Bankári ponechali sadzby na júnových hodnotách, do konca roka však očakávajú vyššiu infláciu
Ak ľudia teraz plánujú hypotéku alebo refinancovanie, v auguste a septembri nemusia kvôli zmenám sadzieb ponáhľať. Situácia na hypotekárnom trhu bude pravdepodobne stabilná. Dôvodom je augustové rozhodnutie bankovej rady Českej národnej banky, ktorá sa priklonila k názoru, že by mala základná úroková sadzba zostať vo výške 3,75 percenta.
Predseda českej vlády Andrej Babiš kritizoval posledné kroky Českej národnej banky, keď povedal, že zvýšenie základnej úrokovej sadzby by zásadne poškodilo životy obyvateľov, podnikateľov i celú ekonomiku. V júnovom videu na sociálnych sieťach potom dodal, že vláda urobí všetko pre to, aby ceny nerástli.
„Samozrejme úvery to predraží ľuďom, firmám i štátu. A porastú samozrejme hypotéky,"
odkázal sa Babiš na niektoré články v médiách.
Guvernér centrálnej banky Aleš Michl v tej súvislosti pripustil, že zvýšenie úrokových sadzieb môže viesť k spomaleniu hospodárskeho rastu.
„Zrejme prehodnotíme rast ekonomiky smerom nadol, ale naším hlavným cieľom je cenová stabilita v slovenskej ekonomike,"
povedal Michl.
Nie je dôvod na ponáhľanie sa, tvrdia experti
Samotní členovia bankovej rady Jan Kubíček a Jakub Seidler v minulých týždňoch však avizovali trochu iné stanovisko. Kubíček v rozhovore s agentúrou Reuters uviedol, že možnosť ďalšieho sprísnenia menovej politiky zostáva otvorená, ale nevidí dôvod na ponáhľanie sa. Seidler zase v rozhovore s agentúrou Bloomberg povedal, že sa prikláňa k ponechaniu úrokových sadzieb bez zmeny a vyčkaniu na ďalšie informácie o vývoji nielen domácej ekonomiky.
Banková rada Českej národnej banky nakoniec tiež ponechala základnú úrokovú sadzbu na 3,75 percenta. Pre rozhodnutie hlasovalo všetkých sedem jej členov.
Centrálna banka sa pri rozhodovaní riadila novou makroekonomickou prognózou, v ktorej zhoršila očakávaný vývoj českej ekonomiky v tomto roku. Hrubý domáci produkt podľa nej vzrastie za celý rok o 2,2 percenta. Predchádzajúca májová prognóza bola oveľa optimistickejšia, keď odhadovala hospodársky rast vo výške 2,5 percenta.
Základná úroková sadzba je na súčasnej úrovni od júna, keď sa zvýšila o štvrtinu percentného bodu. Vtedy to bolo prvé zvýšenie sadzieb po štyroch rokoch.
„Napriek tomu, že inflačné tlaky, najmä v oblasti služieb a rastu miezd, úplne nezmizli, domnievam sa, že aktuálne makroekonomické prostredie zatiaľ neposkytuje dostatočne silný argument pre ďalšie sprísnenie menovej politiky. Doterajšie nastavenie úrokových sadzieb možno považovať za dostatočne reštriktívne a banková rada bude pravdepodobne preferovať vyčkávaciu stratégiu,"
povedala ČTK v súlade s názorom bankárov predsedníčka predstavenstva Atris investičnej spoločnosti Hana Seifertová.
Inflácia môže vzrásť
Posledné údaje Českého štatistického úradu totiž okrem iného ukazujú spomalenie ročnej inflácie. Medzimesačne dokonca došlo k poklesu cenovej hladiny.
V najbližších mesiacoch však prognóza očakáva zrýchľovanie medziročného rastu cien. Po júlových 1,7 percenta by v auguste mala dosiahnuť 1,9 percenta a v septembri 2,2 percenta. Medziročná inflácia by mala kulminovať na konci roka.
„Podľa novej prognózy sa inflácia na prelome tohto a budúceho roka prechodne mierne zvýši,"
povedal na tlačovej konferencii po zasadnutí rady guvernérov Aleš Michl a dodal, že zvýšená dlhodobo zostáva aj jadrová inflácia, ktorá je očistená o regulované ceny a kolísavé položky, najmä potraviny a energie vrátane pohonných hmôt. Pripomenul, že sa pohybuje tesne pod tromi percentami.
„Trvalejšieho zníženia jadrovej inflácie možno dosiahnuť dostatočne prísnou menovou politikou,"
pripomenul.
Skupina analytikov Raiffeisenbank preto tiež tvrdí, že v českej ekonomike sú stále riziká pôsobiace v smere vyššej inflácie, ako je napätý trh práce či rýchly rast cien nehnuteľností.
Podľa samotného Michla môže byť rozbuškou najmä rast peňazí v ekonomike vyvolaný úvermi pre domácnosti alebo pre štát. V tomto roku by mal deficit štátneho rozpočtu činiť 310 miliárd korún. Na budúci rok vláda zatiaľ plánovaný deficit nezverejnila, premiér Andrej Babiš len uviedol, že bude významne pod 400 miliárd korún.
Ďalšími inflačnými rizikami sú podľa centrálnej banky pokračujúci rýchly rast miezd či trvalé zdražovanie služieb. Banková rada bude starostlivo sledovať aj ekonomické dopady konfliktu na Blízkom východe.
„Trh aktuálne očakáva, že Česká národná banka do konca roka ešte raz úrokové sadzby zvýši, čo by zodpovedalo aj očakávanému pohybu úrokov Fedu a Európskej centrálnej banky. Takáto zhoda naprieč centrálnymi bankami naznačuje, že nielen globálny, ale aj domáci trh aktuálne dianie vníma i naďalej ako proinflačné, a to aj napriek čiastočným diplomatickým signálom smerujúcim k deeskalácii,“
uviedol pre LP-Life ekonóm banky J&T Adam Ruschka. Tým tak potvrdil obavy analytikov z ďalšieho zadlžovania krajiny a rastu cien.
Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zas drahšie pôžičky na bývanie. Zároveň však pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.
Zdroje: autorský text, ČTK, vlastný dopyt
