Centrálna banka zostáva opatrná. Proticyklickú kapitálovú rezervu zvýšila na 1,5 percenta.
Banková rada Českej národnej banky rozhodla o tom, že od júla dôjde k zvýšeniu sadzby proticyklickej kapitálovej rezervy z pôvodných 1,25 na 1,5 percenta. Dôvodom je najmä silná úverová aktivita a rast zadlženosti domácností a podnikov. Čo to pre domácu ekonomiku znamená?
Vzhľadom na niektoré štrukturálne charakteristiky českej ekonomiky, ako tvrdí centrálna banka, by sa prípadný nepriaznivý vývoj vo svetovej ekonomike a poruchy v medzinárodnom obchode mohli prejaviť zhoršením situácie u nefinančných podnikov aj domácností. Preto je podľa bankárov naďalej vhodné udržiavať vyššiu odolnosť domáceho bankového sektora.
„Napriek pretrvávajúcim globálnym neistotám sa potvrdil ďalší nárast cyklických rizík v domácom finančnom sektore. Tento vývoj šiel na úkor najmä plošnej úverovej aktivity, ktorá by mala podľa poslednej prognózy pokračovať aj v nasledujúcom období. V takom prostredí považujeme za potrebné mierne zvýšiť sadzbu proticyklickej kapitálovej rezervy, aby bola zachovaná vysoká odolnosť domáceho bankového sektora,“
povedal po rokovaní bankovej rady o finančnej stabilite jej člen Jakub Seidler a potvrdil tak, že sa sadzba zvyšuje z 1,25 na aktuálnych 1,5 percenta.
Záujem o hypotéky sa zvyšuje
Banková rada diskutovala aj o situácii na hypotekárnom a nehnuteľnostnom trhu. Podľa dostupných údajov prekročil v prvom tohtoročnom štvrťroku počet aj objem poskytnutých hypoték dlhodobé priemery. Banková rada preto považuje za žiaduce ponechať nastavenie hornej hranice ukazovateľa LTV na súčasnej úrovni 80 a pre žiadateľov do 36 rokov na 90 percentách.
Dlhy domácností na Slovensku u bánk sa len v apríli v medziročnom porovnaní zvýšili o 236 miliárd. Väčšinu dlhov domácností tvoria práve úvery na bývanie, v apríli to bolo 77 percent. Objem hypoték a ďalších úverov na bývanie sa podľa komentára centrálnej banky v porovnaní s marcom zvýšil o 16 miliárd na 2,044 bilióna korún. Objem úverov pre nefinančné podniky potom stúpol o zhruba 111 miliárd korún.
Budúce nástrahy
„Rizikom pre nadchádzajúce mesiace sú makroekonomické dopady dlhšie trvajúceho konfliktu na Blízkom východe. Domácim rizikom v smere vyššej inflácie je prípadné zrýchlenie rastu množstva peňazí v ekonomike vyvolané úverovaním domácností a vládnych inštitúcií. Prípadný dodatočný rast celkových výdavkov verejného sektora by viedol k riziku ešte väčšieho inflačného pôsobenia fiškálnej politiky,“
uvedol vo svojom komentári pred časom Zdeněk Pikhart, ktorý je riaditeľom odboru menovej politiky a fiškálnych analýz Českej národnej banky.
„Česká ekonomika tento rok vplyvom dopadov ponukového šoku mierne spomalí svoj rast, v budúcom roku by však mala pokračovať vo vzostupnej fáze hospodárskeho cyklu a dostať sa mierne nad svoj potenciál. K rastu v nasledujúcich štvrťrokoch prispeje predovšetkým spotreba domácností ťahaná nárastom reálnych miezd a mierne uvoľnenou fiškálnou politikou,“
dodal dále Pikhart.
Prečo je proticyklická kapitálová rezerva taká dôležitá?
Cieľom nastavenia optimálnej výšky rezervy je predovšetkým zabránenie prenosu problémov finančných inštitúcií do ekonomiky. To je podstatné v čase rastu úverov, kedy hrozí prehriatie celého hospodárstva a zvýšený podiel nesplatených pôžičiek. Príkladom sú napríklad zvyšujúce sa ceny nehnuteľností, ktoré môžu predstavovať problém pre domácnosti. Hrozí potom totiž ich zvýšená zadlženosť, ktorá môže mať následne dopad aj na bankový sektor, ktorý nie je schopný úvery splácať. Ak teda tempo úverovania rastie, banky by mali rezervu vytvárať.
Proticyklické kapitálové rezervy sú ale užitočné aj v momente, keď naopak ekonomické aktivity klesajú a je potrebné, aby boli banky schopné prípadné úverové straty splácať. To bolo príznačné najmä potom, čo ekonomiky celého sveta ochromila pandémia Covid-19. Zatiaľ čo pred koronavírusovou krízou bola sadzba proticyklickej kapitálovej rezervy nastavená na 2 percentá, klesla potom až na 0,5 percenta. To zafungovalo a prispelo k podpore domácej ekonomiky. Pýtate sa ako? Zabránilo sa tak hlbšiemu prepadu, vďaka čomu sa zachovala stabilita celého systému.
K zavedeniu zvýšenej regulácie ekonómov pôvodne priviedla finančná kríza z roku 2008, keď sa makroekonomika začala čoraz viac sústreďovať na zvýšenie odolnosti finančného systému. To umožnilo viac regulovať nielen finančný sektor, ale aj ekonomické subjekty, ktoré vstupujú do vzťahov s bankami a ďalšími finančnými inštitúciami.
Zdroje: autorský text, NBS, TASR
