"Zákony nestačia. Nevíme, komu vlastne patrí tvorba AI," hovorí právnička
Stretli sme sa na Právnickej fakulte Univerzity Karlovy, kde JUDr. Petra Žikovská , Ph.D. vyučuje autorské právo a vedie Centrum práva duševného vlastníctva. Zároveň pôsobí ako riaditeľka Českej národnej skupiny Medzinárodnej federácie hudobného priemyslu (ČNS IFPI), takže má k hudbe i ďalším kreatívnym odvetviam blízko nielen profesne, ale i osobne. Práve na pomedzí týchto dvoch svetov – paragrafov a umenia – sa dnes odohráva jedna z najväčších premen súčasnosti. Umelá inteligencia skladá hudbu, píše texty, generuje obrazy a zasahuje do oblastí, ktoré doteraz patrili výhradne ľudskej tvorivosti.
V rozhovore otvorene hovorí o tom, ako sa tým mení chápanie autorstva, prečo právo zatiaľ nestačí tempu technologického vývoja a prečo verí, že aj v ére algoritmov zostane ľudská tvorba nenahrádzateľná.
Pani Žikovská, vy ste vedúca Centra práva duševného vlastníctva a riaditeľkou Českej národnej skupiny Medzinárodnej hudobnej federácie.
Áno, je to tak.
Neznie to ako časté spojenie, ako ste sa dostali k téme, ktorá spája paragrafy a kreativitu?
Celkom prirodzene, pretože už v rámci štúdia som sa zameriava na autorské právo. V tom čase som bola aktívna v tanečnom obore a zaujímala ma autorskoprávna ochrana choreografických diel. Takže som si vybrala tento obor. Ten so sebou prináša aj ďalšie kreatívne konotácie, takže aj to spojenie s hudbou a hudobným biznisom sa ponúkalo celkom prirodzene.
Kedy si prvýkrát uvedomila, že technológie začínajú predbiehať právo?
Už dávno. Vlastne debata, ktorú dnes vedieme o umelej inteligencii, sa už raz viedla — vtedy v súvislosti s masívnym rozšírením internetu. Točíme sa v špirále, len sme teraz o niekoľko poschodí vyššie.
Ale tá debata o tom, či teda, keď autorské právo môžeme na internete ťažko vymáhať, má vôbec zmysel ďalej chrániť diela pomocou autorského práva, sa vedie už dlho. Či to nie je lepšie vzdáť úplne. A na niektorých úrovniach sa podobné debaty vedú dodnes – tentokrát v spojení s umelou inteligenciou.
Poznáte Tilly Norwood? Ide o herečku vytvorenú umelou inteligenciou.
Áno, počula som o tom. Počula som dokonca, že to samozrejme vyvolalo určitú paniku medzi herečkami a hercami. Viem, že sa chystajú aj nejaké programy a seriály, ktoré by mali byť písané pomocou umelé inteligencie a hrané, povedzme, pomocou hereckých klonov. Je to také experimentálne obdobie, ktoré je určite zaujímavé a ktoré sa dalo očakávať. Ale dúfam, že to úplne nepreváži skutočnú ľudskú tvorbu.
Kto by v takom prípade mal nárok na honorár takýchto hercov?
To je komplikovaná otázka. Odpoveď na ňu nie je jednoznačná - a v tomto momente vlastne nikto presne nevie, ako by sa to riešilo. Sú rôzne akademické myslenkové prúdy, ktoré riešia, či by výstupy generované umelou inteligenciou mali byť chránené, alebo nie. A ak áno, kto by teda mal byť nositeľom tých práv - či programátor tej umelej inteligencie, alebo človek, ktorý zadával tie konkrétne prompt-y. Takže v tomto smere nie je ustálený názor.
A to je presne to, na čo ste sa pýtala na začiatku. Tu skutočne právo veľmi výrazne pokrivkáva za technológiou a za tým technologickým rozvojom, ktorý je v dnešnej dobe, povedala by som, exponenciálny a veľmi zrýchlený.
Tým pádom sa dá hovoriť o autorstve, keď dnes väčšinu obsahu tvorí umelá inteligencia?
No, ten autorský zákon, všetky európske autorské zákony, sú postavené na takom predpoklade, na takej myšlienke, že autorom je vždy a len fyzická osoba. Takže my si tu v Európe z toho vylučujeme akýkoľvek stroj. Možno by za autora mohla byť považovaná tá osoba, ktorá zadáva prompt-y. Skutočne záleží na type tých prompt-ov a na ich komplikovanosti. Sú i určité akademické názory, že by to chránené byť malo. V túto chvíľu je ale legislatíva nastavená tak, že nie. Možno sa ale bude musieť, tá legislatíva, v blízkej budúcnosti zmeniť.
Takže v tejto chvíli ešte nie je právne dané, kto je autorom takto vytvoreného diela?
Nie, nie je to jednoznačné. V túto chvíľu to my nepovažujeme za autorské dielo. Väčšina akademikov sa prikláňa k názoru, že to pravdepodobne autorské dielo nebude. Určitá ochrana pomocou sui generis práva by tam asi bola možná, ale to by vyžadovalo zmenu zákona.
Dnes takmer každý používa nástroje ako ChatGPT v škole, v práci aj v umení. Keď sa umelá inteligencia stáva súčasťou všetkého, nehrozí, že klasické autorské právo stratí zmysel?
To je dobrá otázka. O tom sa hovorí neustále. Teraz v pondelok som bola na jednej konferencii, kde boli univerzitní vydavatelia, a veľa sme o tom diskutovali.
Ja si myslím – a to je len môj názor – že príde taká módna vlna, keď budú výstupy generované pomocou umelej inteligencie veľmi populárne a každý si to bude chcieť vyskúšať. Dnes každý môže byť hudobný skladateľ. Máme Suno, máme Udio. Každý si môže skúsiť, aké to je komponovať hudbu. A aj samotní spotrebitelia, konzumenti obsahu, sa o to budú zaujímať. Budú chcieť vidieť napríklad tú „umeleckú herečku“. Všetci to budú zaujímať.
Ale dúfam, že v budúcnosti - a snáď aj v blízkej budúcnosti - sa ľudia, poslucháči, čitatelia a diváci opäť vrátia k tomu, že budú chcieť sledovať niečo, čo nakoniec vytvoril človek. V to dúfam.
V hudbe už AI vie napodobniť hlasy a známe interprety. Keď napríklad pomocou umelej inteligencie niekto vytvorí „nový song Karla Gotta“, je to pocta, podvod, alebo úplne nový biznis model?
V túto chvíľu autorské právo v tejto oblasti nenabíza veľa možností ochrany. Je ale možné chrániť alebo vymáhať svoje práva na základe všeobecných princípov ochrany osobnosti. Podľa Občianskeho zákonníka má každý z nás právo chrániť prejavy osobnej povahy - to znamená napríklad podobizeňu, hlas alebo napríklad ručne písaný list. K týmto prejavom osobnej povahy má teda každý človek svoje práva.
Takže ak by napríklad dedičia Karla Gotta považovali určité využitie jeho hlasu alebo podoby za niečo, čo by mohlo poškodiť jeho reputáciu, mohli by sa brániť práve na základe občianskoprávnych princípov.
Ak ide o otázku podvodu - od roku 2026 bude povinné označovať všetko, čo vytvorila umelá inteligencia. V túto chvíľu ale tá povinnosť ešte nie je, takže môže ľahko dôjsť k klamaniu spotrebiteľa. Možno nie priamo v prípade Karla Gotta, pretože tam každý vie, že už zomrel, ale u iných spevákov áno. Typickým príkladom bol prípad Drake ft. The Weeknd, o ktorom ste asi počula - vznikla nová pieseň, ktorá sa vydávala za ich spoločnú skladbu, ale v skutočnosti nebola ich. Dokonca sa objavila aj na Spotify. Takže tá možnosť zmiasť poslucháča je pomerne veľká.
Práve mnoho tvorcov hovorí, že im umelá inteligencia berie prácu a že ničí umenie, ale nie je to nakoniec skôr človek, ktorý porušuje autorské právo?
No, táto debata sa viedla už napríklad vtedy, keď začala fotografia. To si síce osobne nepamätám, ale vtedy maliari doslova demonštrovali. Boli okolo toho veľké diskusie – hovorilo sa o tom, že je to koniec maľovania, že už nikto nebude chcieť namaľovať portrét. A napokon sa to vlastne nestalo. Situácia dnes je ale oveľa širšia, rovnomernejšia. Vtedy išlo len o určitý segment maľovania v súvislosti s príchodom fotografie. Dnes to ovplyvňuje všetky kreatívne odvetvia a skutočne to nejakým spôsobom preprogramuje celý ekosystém kreatívnych odvetví – to je jednoznačné.
Ale nemyslím si, že by to nutne znamenalo koniec práce. Umelá inteligencia môže byť využívaná aj ako kreatívny partner - a často už je. Nemusí to byť len o tom, že tvorcom by brala prácu. Naopak, tvorcovia ju môžu umelú inteligenciu využiť ako nástroj pri samotnej kreatívnej tvorbe - a to sa už deje. Takže na to jednoducho neexistuje jednoznačná odpoveď.
Autorské právo má chrániť tvorcov, ale v praxi z neho viac profitujú firmy a veľké platformy. Slúži autorské právo viac autorom alebo práve veľkým spoločnostiam?
Odvažovala by som sa nesúhlasiť s predpokladom, že to viac slúži veľkým firmám. Myslím, že všeobecne to takto nelze povedať. Autor primárne, keď dielo vytvorí, tak má všetky práva, všetko mu patrí. Autor sa sám slobodne rozhoduje, má možnosť sa rozhodnúť, či poskytne licenciu alebo licenčné oprávnenie tretej strane k použitiu diela – a tiež za akých podmienok.
Takže keď si niektorí autori sťažujú, že sa ich diela na internete používajú bez svolenia, a používajú rovnaký výklad ako vy, myslím, že nelze úplne plošne povedať. Podľa mňa je potreba autorov viac edukovať a dať im silnejšie nástroje, aby neboli tou slabšou vyjednávacou stranou.
Európska únia tento problém vníma a v smernici o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu už skutočne existuje rad nástrojov pre autorov, aby mohli byť rovnoprávnejší stranou. Je tam napríklad takzvaná bestsellerová doložka, ktorá im umožňuje žiadať primeranú doplnkovú odmenu, ak sa tá pôvodná odmena ukáže byť nepomerne nízka. Takže určité právne mechanizmy tu už sú a snažia sa situáciu rovnocennejšou.
Deepfake videá dokážu presvedčivo sfalšovať hlas i tvár. Malo by právo zasahovať prísnejšie, alebo sa tým riskuje obmedzenie slobody prejavu a umeleckého spracovania?
U deepfake to skutočne môže byť skutočne poškodzujúce pre toho umelca z rôznych dôvodov. Buď to nie je tak kvalitné, alebo to proste nie je jeho štýl. On musí mať nejaké právo sa proti tomu nejak brániť. Nie je možné to úplne plošne nechať len tak byť. Myslím, že nikomu z nás by to nebol úplne príjemný - a tieto situácie sa proste budú diať. Zatiaľ to ale, ako hovorím, nie je postavené na princípe autorského práva, ale na princípe ochrany osobnosti podľa občianskeho zákonníka.
Vy tiež učíte autorské právo na univerzite. Ako téma umelej inteligencie vnímajú študenti? Sú študenti skôr liberálni, alebo chcú prísnejšiu ochranu autorov?
Študenti vo všeobecnosti, myslím, že nie len pokiaľ ide o umelej inteligencii - ktorá je pre nich samozrejme veľmi dôležitá - to vnímajú oveľa prirodzenejšie. Vy ste už iná generácia, ktorá vyrástla s iPadmi, YouTube, Instagramom a ja neviem čím všetkým, takže je to pre vás úplne bežné prostredie.
Zároveň si ale myslím, že táto generácia je vo všeobecnosti aj liberálnejšia - a to nie len v otázke umelej inteligencie, ale aj v mnohých ďalších veciach.
Kedy ste si naposledy povedali, tak toto už autorské právo nezachráni?
Hm, asi nikdy. Som optimista.
Ani žiadny taký prípad nebol?
Ak hovoríme o umelej inteligencii, tak je to stále niečo veľmi nové a existuje zatiaľ len minimum súdnych rozhodnutí.
My právnici sme teraz vlastne postavení do situácie, kedy musíme aplikovať existujúce právne normy, ktoré vznikli v dobe, keď žiadna umelá inteligencia neexistovala, na úplne nové situácie.
Takže sa snažíme nejako odhadnúť, ako by to mohlo fungovať, ale tie naše odhady môže potvrdiť alebo vyvrátiť len súd. V mnohých ohľadoch teda skutočne čakáme na jeho vyjadrenie – a ideálne aj na stanovisko Európskeho súdneho dvora. Napríklad práve pri smernici o autorských právach na jednotnom digitálnom trhu, ktorá významne ovplyvnila aj trénovanie systémov umelej inteligencie na autorsky chránených dátach, čakáme, až k tomu súd zaujme jasný postoj.
Takže sme teraz trochu v očakávaní.
Veľmi vám ďakujem za príjemný rozhovor a želám vám veľa úspechov v práci aj so študentmi.
Ďakujem, aj ja veľmi ďakujem.
Zdroj: vlastné dotazovanie
