Beriem si Wodaabe: Muži sa líčia a tancujú, ženy si vyberajú manželov podľa belosti zubov
Medzi kočovnými kmeňmi Fulani v západnej Afrike vyniká jedna skupina - Wodaabe, kmeň známy svojou krásou, dobytkom a radikálnymi názormi na lásku. Kým zvyšok sveta diskutuje o monogamii, Wodaabe žijú podľa úplne odlišných pravidiel, ktoré nám môžu pripadať prekvapivé, ale ktoré tiež spochybňujú naše predstavy o tom, ako by mali vyzerať naše vzťahy. Rovnako ako v mnohých nomádskych kultúrach sa život Wodaabe točí okolo dobytka. Sobáše sa dohodujú veľmi skoro, niekedy dokonca ešte pred pubertou.
Wodaabe sú kočovní pastieri žijúci v africkom regióne Sahel. Ich migrácia pokrýva severnú Afriku - putujú so svojím dobytkom a rodinami cez suché oblasti Nigeru, Nigérie, Kamerunu, Čadu a Stredoafrickej republiky. Sú malou, izolovanou vetvou etnickej skupiny Fulani, ktorú susedné kmeňe považujú za "divokú" a necivilizovanú. Preto im hovoria Mbororo alebo "kravy" - tí, ktorí žijú v kravských táboroch. Hovoria jazykom Fulani, ale nevedia ho čítať ani písať. Wodaabe kladú veľký dôraz na krásu a šarm, pretože tieto vlastnosti sú kľúčové pre ich kultúru.
Viera a hodnoty
Wodaabe veria v Boha, ale nemajú žiadne konkrétne náboženské zvyky s konkrétnymi rituálmi. Pod vplyvom svojich islamských susedov nazývajú Boha „Alláhom“, ale v podstate je to najvyššia sila, ktorá môže priniesť šťastie alebo nešťastie. Volajú k nemu, keď potrebujú nádej. Ich etický kódex, pulaaku, kladie dôraz na zdržanlivosť a skromnosť (semteende), trpezlivosť a vytrvalosť (munyal), opatrnosť (hakkilo) a lojalitu (amana).
Wodaabe sú polygamisti, čo znamená, že jeden muž môže mať viacero žien, a existujú dva hlavné typy manželstva:
Dohodnuté manželstvo
Prvým typom je manželstvo dohodnuté v detstve. Rodičia výberajú nevestu pre svojho syna. Manželstvá sa tiež zvyčajne uzatvárajú v rámci rovnakej rodiny, často medzi bratrancami a sesternicami. Ide o spôsob ako posilniť rodinné väzby, zachovať dedičstvo a podporiť jednotu komunity. Tradícia hrá v týchto dohodnutých sobášoch kľúčovú úlohu: deti sú vychovávané s očakávaním, že budú pokračovať v rodinných zvykoch a chrániť rodinný majetok.
Manželstvo podľa vlastného výberu
Druhý typ manželstva ponúka mužom kmeňa Wodaabe možnosť slobodne si vybrať až štyri ďalšie ženy z iných rodových línií. Jedinou podmienkou je, že muž k nej prejavuje úprimnú náklonnosť a lásku. Tu sa tradícia stretáva s osobným výberom - hoci sa zdá, že muž má pri výbere dominantnú úlohu, žena má nakoniec právo rozhodnúť, či jeho ponuku prijme. Tento typ manželstva umožňuje mužom kmeňa Wodaabe nasledovať svoje vlastné túžby a city, čo ich životom dodáva flexibilitu a emocionálnu dynamiku.
A ako chcú muži kmeňa zapôsobiť na svoje budúce manželky? Tancom. Zaujímavé je, že muži investujú čas, peniaze a energiu do zdobenia seba samých a tancovania, aby zapôsobili na ženy počas festivalu Gerewol, ktorý sa koná raz ročne po období dažďov v septembri.
Počas festivalu sa muži mažú hlinou, kameňmi a zvieracími kosťami, z ktorých si pripravujú pastu na tvár a telo.
Ich cieľom je prilákať ženy – preto sa zdobia, súťažia medzi sebou a pred tábormi žien predvádzajú tanec Yaake. Tento rituál často trvá sedem dní, niekoľko hodín denne v púšti. Muži pijú fermentovanú kôru stromov, ktorá im umožňuje tancovať dlhú dobu a údajne má halucinogénne účinky.
Oblečenie
Muži nosia pestrofarebné kostýmy zdobené korálkami, perím, gombíkmi a ozdobami.
Ideál krásy: vysoká postava, biele oči a zuby. Muži často otáčajú oči a ukazujú zuby, aby zdôraznili svoju príťažlivosť. Používajú červenú, okrovú, žltú, bielu a čiernu farbu, zväčšujú si oči kajalovou ceruzkou a zdôrazňujú pery. Perie a klobúky dodávajú tvári štýl.
Tanec a rituál
Úplne oblečení muži tancujú v kruhu, spievajú, tlieskajú a dupajú nohami. Tanec Yaake zahŕňa prepleté ruky a pohyby hore a dole na špičkách.
Ak muž nie je podľa estetických kritérií atraktívny, musí súťažiť prostredníctvom svojej togy - lákavého hlasu, intenzívneho pohľadu, humoru, priateľskosti a sociálnych zručností.
Keď muž upúta pozornosť ženy, tá sa k nemu priblíži a jemne sa ho dotkne, aby dala najavo svoj záujem. Ak jej pohľad oplatí, môže s ňou nadviazať dlhšiu konverzáciu.
Na konci dňa plného hravého flirtovania môže tento rituál vyústiť v noc plnú lásky a rozkoše alebo v žiadosť o ruku. Nech už je výsledok akýkoľvek, mladí muži a ženy nie sú stigmatizovaní, pretože panenstvo nie je pre Wodaabe významnou témou.
Po festivale
Niekedy vzťah na Gerewolu nevyjde, ale ak je muž veľmi zamilovaný, bude sa s ňou stretávať toľkokrát, koľkokrát bude potrebné, aby sa ju pokúsil presvedčiť. Aj keby to znamenalo prejsť niekoľko alebo veľa kilometrov do tábora. Ale počkajte!
Vedeli ste, že podľa tradície kmeňa Wodaabe manželstvo nie je „navždy“? Inými slovami, byť ženatý nie je prekážkou. Ak sa vydatá žena stretnúť na Gerewolu s iným mužom, ten pre ňu v noci príde, „unese“ ju a odvedie do svojho tábora. Tam ju jeho rodina prijme, aj keď zo začiatku bude spať na odľahlom mieste.
Potom začína proces, ktorý môže trvať niekoľko dní. Opustený manžel sa bude snažiť presvedčiť únoscu, aby ju nebrali, ale ten jeho argumenty odmietne. Medzitým sa každú noc bude približovať k táboru svojho milenca, až jedného dňa oficiálne súhlasí, že sa stane jeho ženou.
Ak si žena počas Gerewol nájde iného muža, môže si ho vybrať a jej bývalý partner ju musí prepustiť. Ale je tu jedno ALE! Žena môže zmeniť partnera, ale jej deti musia zostať s otcom. To môže byť veľmi obtiažne, pretože niektoré deti uvidia, ako ich matka odchádza, a o niečo neskôr na svet príde nová manželka.
V tábore Wodaabe je každej žene pridelené vlastné obydlie, niekoľko kráv na dojenie a súbor domácich povinností. Život medzi niekoľkými ženami však nie je vždy harmonický. Ženy často bojujú s pocitmi žiarlivosti alebo potrebou zdieľať pozornosť a lásku svojho manžela. V tejto dynamike má najstaršia manželka obvykle najvyššiu autoritu a dohliada na poriadok a pravidlá v tábore.
Wodaabe sú známi svojou zdržanlivosťou - náklonnosť medzi manželmi sa na verejnosti neprejavuje. Ani mená blízkych príbuzných - manželiek, detí, otcov alebo matiek - sa často nehovoria nahlas. Toto zvyk nie je prejavom studeného správania, ale hlboké úcty a rešpektu. Podľa ich kultúry je prejavovanie náklonnosti na verejnosti považované za hanbu pre rodinu a narušenie spoločenského poriadku tábora.
Estetika je na prvom mieste
Jednou z najvýraznejších charakteristík tohto kmeňa je ich jedinečný zmysel pre estetiku. Krása a vizuálna príťažlivosť sú pre nich nesmierne dôležité a majú veľký vplyv na ich každodenné správanie, sociálne interakcie a tradície. Ich estetický ideál formuje nielen ich vzhľad, ale aj rituály, odevy, ozdoby a spôsob, akým sa prezentujú ostatným členom komunity. V podstate nie je krása pre Wodaabe len povrchnou záležitosťou - je to hodnota, ktorá prechádza celým ich životom a kultúrou. Ženy majú na tvárach tetovania a jazvy. Sú veľmi premyslené, s geometrickými vzormi, ktoré ich identifikujú ako Wodaabe.
Nosia tiež veľké náušnice, náhrdelníky, náramky a účesy s dvoma copíkmi, ktoré lemuje a chránia ich tváre. Keď sú však vydaté a sú matkami, nemali by vyzerať koketne. Iba nezadané dievčatá môžu a mali by nosiť šaty, šperky a make-up. Muži si tiež tetujú tváre, aj keď ich fyzický vzhľad je oveľa prísnejší. Na festivale Gerewol sa všetko mení.
Dobytok a deti
Najcennejšie sú dojné zvieratá. Veľkosť stáda a druhy zvierat symbolizujú sociálne postavenie – čím viac kráv, kôz, oviec, oslov alebo tiav, rodina má, tým je bohatšia a dôležitejšia. Každé zviera má svoje vlastné meno, ktoré odzrkadľuje jeho fyzické vlastnosti alebo povahu.
Veľkosť a zloženie stáda hovoria o bohatstve majiteľa a význame rodiny. Ideálne stádo Wodaabe je vyvážené a poskytuje všetko potrebné pre život: niekoľko dojníc pre mlieko, voly na predaj na trhoch, žrebcov pre pokračovanie rodu a mladé samce pre obradné účely. Čím väčšie a rozmanitejšie je stádo, tým bohatšia a spoločensky významnejšia je rodina a tým ľahšie je zabezpečiť potravu pre všetkých členov rodiny.
Počas obdobia dažďov, ktoré Wodaabe považujú za čas hojnosti a šťastia, je mlieko od kráv k dispozícii v neobmedzenom množstve, pretože tvorí základ ich stravy. Počas tohto obdobia sa rôzne rodiny a klany schádzajú, aby oslávili spoločné sviatky, z ktorých najdôležitejší je vyššie spomínaný Gerewol.
Deti sú pre Wodaabe tiež nesmierne dôležité, pretože sa od nich očakáva, že budú podporovať a pomáhať svojim rodičom v starobe. Ako hovorí ich múdrosť: "Pár bez detí je ako strom bez ovocia - v starobe zostane sám." Uprednostňujú chlapcov, pretože dievčatá po dosiahnutí dospelosti odchádzajú bývať so svojimi manželmi. Ak nemajú vlastného syna, môžu adoptovať jedného zo svojich synovcov - a to je plne akceptované celou komunitou, pretože zachováva dedičstvo a pokračuje v rodovom mene.
Život v srdci Čadu
Predstavte si svet, v ktorom sa ľudia cítia ako vtáky v korunách stromov - tak opisujú svoj domov Wodaabe z Čadu. Ich obydlia, nazývané denki, sú majstrovsky postavené z trstiny a tvoria dvojposchodové stavby. Na hornom poschodí bezpečne ukladajú všetky svoje cennosti a osobné veci, zatiaľ čo spodné „poschodie“ slúži ako miesto na spanie a oddych, chránené jemnou sieťou proti komárom alebo tenkou látkou, ktorá zaisťuje súkromie.
Ženy kmeňa Wodaabe si po celý život vážia svojho majetku, ktorý tvoria ich dedičstvo. Tekvice zdobené rezbami, ručne tkané košíky a ďalšie drobné predmety sú všetko, čo si môžu vziať so sebou, ak sa rozhodnú opustiť svojich manželov. Dnes sa tieto tradičné predmety kombinujú s plastovými nádobami alebo kovovými kvetináčmi – stopy moderného sveta prenikajú do ich starodávneho spôsobu života.
Každý deň sa rozdúchava malý oheň. Je to miesto, kde sa pripravuje jedlo a kde sa v chladných nocích zohrievajú. Domy sú rozmiestnené tak, aby poskytovali súkromie, alebo tvoria polkruh, ktorý chráni pred vetrom a zvedavými pohľadmi, pričom kríky slúžia ako prirodzená bariéra.
Tábor sa prebúdza s prvými lúčmi slnka. Muži sa starajú o stáda kráv, ktoré sú chované hneď vedľa domov. Za súmraku je čas dojenia - mlieko je základným prvkom ich stravy. Mäso sa konzumuje len zriedka a pochádza hlavne z menších hospodárskych zvierat, ako sú kozy a ovce. Kravy sa porážajú len zriedka, pretože sú cenným zdrojom mlieka a symbolom bohatstva.
Každodenný život mužov je spojený so starostlivosťou o zvieratá - vedú ich na pastviny, k napájadlám alebo rybníkom a rozhodujú o tom, kedy sa tábor presunie. Ženy majú svoj vlastný náročný program: starajú sa o deti, zbierajú palivo a vodu, udržiavajú oheň, melú pros, varia, šijú, zdobia tekvice, pletú košíky, starajú sa o svoj vzhľad a večer doja. Ich práca je rovnako neoceniteľná ako každodenná práca mužov s dobytkom.
Keď padne noc, rodiny sa zhromažďujú okolo ohňa, zabalené do prikrývok, a počúvajú starších, ako rozprávajú príbehy o pôvode ich kmeňa. Tieto legendy, odovzdávané ústne z generácie na generáciu, zachovávajú históriu a kultúru Wodaabe. Každý večer pripomína ich tradície, život v symbióze s prírodou a úctu k komunite, ktorá tvorí pevný základ ich každodennej existencie.
Zdroj: autorský text, marieclaire.ng, kumakonda.com, our-ancestories.com
