Dary ako vrah Vianoc: Kašľajte na ne, bez nich sa vám bude dariť lepšie

Očakávania bolia a ničia sviatočný pokoj

Hoci by obstarávanie vianočných darčekov malo byť predovšetkým o radosť z obdarovávania, stáva sa pre rad ľudí skôr tichým zabijakom radosti zo života i z Vianoc. Každoročne tou istou dobou je to totiž to isté: Blíži sa Štedrý deň, „musím“ zohnať darčeky. Ale… Nemáte čas, postrádate inšpiráciu, nebaví vás to, nechcete zbytočne míňať – tých dôvodov je veľa, najväčším problémom ale je, že kúpa darčekov (a samozrejme i ich zabalenie, ďalšia náročná činnosť) je vlastne povinnosť.

„Niektoré typy ľudí majú silný zmysel pre zodpovednosť a harmóniu. Tí majú tendenciu brať starostlivosť o ostatných ako povinnosť. Lenže dary by mali byť prejavom úprimného záujmu, nie výkonom,“

Prodej luxusního bytu 2+kk, Praha 1, Staré, Praha 1

Show property

vysvetľuje pre LP-Life.cz psychologička Šárka Miková, autorka Teórie typov.

Ano, ak sa radíte medzi typy ľudí, ktorí potrebujú naplniť očakávania druhých – v tomto prípade ide o očakávania, že dary, najlepšie fantastické, zariadite – stávate sa nechcene obeťou tej odvrátenej strany sviatkov. Ale ako zdôrazňuje odborníčka, všetko sa dá zmeniť, aj tento darčekový zlozvyk.

Prvým krokom k tomu, aby vás darčekový fenomén nezničil, je znížiť očakávania. Práve tie sú totiž jedným z hlavných zdrojov všetkého vianočného stresu. Mozog vám pri vysokých očakávaniach generuje dopamín, ale ak potom realita nesedí s predstavou, ktorú ste si dopredu vytvorili, dopamín prudko klesá a prichádza pocit frustrácie. A ako v praxi tieto očakávania skrotiť? Povedzte to nahlas!

Nenávidím nakupovanie darčekov

Nemusíte sa zmeniť na Grincha a zavrhnúť celé Vianoce, ale jednoducho si skúste s blízkymi hoditi otvorenú reč na tému darčeky.

„Pomáha hovoriť o tom, čo kto od Vianoc naozaj potrebuje. Deti často chcú zážitky, prítomnosť rodičov a pozornosť, dospelí zase pokoj a trochu priestoru,“doporučuje Miková.

Keď si v rodine aj medzi kamarátmi nastavíte určité rituály, všetko pôjde ľahšie. Napríklad sa dá dohodnúť, že dospelí si darčeky vôbec nebudú dávať, alebo si vymenia len niečo symbolické.

„My už kopu rokov máme v rodine také pravidlo, že každý prinesie pod stromček jeden darček. Vo vnútri nesmie byť len to, čo sa zmestí do rozpočtu päť sto korún. Všetky balíčky potom očíslujeme a po večeri urobíme tombolu. Je to vždy obrovská zábava, a hlavne sa nikto nenervuje, že toho má pre ostatných veľa alebo málo. V desiatich ľuďoch je to podľa mňa ideálne riešenie,“hovorí pre LP-Life.cz sedemadvacetiletá Alice.

U detí je možné darovací proces zjednodušiť, napríklad už spomenutým zážitkovým darom, počas ktorého budú všetci spolu. To posilní rodinnú súdržnosť, zároveň sa tak zníži počet zbytočností, ktoré by ste museli aranžovať pod stromček. Okrem toho deti niečo naučíte, a to umenie nájsť radosť v jednoduchosti, nie v permanentnej stimulácii. Je na vás, ako pravidlá nastavíte, ale keď si už vopred poviete, že každý z rodiny dostane jeden hmotný dar, jeden zážitkový a k tomu si bude môcť vybrať nejaký vianočný zvyk alebo rituál, ktorý potom spoločne zrealizujete, budete pozitívne formovať detskú psychiku aj vzťah najmenších k peniazom.

Nevoľte dar podľa seba

Aj s pravidlom jedného daru môžete byť stále v úzkych. Čo len vybrať, aby to potešilo? Ako vysvetľuje Miková, práve tu vám pomôže umieť rozpoznať jednotlivé typy osobností. Každý je iný a ak chcete vybrať ideálny dar, nemôžete ho primárne vyberať podľa seba, skrz vlastné potreby, ale s ohľadom na dušu toho druhého.

Napríklad typ s potrebou stability a spoľahlivosti poteší tradičný dar, kľudne aj ten, ktorý si sám vybral. Netúži totiž po prekvapení. Potom sú ale typy s potrebou hlbšieho zmyslu a jedinečnosti a tie prekvapenia túžia druhým chystať, pretože po nich prirodzene tiež túžia. Tie by rovnako potešilo, keby sa darca sám dovtípil, čím ich nadchne. V partnerských vzťahoch to potom berú ako dôkaz lásky, že tomu druhému na nich záleží. Ale poznáte to, pre také osoby môže končiť rozbaľovanie darov v slzách.

„Prečo mi dal mixér, keď som mu kúpila lyžiarsky pobyt, o ktorom tak dlho sníval? Veď ja takmer nevarím!“ pýta sa tridsaťtriročná Karla, ktorá dodnes nemôže odpustiť priateľovi, že minulý rok pod stromčekom „zlyhal“. Bohužiaľ mala určité očakávania…

Hlavné mi nič nekupovať

Avšak ešte komplikovanejšie je obdarovať tých, ktorí majú svoju mantru: Žiadne darčeky nechcem!

„Toto je presne prípad mojej babičky. Ja to chápem, je jej takmer deväťdesiat, okrem zdravia naozaj nič nepotrebuje, ale nedokážem si predstaviť, že by som jej pod stromček naservírovala to NIČ,“ zveril sa LP-Life.cz päťdesiatpäťročná Dana. A tak obvykle prináša niečo praktické do kuchyne, dobrú kávu, drahší olej alebo sviečku, proste niečo, čo babička snáď využije.

Ale vyššie uvedené je vlastne úplne „normálne“, sú typy ľudí, ktorí nechcú byť na obtiaž alebo nevedia prijímať dary. Je to potom pre nich len stres, cítia, že musia tiež vyrukovat s niečím skvelým, hoci po nich nikto niečo také nechce.

Možno práve o tom chcení a nechcení je tá pravá vianočná idylka – nič neočakávať a namiesto toho si užívať iný typ hojnosti. Trebárs ten, že sú ľudia spolu, stretnú sa, vytvoria si nejaké rituály, ktoré ich budú baviť. „Práve to vytvára emočnú pohodu a bohatstvo, ktoré pretrváva,“ uzavíra Miková.

Zdroj: autorský text, vlastné dotazovanie, psychologička Šárka Miková, autorka Teórie typov