Američania navrhujú vytvoriť na Ukrajine demilitarizovanú zónu. Rusi opäť zaujali zdržiavaciu taktiku
Špeciálny vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg oznámil informáciu, ktorá určite nemala byť prehliadnutá. Potvrdil, že Ukrajina súhlasila s návrhom na demilitarizovanú zónu, ktorá by oddelila jej a ruskú armádu. Reakcia Ruska, ktoré Ukrajinu už tretí rok okupuje, je však zatiaľ skôr vlažná.
Vojna na Ukrajine, ktorá si doteraz vyžiadala desiatky tisíc vojenských aj civilných obetí, môže smerovať k rozuzleniu. Presvedčená je o tom minimálne administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá ústami svojho špeciálneho zmocnenca Keitha Kelloga v rozhovore pre televíznu stanicu Fox News uviedla, že je napadnutá krajina pripravená zriadiť tridsať kilometrov širokú demilitarizovanú zónu pozdĺž súčasnej línie frontu. Nápad na takú zónu, s ktorou prišli Američania, by teda v praxi znamenal, že by si obe vojujúce strany ponechali kontrolu nad územím, ktoré v súčasnosti držia.
„Ak sa dostanete na tridsaťdňové prímerie, potom sa predĺži. Potom bude pre vojakov ťažké konflikt znova začať. Nemyslím si, že by to urobili,“
povedal v televíznom vystúpení Kellog.
Demilitarizovaná zóna
Ukrajinská armáda by bola nasadená od Záporožia cez Dnipro a severozápadne smerom na Kyjev až k bieloruským hraniciam. Súčasne s tým by takzvaná koalícia ochotných, ktorá zahŕňa Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko a ďalších 12 krajín, umiestnila svoje sily západne od rieky Dneper. Rieka by tak fungovala ako hranica medzi územím, ktoré ovláda Rusko a územím, ktoré ovláda Ukrajina.
Kellogg ďalej uviedol, že hoci by došlo k zmrazeniu frontu, ani USA, ani Ukrajina by neuznali okupované územia za ruské. Dodal, že časom by sa tieto územia mohli po vzore Pobaltia alebo Nemecka vrátiť späť Ukrajine.
„My sme nikdy de iure neuznali, že Pobaltí ovládol Sovietsky zväz. Povedali sme, že sa to časom zmení. A to tak trochu hovoríme Ukrajincom. Keď sa pozriete, čo sa stalo Nemecku, vždy chceli zjednotené Nemecko po druhej svetovej vojne. Nedostali ho hneď, ale nakoniec ho dostali,“
americký diplomat vysvetlil v rozhovore.
Celú situáciu prirovnal k stavu, ktorý viedol po druhej svetovej vojne k rozdelene Berlína na štyri okupačné zóny.
Západný Berlín
Keď bol na konci druhej svetovej vojny Berlín obsadený Červenou armádou, víťazné mocnosti sa dohodli, že bývalé hlavné mesto Nemecka bude rozdelené do sektorov. Celá oblasť mala byť demilitarizovanou zónou. Okrem vojenských posádok mocností nesmeli byť v meste žiadne iné vojenské zoskupenia. A to ani pri príležitosti vojenských prehliadok.
Pretože chcel ale potom Stalin ovládnuť celé hlavné mesto, rozhodli sa Američania, Briti a Francúzi k kroku, ktorý viedol k vytvoreniu Západného Berlína. Obyvatelia slobodnej časti mesta tým boli chránení pred akoukoľvek možnou snahou Sovietskeho zväzu obmedziť im ich práva a vnútiť komunistickú ideológiu. Súčasne s tým ale nemali štandardný občiansky preukaz pas, ako to bolo v prípade občanov Spolkovej republiky Nemecko, ale „len“ špeciálne tzv. pomocné preukazy, ktoré museli mať neustále pri sebe. Pre mladých obyvateľov Západného Berlína navyše ešte platila jedna skutočnosť - nesmeli dostávať povolávacie príkazy na vojnu.
Je návrh realistický?
Späť ale na Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej invázii. K demilitarizovanej zóne sa agresor postavuje zatiaľ zdržanlivo s argumentom, že súhlas s takýmto návrhom musia potvrdiť samotní Ukrajinci. Ide sa ale skôr len o zdržiavaciu taktiku, ktorú už v posledných mesiacoch uplatňoval smerom k americkým návrhom na klid zbraní. Rusko totiž v skutočnosti požaduje úplnú demontáž Kyjevského režimu, ktorý by bol nahradený loutkovou vládou podriadenou ruským záujmom.
V prípade, že by Rusko na návrh neprišlo, je ale na stole návrh, ako Kellog uviedol, že by Spojené štáty zvýšili svoju podporu Ukrajine.
Nápadov, ako vojnu ukončiť, bola už celá rada. Tie však zatiaľ zlyhávajú predovšetkým na vlažnom prístupe okupantov. To ostatne teraz priznal pre televíziu Fox News aj americký viceprezident J. D. Vance.
„Vedeli sme, že si Rusi povedajú o príliš veľa, pretože ich vnímanie situácie je, že vyhrávajú. Nechceme kolaps Ukrajiny, chceme, aby Ukrajina zostala suverénnou krajinou."
Zdroje: Fox News, ČTK
