Česi majú hlbšie do vrecka, ukázal výskum. Rastú najmä výdavky na potraviny.
Výdavky domácností v Česku rastú, napriek tomu, že sa inflácia ešte na začiatku roka držala pod dvoma percentami. Hlavným dôvodom je vyššia cena potravín. Ďalšie zdražovanie môže navyše tento trend ešte prehĺbiť. Na vine je predovšetkým pokračujúci konflikt na Blízkom východe.
Podľa prieskumu agentúry Ipsos pre spoločnosť Home Credit má teraz 65 percent domácností vyššie mesačné výdavky než pred rokom. Viac platíme najmä za potraviny.
„Ceny v supermarketoch, kam chodím, sa napriek rôznym zľavovým akciám v posledných mesiacoch skôr zvyšujú. Snažím sa preto šetriť a viac premýšľať, čo kupujem. Čo poznám ľudí z môjho okolia, obdobne postupuje väčšina z nich. Som už navyše na dôchodku, každá koruna sa hodí,“
uvedl redakci Jiří Vopat ze štvrtej pražskej mestskej časti a dodal, že popri tom zároveň obmedzuje plytvanie potravinami.
Okrem potravín sa zvyšujú aj výdavky na energie, doprava a služby
Okolo 40 percent z nás si myslí, že dôvodom rastúcich cien je celkové zdražovanie, vyššie ceny energií, dopravy a služieb.
Šetriť sa naopak snažíme na cestovaní a oblečení. Iní zase obmedzujú návštevy reštaurácií. Rovnako tak pribúda ľudí, ktorí šetria na predplatnom alebo obmedzujú výdavky na svoje koníčky.
Oblasťou, ktorá sa uvedeného vývoja nedotýka, je hlavne zdravotná starostlivosť. Šetrí na nej totiž len päť percent opýtaných.
„Slováci sa pri šetrení správajú pomerne racionálne. Ako prvé obmedzujú výdavky, ktoré sa dajú odložiť alebo úplne vynechať. Cestovanie škrtá viac než tretina domácností a nákup potravín, oblečenia a obuvi úsporne rieši 25 percent domácností, zatiaľ čo na zdravotnú starostlivosť siahá len minimum ľudí. Je vidieť, že aj pod tlakom vyšších cien sa domácnosti snažia chrániť základné potreby a zdravie,“
popsal súčasnú situáciu v tlačovej správe hlavný analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.
Stačí pár tisíc navyše
Prieskum zisťoval aj to, koľko peňazí navyše by domácnosti potrebovali, aby s výdajmi lepšie vychádzali. Najčastejšia odpoveď zmieňovala sumu medzi tromi a piatimi tisícami korún mesačne. 58 percent respondentov potom zmienilo sumu od dvoch do siedmich tisíc korún.
„Dáta ukazujú, že vyššie výdavky dnes vníma väčšina domácností, ale najtvrdší dopad má rast cien na rozpočty s nižšími príjmami. U domácností s príjmom do 30 tisíc korún uvádza výrazné zvýšenie výdavkov 29 percent respondentov, zatiaľ čo u domácností s príjmom nad 70 tisíc korún je to len osem percent. Citeľnejšie rast výdavkov vnímajú tiež ženy a ľudia vo veku 45 až 53 rokov.“
povedal ČTK Ondrušek.
Podľa prieskumu agentúry STEM pre poradenskú spoločnosť KPMG ekonomické ťažkosti pretrvávajú najmä u ľudí vo veku 45 až 59 rokov, robotníkov a prevádzkových pracovníkov.
Inflácia sa zrýchľuje
Spotrebiteľské ceny zároveň s tým rastú najrýchlejšie za pol roka. V apríli medziročná inflácia zrýchlila na 2,5 percenta z marcových 1,9 percenta. Zdražovanie opäť ťahali v dôsledku konfliktu na Blízkom východe hlavne pohonné hmoty, ako vyplýva z údajov Českého štatistického úradu. Ceny pohonných hmôt a mazív sa oproti rovnakému minuloročnému obdobiu zvýšili takmer o štvrtinu po marcovom raste o 13 percent. O takmer šesť percent v rovnakom období zdražili likéry a destiláty, víno aj tabakové výrobky a o 2,7 percenta pivo.
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,5 percenta. Aprílová inflácia tak bola najvyššia od minulého októbra, kedy spotrebiteľské ceny medziročne stúpli tiež o 2,5 percenta.
A môže byť horšie. Drahšie palivá sa totiž zatiaľ neprejavili v ďalších položkách spotrebného koša.
„Postupné zvyšovanie cien v českej ekonomike je dôsledkom aktuálnej geopolitickej situácie, ktorá tlačí na vyššie náklady podnikateľov. Registrujeme tiež čoraz silnejšie snahy veľkých dodávateľov zdražovať, bez objektívneho dôvodu,“
opísal serveru Novinky.cz svoj pohľad na vec prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu a viceprezident Hospodárskej komory Tomáš Prouza.
Ministerstvo financií zhoršilo už v apríli aj kvôli konfliktu na Blízkom východe tohtoročný výhľad slovenskej ekonomiky. Priemerná tohtoročná inflácia by mala byť 2,5 percenta, v januári ju ministerstvo očakávalo 2,1 percenta. Budúci rok by mala dosiahnuť 2,8 percenta.
Ak bude vojna v Iráne pokračovať dlhšiu dobu, ministerstvo zároveň upozornilo na riziko horšieho ekonomického vývoja. V takom prípade by sa dal očakávať ďalší rast cien ropy a zemného plynu, čo by negatívne zasiahlo energeticky náročné odvetvia a viedlo by aj k spomaleniu rastu spotreby domácností.
Zdroje: autorský článok, ČTK, Novinky.cz, Home Credit, KPMG
