Slovenské poslankyne sú terčom rady útokov. Novo to potvrdil výskum, ktorý ukázal, že k najčastejším formám patrí psychologické násilie. Viac ako 40 percent z nich má potom skúsenosť so sexualizovaným násilím. Či už ide o nevyžiadané dotyky, alebo sexuálne návrhy. Jedna politička prý dokonca zažila sexualizované napadnutie.
Podľa výsledkov výskumu nevládneho organizácie Fórum 50 % v spolupráci s Kanceláriou Friedrich-Ebert-Stiftung sa domáce poslankyne stretávajú z takmer dvoch tretín s hrozbami násilia. V viac ako polovici prípadov sú slovne napadnuté a zastrašované. Oproti svojim mužským kolegom sú útoky na ne údajne oveľa osobnejšie. Čím je poslankyňa známejšia, vďaka vystupovaniu v verejnom priestore a médiách, tým je jej kritika väčšia.
Pomerne časté sú rovnako nežiadané dotyky a sexuálne návrhy, ako potvrdzuje takmer 42 percent opýtaných žien. Uvedené útoky sa týkajú najmenej mladších poslankýň. Do svojich 40 rokov zažilo verejné zverejnenie dehonestujúcich alebo sexualizovaných fotografií viac ako 57 percent z nich. Okrem nich sú to navyše aj ich asistentky, ako tvrdí správa výskumu. Pre ne je pritom oveľa zložitejšie sa voči útočníkom vymedziť vzhľadom na to, že nie sú s poslancami v rovnocennom postavení.
Jedna z poslankýň bola dokonca sexuálne napadnutá. Vzhľadom na citlivosť témy však nechcela verejne prezradiť svoje meno a ani detaily.
„Môžem len povedať, že mi bolo naznačené, buď áno, pôjdeš ďalej, alebo nie, a nebude nič. Stalo sa to v rámci politickej strany, riešila to aj krajská a oblastná organizácia a dotyčný človek už v politike skončil. Tento incident som nenahlásila polícii, s daným mužom si to vyriešil môj manžel. Bolo to naozaj nepríjemné. Mala som úzky okruh ľudí, ktorý to vedel,“
odhalila politička.
Útoky smerujú aj na tie, ktoré sa venujú ľudskoprávnej agende. Teda napríklad migrácii, Istanbulskej dohode, manželstvu pre všetkých či otázkam okolo klímy.
"Výsledky výskumu ukazujú alarmujúcu mieru psychologického a sexualizovaného násilia, ktorému čelia české poslankyne naprieč politickým spektrom. Genderovo podmienené násilie na političkách má nielen negatívny dopad na výkon poslaneckého mandátu, ale môže odrádzať mnohé ženy od vstupu do politického života,"
Povedala k tomu v tlačovej správe riaditeľka Fóra 50 % Markéta Kos Mottlová.
Takmer dve tretiny z nich to vôbec polícii nahlásia. Dôvodom, ktorý uvádzajú, je fakt, že išlo o jednorazovú záležitosť, ktorá sa ďalej neneskalovala. Zároveň si vraj nie sú isté, či by malo oznámenie v výsledku nejaký zmysel.
Dotazované poslankyne sa zhodujú na tom, že nenávistné komentáre a vyhrážky jednoznačne prevládajú v online priestore. Útoky podľa nich prebiehajú väčšinou vo vlnách a sú intenzívnejšie v priamej úmere k tomu, ako sa šíria reťazové e-maily a zdieľanie nenávistného obsahu a dezinformácií v rôznych skupinách na sieťach.
To, čo ako verejnosť vidíme u političiek v komentároch na ich sociálnych sieťach, je iba špička ľadovca. Niektoré poslankyne a ich asistentky komentáre prechádzajú a tie závadné a vyhrážky skrývajú alebo mažú. Zároveň blokujú alebo nahlásia profily, ktoré proti nim opakovane vystupujú a šíria nepravdivé informácie. Niektoré z nich, ako uvádza výskum, samy utlmili vlastné aktivity na sociálnych sieťach v reakcii na to, že mali tieto nenávistné komentáre dopad aj na ich deti.
Okrem toho im prichádza škodlivý obsah aj vo forme súkromných správ: cez sociálne siete, do e-mailu, formou SMS alebo prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Problémom naďalej zostáva, že prejavy nenávisti nie sú zakotvené v našom trestnom zákone.
Podľa organizácie Fórum 50 % by mohlo byť riešením mechanizmus nahlásenia a trestania nevhodného a obtierajúceho správania.
„My sme vo STAN týmto smerom išli. Máme schválenú smernicu, ktorá upravuje, ako prebieha ohlasovanie podobného správania a ako sa v takom prípade bude kto správať. Týmto smernicou neriešime iba toto téma, ale aj prípadné podozrenie kohokoľvek na korupciu. Myslím, že to čiastočne k zdravšiemu prostredie prispieva. Čo sa týka verejne činných žien, my už teraz máme možnosť ako sa chrániť, hoci je to veľmi zle vymáhateľné. Ide o celé nastavenie spoločnosti. Žena v politike je stále ako jednorožec s ružovými kopytami. Tých krokov a opatrení, ktoré sa musia urobiť, je viac, všetko to ide ruku v ruke,“
uviedla pre LP-Life poslankyňa Barbora Urbanová.
Politiky sú presvedčené, že situáciu by zlepšilo priebežné školenie policajtov, sudcov a štátnych zástupcov. Najväčšie rezervy potom vidia v osvete a vzdelávaní v oblasti vnímania genderovo podmieneného násilia voči verejne aktívnym ženám.
Okolo 53 percent poslankýň sa napriek tomu podľa prieskumu domnieva, že nástroje na potieraní násilia považujú za dostatočné. Opačného názoru je 27 percent z nich. Necelá pätina to potom nedokáže posúdiť. Do prieskumu sa zapojili politiky zo všetkých poslaneckých klubov.
Zdroje: autorský text, vlastné dotazovanie, Fórum 50 %, PSPČR