiacoch eskaloval, mohol by cenový nárast počas nasledujúcich dvanástich mesiacov dosiahnuť podľa expertov dokonca päť až šesť percent. Zároveň s tým preto takisto hrozí, že sa začne v spoločnosti roztáčať všeobecná inflačná panika.
Hlasovanie bylo tesné
Napriek tomu sa niektorým členom bankovej rady Českej národnej banky na svojom poslednom zasadnutí do väčších zmien ešte príliš nechcelo. K tomu je potrebné pripomenúť, že centrálna banka naposledy upravovala základnú úrokovú sadzbu v júni, keď ju zvýšila o štvrť percentného bodu na 3,75 percenta.
„Ceny energií nemôžeme a nebudeme ignorovať. Mali by sme sa však vyvarovať toho, aby sme prilievali olej do ohňa už tak nadmerného rastu dlhších tržných sadzieb,"
povedal pred pár dní viceguvernér Jan Frait v rozhovore pre agentúru Bloomberg.
Keby vraj centrálna banka so zvýšením ešte chvíľu počkala, nebolo by to podľa neho veľké riziko, pretože vysoké sadzby spolu so silnou korunou pôsobia protiinflačne.
Naopak člen bankovej rady Českej národnej banky Jakub Seidler v rozhovore s agentúrou Reuters jednoznačne uviedol, že sa prikláňa k podpore štandardného zvýšenia sadzieb o 25 percentného bodu.
Rozhodnutie o sprísňení menovej politiky bolo preto tiež tesné. Zvýšenie základnej úrokovej sadzby podporili štyria členovia bankovej rady, traja hlasovali za jej ponechanie beze zmeny.
Žiadne veľké prekvapenie
Guvernér Českej národnej banky Aleš Michl na následnej tlačovej konferencii potvrdil strach z nárastu cien. Príčinu vidí najmä v pretrvávajúcej jadrovej inflácii a pokračujúcom rýchlom raste miezd. Okrem toho upozornil na riziko zrýchlenia rastu množstva peňazí v ekonomike vyvolaného rastom úverov pre domácnosti aj pre vládne institúcie.
Experti popisovaný postup predvídali.
„Rozhodnutie zvýšiť sadzby nebolo prekvapivé, pretože s ním finančné trhy už nejaký čas počítali, "
vysvetlil ČTK analytik Banky Creditas Petr Dufek. O tom, ako bude centrálna banka postupovať ďalej, však rozhodne predovšetkým januárová inflácia, dodal.
„Zvýšenie sazby sa postupne premietne do celého finančného trhu,"
je presvedčený stratég spoločnosti Žitný a partneri Bohumil Žitný. Popri zdražení úverov očakáva aj tlak na rast úročenia bankových vkladov. Pozornosť investorov sa zameria predovšetkým na to, ako banková rada vyhodnotí potrebu ďalšieho sprísnenia menovej politiky v decembri, keď sa opäť stretne.
Zhrnuté a podčiarknuté: od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a provoz, domácnostiam zase drahšie pôjčky na bývanie. Zároveň však pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch. Až ďalšie mesiace ukážu, akým smerom sa budeme ďalej uberať.
Zdroje: autorský článok, vlastné dotazovanie, ČNB, ČTK
