Ak pre nás demokracia nemá hodnotu, nebudeme ju brániť, hovorí psychologička o ochote Čechov ísť do vojny
Podľa prieskumov patríme k krajinám, ktoré by sa bránili cudzej vojenskej okupácii. Čím viac sa tým vzdialujeme Slovákom a ďalším krajinám, ako sú Maďarsko, Rumunsko alebo Bulharsko. Medzi záujemcami o vojenskú službu u nás prevládajú mladí.
Bezpečnostná situácia v Európe sa vzhľadom na pokračujúcu ruskú agresiu na Ukrajine stáva čoraz častejším témou diskusií. V tomto kontexte sa ponúka aj otázka, či by sme sa dokázali ubrániť, ak by nás niekto napadol.
Brániť vlastnú krajinu nie je len tak
Drviača väčšina z nás je podľa brehového prieskumu CVVM presvedčená, že je treba suverenitu štátu brániť za každú cenu. Až 81 percent Čechov uviedlo, že by bránili svoju krajinu, ak by bola napadnutá. Lepší výsledok, konkrétne 84 percent, zaznamenalo len Poľsko.
Podľa júnového prieskumu agentúry STEM potom ochotu zapojiť sa do obrany štátu deklarovala viac ako polovica ľudí.
„Skúsili sme sa opýtať sériou otázok. Prvá znie, či by respondenti boli ochotní zapájať sa so zbraňou v ruke do aktívnej obrany, ak by bola Česká republika vojensky napadnutá. Na túto otázku 28 percent opýtaných odpovedalo kladne. Zvyšku sme položili otázku, či by boli ochotní zapojiť sa v podpornej roli, ako je napríklad logistika, IT alebo zdravotníctvo, na čo kladne zareagovalo 53 percent zo zvyšujúcich respondentov,“
vysvetlil LP-Life analytik agentúry Jiří Táborský.
Medzi záujemcami o vojenskú službu pritom prevládajú mladí muži vo veku od 18 do 29 rokov. Menšiu ochotu potom vykazujú ľudia s nižším vzdelaním. Vyššia dopyt je priźnačná o krátkodobá vojenská cvičenia, kde účastníci dostávajú základy toho, ako sa majú v krízových situáciách správať.
Dve pätiny Čechov pritom podľa analýzy CVVM súdia, že je naša armáda na porovnateľnej úrovni s armádami západných krajín. Podľa 39 percent respondentov ale výdavky na obranu len zbytočne zaťažujú rozpočet.
Slovensko sa obracia k Východu
Trochu iná situácia je však u našich východných susedov a niektorých ďalších krajín.
"Slovensko je výnimkou v celom regióne, pretože iba 49 percent ľudí by šlo bojovať za vlastnú krajinu,"
povedala analytička Centra pre demokraciu a odolnosť Globsecu Katarína Klingová pre Českú tlačovú kanceláriu a dodala:
"Každým rokom sa ukazuje, že Česi a Slováci si nie sú podobní. Propast medzi oboma bratskými krajinami začína byť oveľa väčšia."
Uvedený trend potvrdzuje aj aktuálne prieskum tamnej agentúry Scio, podľa ktorého by bola vojenská neutralita Slovenska prijateľná pre veľkú časť tamnej spoločnosti. Výslovne negatívne sa voči nej vymedzila len približne tretina populácie. Ešte viac šokujúci je potom záver, ktorý hovorí o tom, že plných 14 percent Slovákov by nemalo problém, keby sa spojili s Ruskom.
Tamtošný politický komentátor Šimon Žďarský k tomu poznamenal, že sa najmä u staršej slovenskej generácie spája slovo neutralita s bezpečnosťou a prosperitou, ktorú na rozdiel od Československa zažívali ich susedia v Rakúsku v čase studenej vojny.
Zastávame prozápadný kurz
Súčasne hneď 52 percent obyvateľov Slovenska si myslí, že by sa Ukrajina mala v záujme nastolenia mieru vzdať časti svojho územia. Rovnaký postoj má 38 percent Čechov. V Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku je podľa prieskumu väčšina obyvateľov presvedčená, že poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii, predlžuje vojnu. V Česku má tento názor len 45 percent ľudí.
Tvrdít, že patríme na Západ, tiež dokazujú ďalšie čísla výskumu CVVM. So členstvom krajiny v Severoatlantickej aliancii sú totiž spokojné štyri pätiny z nás. Naopak nespokojnosť vyjadrilo približne 13 percent oslovených. Takmer štyri pätiny českých občanov sú presvedčené o potrebnosti NATO v súčasnej dobe. Viac než polovica Čechov by dokonca podporila vytvorenie vlastnej európskej armády. Tento nápad pozitívne hodnotí 43 percent účastníkov prieskumu.
Z poznatkov spravodajských služieb i vyhlásení niektorých politikov vyplýva, že ruský vplyv zostáva v strednej a východnej Európe hrozbou. Aj preto je tak dôležité, aby obranu a ďalšie s tým súvisiace oblasti, nepodceňovali.
"Ak pre nás demokracia, inštitúcie a štát nemá hodnotu a neveríme im, nebudeme ich brániť. Slabší protivník si týmto spôsobom zaistí výhru,"
varovala pre LP-Life.cz Eva Klusová z Psychologického ústavu Akadémie vied ČR.
Zdroje: autorský text, vlastné dotazovanie, ČTK, STEM, CVVM, Scio
