„Dnes Česi často viac dôverujú Googlu než lekárom,“ hovorí doktorka z Bulovky Renata Říhová.
MUDr. Renata Říhová, lekárka z detského pneumologického oddelenia vo Fakultnej nemocnici Bulovka, sa s nami stretla priamo na oddelení, kde denne stará sa o malých pacientov s respiračnými chorobami. V rozhovore popisuje, ako sa mení detská medicína, s čím sa lekári dnes najčastejšie potýkajú a prečo môžu moderné prístroje, ako je kašľový asistent, zásadne ovplyvniť priebeh liečby i kvalitu života jej pacientov.
Pani doktorka, povedzte mi, čo vás priviedlo k medicíne a deťom?
Asi to bola túžba robiť zmysluplnú prácu a občas niekomu pomôcť. A s deťmi sa mi asi komunikuje lepšie než s dospelými, aj keď samozrejme veľa komunikujeme aj s rodičmi, takže je to také na všetky strany.
Čo vás na vašej profesii najviac baví a čo vás naopak najviac vyčerpáva?
Baví ma práca s ľuďmi, baví ma skutočne sa snažiť im pomôcť. Niekedy je toho ale veľa — nabalujú sa ďalšie povinnosti, nočné služby a podobne. To je samozrejme s pribúdajúcim vekom čím ďalej viac vyčerpávajúce.
Aký je pre vás typický deň na oddelení?
Máme hlásenie, preberajú sa pacienti, vrátane novo prijatých. Potom väčšinou mám ambulanciu, alebo robíme bronchoskopie tu na sále. Popoludní mám opäť ambulanciu, prípadne robím konzíliá na lôžkovom oddelení, kde sú i naši respirační pacienti.
Aké diagnózy alebo choroby vaše oddelenie lieči najčastejšie?
Je to mix všetkého - sme detská interna, takže sa staráme nie len o našich pneumologických pacientov, ale aj o deti so zápalom obličiek, so zápalom pľúc, o rôzne infekcie i mnohé neurologické diagnózy a podobne.
Ako sa líši liečba malých detí od liečby dospelých?
U malých detí sme čiastočne odkázaní na rodičov, na komunikáciu s nimi a na to, ako dokážu intepretovať ťažkosti svojho dieťaťa.
A je to často aj o určitej skúsenosti, o tom „šiestom zmysle“ a podobne. Nemôžeme sa vždy spoľahnúť na to, že nám dieťatko všetko samo povie.
Čo vás na deťoch ako pacientoch najviac baví? A čo vás tieto malí pacienti naučili o živote?
Asi úprimnosť. Malé dieťa vám nesimuluje ani nedisimuluje, jednoducho povie: "Mňa to baví, nebaví, bolí, nebolí."
Existuje nejaký moment, keď si poviete: To je ten dôvod, prečo túto prácu robím?
Asi sú to práve chvíle, keď cítim dôveru zo strany rodiča alebo samotného pacienta a mám naozaj pocit, že sme pomohli alebo vyliečili. Ale máme aj mnoho chronických pacientov, s ktorými sa dlhodobo potýkame. O to dôležitejšia je pre nás tá spätná väzba od pacienta - tá je pre mňa najcennejšia.
Čo by podľa vás mal mať každý dobrý lekár, okrem odbornosti?
Okrem odbornosti by mal byť určite empatický, trpezlivý a mal by vedieť počúvať, pretože pacient často svojím popisom problémov diagnózu v podstate sám naznačí. A hlavne by s vekom nemal vyhoreť – mal by si tieto vlastnosti udržiavať a mať aj akýsi „šiesty zmysel“.
Čo by podľa vás mal mať každý dobrý lekár, okrem odbornosti?
Okrem odbornosti by mal byť určite empatický, trpezlivý a mal by vedieť počúvať, pretože pacient často svojím popisom problémov diagnózu v podstate sám naznačí. A hlavne by s vekom nemal vyhoreť – mal by si tieto vlastnosti udržiavať a mať aj akýsi „šiesty zmysel“.
Nemyslíte, že dnes ako spoločnosť máme trochu tendenciu očakávať, že zdravotníctvo urobí všetko za nás, aj to, čo predtým bývalo na rodičoch?
Trochu áno. Myslím si hlavne, že sa vytráca odovzdávanie skúseností z generácie na generáciu. Rodiny už nežijú spoločne s babičkami, a tak ľudia častejšie hľadajú rady na internete alebo u kamarátiek. Potom nemajú dostatočné základné povedomie o ľudskom tele a o tom, ako fungujú úplne základné veci.
Myslíte si, že si českí lekári a sestry zaslúžia lepšie finančné i spoločenské ohodnotenie?
Myslím si, že áno. Už za dobu, čo pracujem, je vidieť určitý úpadok. Finančne je navyše cítiť rozdiel medzi nemocničnými a súkromnými lekármi. Táto práca je veľmi náročná a skutočne si zaslúži lepšie ocenenie, aj to finančné.
Ak by ste mala vybrať jednu vec, ktorú by české zdravotníctvo malo urobiť hneď inak, čo by to bolo?
To je ťažká otázka na „hneď“, to by bola krásna odpoveď. Myslím si, že máme určitú rezervu v osvetových alebo informačných kampaniach, aby sa pacienti toľko neztrácali v záplave informácií z Googlu. Bolo by skvelé mať jeden spoľahlivý portál, kde by našli overené a zaručené informácie.
Nadačný fond Naše pľúca vypísal verejnú zbierku na zdravotný prístroj – kašľací asistent – pre vaše detské oddelenie. Mohli by ste vysvetliť, čo to je za prístroj, čo robí a komu pomáha?
Áno. Toto zariadenie pomáha hlavne pri kašli a odkašliavaní deťom, ktoré nedokážu efektívne vykašľať. Používa sa hlavne u detí chronicky chorých, najmä u tých s nervosvalovými chorobami, detskou mozgovou obrnou alebo inými genetickými syndrómami, ktoré im zabraňujú mať dostatočnú svalovú silu k účinnému vykašľavaniu.
Teda v nich hlien zostáva a dochádza k komplikáciám v zmysle zápalov priedušiek a zapálenia pľúc. Toto zariadenie im dáva nádej, že každá obyčajná nádcha už nebude končit komplikovaným zapálením pľúc.
Ako by sa konkrétne premietlo získanie asistenta na kašeľ do starostlivosti o týchto pacientov?
Predovšetkým v tomto. Prístroj by sme radi používali na oddelenie pre hospitalizovaných pacientov a zároveň by sme vďaka nemu mohli vytipovať aj deti, ktoré by si následne mohli cez špecializované centrum požiadať o prístroj priamo domov.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí uvažují, že na tento prístroj a na zbierku prispieť?
Odkázala by som im, že aj malý príspevok môže pomôcť v tak základnej veci, ako je schopnosť odkašľať a zbaviť sa hlienu, čo je pre niektorých pacientov veľmi ťažké, aj keď je to reflex, ktorý si bežne vôbec neuvedomujeme.
Tak ja vám veľmi ďakujem, pani doktorka, za príjemný rozhovor.
Ďakujem.
Odkaz na zbierku
Zdroj: vlastné dotazovanie, redakcia
Fast confession:
Ste skôr optimista alebo realista?
Kto sa bojí viac, dieťa alebo jeho rodič?
Sú deti statečnejší pacienti ako dospelí - áno alebo nie?
Máte obľúbený detský výrok z ordinácie?
Kto sa viac učí, pacienti od vás alebo vy od pacientov?
Čo vás trápi viac - nachladnuté dieťa alebo hysterický rodič?
Čo je v medicíne ťažšie, trpezlivosť alebo rozhodnosť?
Dôverujú Česi viac lekárom alebo Googlu?
Majú Česi väčší strach z lekárov alebo z policajtov?
Sú muži väčší marodi ako ženy, alebo je to len mýtus?
Je české zdravotníctvo skôr ambiciózne alebo viac unavené?
Na záver - čím ste chcela byť, keď ste bola malá?
A na čo by ste sa chcela opýtať vy mňa?
To je komplikovaná otázka, o tom si povieme neskôr.
