Jadrová vojna nemá víťazov a elektráreň je riskantná rovnako ako obývačka, hovorí Štěpán Kochánek zo SÚJB

Ako hodnotíte súčasnú úroveň jadrového ohrozenia v Európe v dôsledku vojny na Ukrajine a ako sa SÚJB pripravuje na možné zvýšenie rizík (teroristické útoky, kybernetické útoky, sabotáže)?

Ruská agresia na Ukrajine bezpochyby priniesla významné zvýšenie napätia medzi NATO a Ruskou federáciou. Rozkol v postojoch voči ruskej vojne proti Ukrajine môžeme vidieť aj medzi štátmi EU. Zo strany ruských médií zaznievajú hrozby jadrovými útokmi európskym krajinám, vrátane Česka, a to aj od ľudí, ktorí sú blízko ruskému vládnucemu establišmentu. Táto situácia pretrváva celú vojnu a v poslednom období sa ďalej eskaluje. Z tohto pohľadu je jasné, že situácia je nestabilná a hrozba narastá. Bohužiaľ, nemožno predvídať, ako sa bude celá vec vyvíjať a musíme byť pripravení na to, že ruské zámery a kroky môžu byť rozmanité. Nemyslím však, že je potrebné podliehať panike. Podobné eskalácie prichádzali už v minulosti, počas sovietskej éry, a vždy sa ukázalo, že princíp jadrového odstrašenia je funkčný. Strategicky bolo už za studenej vojny známe, že jadrová vojna nemá víťazov. Ak sa teda v ruských médiách hlasno hovorí veľkohubými slovami o taktických jadrových úderoch, nemožno to síce brať na ľahkú váhu, ale ani ide o proklamácie konkrétnych strategických rozhodnutí Kremľa. Bohužiaľ, je možné, že s pokračujúcou vojnou a rastúcim počtom domácich kríz v Rusku bude táto rétorika ďalej silieť.

SÚJB má okrem iného na starosti práve dohľad nad zabezpečením, security, jadrových zariadení. Schvaľujeme a kontrolujeme práve to, ako je u nich zabezpečená ochrana pred sabotážami, krádežami, útokmi a inými protiprávnymi činmi. Každý prevádzkovateľ musí mať robustnú sústavu opatrení, aby bolo zariadenie proti týmto útokom chránené. V dôsledku vojny na Ukrajine sme už pred niekoľkými rokmi začali práce na doplnkoch príslušných vyhlášok, ktoré by mali túto ochranu posilniť. To sa týka napr. opatrení proti dronom, ale aj kybernetickým hrozbám. V súčasnosti tiež meníme tzv. projektovú základnú hrozbu, čo je štátom určená definícia možných útočníkov a ich postupu, voči ktorým sa musia prevádzkovatelia jadrových zariadení ochrániť. Na tom sa podieľa rada ministerstiev a tiež bezpečnostných zložiek, vrátane tajných služieb. Cieľom je, aby projektová základná hrozba a v návaznosti na ňu aj ochrana jadrových zariadení zodpovedala súčasnej vyhrocenej situácii.

Prodej luxusního mezonetu 4 + 1, Praha, Praha 5

Show property

Rusko a Bielorusko v rámci cvičení Západ-2025 simulujú aj scenáre zahŕňajúce použitie jadrových zbraní. Do akej miery je podľa vás takáto demonstrácia reálnou bezpečnostnou hrozbou a čo z nej môže prakticky vyplývať pre Českú republiku?

Nie je to prvýkrát, čo Rusko s Bieloruskom vykonávajú toto cvičenie týmto spôsobom. Zapadá to do schémy vytvárania napätia s cieľom destabilizácie situácie. Istotne je zámerom aj vystrašiť verejné mnenie v štátoch EÚ a NATO. Mám za to, že ruská strana si je stále vedomá rizík plynúcich z použitia jadrových zbraní a v skutočnosti ich neplánuje použiť, určite nie v rámci prebiehajúceho cvičenia. Ničmenej, ako vieme, Rusko dokáže tieto cvičenia zneužiť a plynule prejsť k konvenčnej vojenskej invázii alebo útoku, ako ukázalo (ešte pod názvom SSSR) v roku 1968 voči Československu a v roku 2022 voči Ukrajine. Musíme byť preto pripravení a nepodceňovať ho.

Prakticky, a to nielen počas tohto cvičenia, by sme sa mali sústrediť na plnenie úloh v rámci štruktúr NATO. Naše jednotky už v minulosti preukázali svoje kvality a určite by boli prínosom aj v prípade skutočného konfliktu s Ruskom. Čo je možno ešte podstatnejšie, je príprava infraštruktúry a spoločnosti na možnú krízu spojenú s vojnou, ktorá by nutne nemusela ani prebiehať v ČR, ale mala by dopady na celú EÚ. Tomu sa už teraz môžeme venovať a vytvárať si potrebné rezervy. Čomu je treba sa venovať predovšetkým, je stav mysle našich ľudí. Spoločnosť je polarizovaná a jej veľká časť nie je ochotná znášať dopady takej krízy. Verím, že v nás všetkých je veľa síl i dobrého, ako nakoniec ukazujú napríklad povodne a iné krízové situácie, ktoré dokážeme zvládnuť, napriek tomu je nevyhnutné s myšlienkami ľudí pracovať a vytvoriť solidné zázemie, ktoré nám umožní sa s problémami popasovať.

Po incidentoch, keď ruské drony prenikli do Poľska a Rumunska, rastie nervozita v NATO. Môžu také „malé“ provokácie prerásť v širšiu krízu, pri ktorej by sa aj otázka jadrového odstrašovania stala realitou pre strednú Európu?

Bohužiaľ sa to myslím nedá vylúčiť. Rusko zjavne v posledných dňoch tieto svoje akcie stupňuje a všetko nasvedčuje tomu, že nejde o náhodu. Môže ísť o snahu vytvoriť medzi štátmi NATO rozkol alebo získať zastrašením lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Ak však NATO zareaguje, môže to vyvolať aj protireakciu Ruska. V minulosti sa v takýchto prípadoch väčšinou stiahlo, ale tiež nebolo niekoľko rokov vťahané do neúspešného konfliktu, ktorý môže prerásť aj do jeho domácej sociálnej a politickej krízy. Aj keby provokácie viedli k vážnejšiemu stretu, stále to nemusí znamenať nasadenie jadrových zbraní. V tom myslím platí to, čo som uviedol vyššie. Nemôžeme ale myslím napevno vylúčiť, že ku konfliktu dôjde, hoci len miestnemu. Musíme si priať, aby Rusko s týmito provokáciami prestalo a začalo štandardné rokovanie vedúce k ukončeniu vojny. Doterajšie pokusy o rokovanie vyzerali tiež skôr ako provokácie a oťukávanie protivníka, avšak diplomatickou cestou.

Ak by sa objavilo priame jadrové ohrozenie v našom okolí - kto by na Slovensku rozhodoval o vyhlásení mimoriadnych opatrení a čo by to prakticky znamenalo pre bežných občanov?

Takéto rozhodnutia patria ústredným orgánom zodpovedným za riešenie kríz, v prípade tých najväčších kríz pak vláde a parlamentu. K tomuto účelu slúži Bezpečnostná rada štátu a Ústredný krízový štáb, ako poradné orgány vlády. Záležalo by na tom, či už k nejakému útoku došlo a aké boli jeho dopady. Podľa toho sa vyhlasujú rôzne typy bezpečnostných alebo krízových stavov a na ne sa viažu rôzne opatrenia, ktoré majú zabezpečiť ochranu obyvateľstva. Tieto opatrenia by vykonali kraje, Hasičský záchranný zbor, čiastočne aj armáda a tiež sektorové ústredné orgány. ÚJD by napríklad v týchto situáciach vykonával sledovanie radiačnej situácie, prípadne podľa možných radiačných dopadov na obyvateľov odporúčal prijatie ochranných opatrení, ako je napríklad ukrytie alebo evakuácia.

V hypotetickej situácii jaderného útoku na niektorý z hraničných štátov NATO by sa sledovali dopady na naše územie. Obyvateľstvo zasiahnuté rádioaktivitou by bolo varované a zabezpečila by sa ich ochrana formou tých spomínaných ochranných opatrení. Mohlo by dôjsť aj k obmedzeniu konzumácie niektorých potravín, ochranným opatreniam pre poľnohospodárske zvieratá atď. V tom by sa situácia zásadne nelíšila od prípadu ťažkej havárie jadrovej elektrárne v bližkom zahraničí. Priamy zásah územia Česka by samozrejme vyžadoval oveľa masívnejšie nasadenie integrovaného záchranného systému a najskôr aj závažnejšie ochranné opatrenia, pokiaľ ide o ich rozsah.

V kontexte geostrategického napätia: do akej miery je ČR závislá na dovoze uránu a ďalších kritických materiálov a aké opatrenia SÚJB podporuje pre diverzifikáciu zdrojov?

V súčasnej dobe už niekoľko rokov podniká prevádzkovateľ našich jadrových elektrární kroky k tomu, aby nemusel využívať jadrové palivo ani jadrové technológie z Ruska. Je to ostatne dané aj ťažkou dostupnosťou týchto vecí. Aktuálne má ČEZ, a.s. uskladnené alebo zmluvne zaradené dostatočné zásoby paliva a pripravuje sa na prechod na nové typy palív od niekoľkých rôznych západných dodávateľov. K tomu by malo dôjsť od roku 2026. To by malo viesť k úplnej nezávislosti na ruských dodávkach a k vyššej diverzifikácii. Novo je tak prevádzkovateľovi uložená zákonná povinnosť mať zásoby paliva aspoň na niekoľko rokov dopredu, aby sme zaistili energetickú bezpečnosť. Dá sa povedať, že závislosť na týchto dodávkach je teraz minimálna alebo možno dokonca úplne vymizla.

Tento postupný prechod je zo strany SÚJB hodnotený a schvaľovaný. Všetka nová palivá podliehajú povoleniu zo strany SÚJB. V prípade iných komponentov jadrových elektrární nie je vždy povolenie vyžadované, ale regulátor musí byť o zmenách aspoň informovaný, pretože môžu mať dopady na jadrovú bezpečnosť. Aby SÚJB prechod čo najviac uľahčil, dlhodobo tieto otázky s prevádzkovateľom konzultuje, oboznamuje sa so stavom veci a poskytuje spätnú väzbu, aby v okamžiku nasadenia nových dodávok nedochádzalo k oneskoreniam. Môžem povedať, že celý proces prebieha úspešne a efektívne.

Ako vidíte perspektívu nových jadrových reaktorov v Českej republike - napríklad nové bloky v Dukovanech alebo Temelíne - z hľadiska bezpečnosti a kybernetickej odolnosti?

Optimisticky. Ide o veľkú a náročnú úlohu, to je isté, ale nastúpená cesta sľubuje, že sa podarí ho úspešne dotiahnuť. Pre nástup nových technológií, nie len veľkých blokov, ale aj malých modulárnych reaktorov (SMR), sme adoptovali jadrovú legislatívu a požiadavky na zabezpečenie bezpečnosti. V rade prípadov sme ich posilnili, ale tiež urobili technologicky neutrálnejšími, aby sa dali aplikovať na rôzne typy zariadení pri zabezpečení rovnakej úrovne bezpečnosti. Týka sa to aj oblasti kyberbezpečnosti, u ktorej sme od júla zaviedli oveľa presnejšiu a kvalitnejšiu úpravu.

Plánované zariadenia patria v tomto ohľade k najmodernejším na svete a budujú na overených postupoch. Aj keď ich samozrejme budeme detailne hodnotiť, aby sme sa uistili, že nič nebolo dodávateľom podcenené, očakávame, že budú zodpovedať najvyšším medzinárodným štandardom. Napriek tomu bude náš pohľad prísny, pretože opatrnosti a konzervativizmu nikdy nie je v našom odbore dosť - bezpečnosť predovšetkým.

Bližiace sa voľby môžu priniesť zmenu politického smerovania Českej republiky. Do akej miery môžu ich výsledky ovplyvniť oblasť jadrovej bezpečnosti — napríklad vzťah k Rusku, európske sankcie, diverzifikáciu dodávok paliva alebo rozhodovanie o nových jadrových blokoch?

Osobne sa domnievam a dúfam, že skôr nie. V minulosti sme bohužiaľ v rôznych krajinách videli, ako politické vplyvy zasahujú energetiku, ale aj oblasť jadrovej bezpečnosti. V tomto prípade mám za to, že u nás je v hre značné množstvo objektívnych faktorov, ktoré by mohli brániť zmene kurzu k horšiemu. Množstvo rozhodnutí už bolo uskutočnených a bolo by skôr nemožné ich obrátiť. To sa týka ako nových blokov, tak paliva. Oblasť jadrovej bezpečnosti je navyše pod značným medzinárodným dohľadom a ani krajiny, ako napríklad Maďarsko, ktoré vykazujú proruské tendencie, sa nemôžu úplne vymknúť z kloubu.

Čo vás osobne priviedlo do oblasti jadrovej bezpečnosti? Bol to skôr náhoda, alebo celoživotný záujem o techniku a energetiku?

Vlastne kombinácia oboch. Už od mladosti ma táto časť fyziky a technológie fascinovala a s nadšením som čítal staré americké sci-fi z 50. rokov, kde sa hemžilo autami na jadrový pohon a osobnými atómovými reaktormi, ktoré kozmonauti nosili pri pase. Keď som potom vybral inú profesijnú dráhu a dal sa na právo, pri spracovaní diplomovej práce som si vybral tému jadrovej regulácie, keďže sa práve stavoval Temelín a bolo okolo toho nejaké hemženie a súdne strkanice. Vedúci diplomovej práce ma s konzultáciami poslal na právnikov SÚJB a tí mi ponúkli prácu. A je z toho láska na celý život.

Aký je najväčší „jadrový mýtus“, ktorý vás vždy pobaví?

Takých je celá rada, ale veľa zábavy s nimi človek bohužiaľ neužije. Všeobecne je veľmi rozšírená predstava, že radioaktivita je šialene nebezpečná vec, ktorá sa vyskytuje len v blízkosti jadrových elektrární a môže vás pri dlhodobom vystavení zabiť. Pritom je to prirodzená súčasť nášho sveta, ktorá sa vyskytuje v rôznej miere prakticky všade. Elektráreň je z tohto pohľadu rovnako riziková ako váš obývač. Ten môže byť možno nebezpečnejší, ak máte doma vysokú úroveň radónu a neviete o tom.

Čo vás na vašej práci najviac baví a čo je naopak najväčšou frustráciou?

Baví ma tá rôznorodosť a možnosť byť pri tom, keď sa posúvame technologicky dopredu. Najviac frustrujúce je asi fakt, že nie je možné naplniť očakávania všetkých, hlavne musíme zabezpečiť bezpečnosť, ostatné má nižšiu prioritu.

Ktorú knihu, podcast alebo film by ste odporučil ľuďom, ktorí chcú viac porozumieť jadrovej energetike a bezpečnosti, ale nie sú odborníkmi?

Doporučil by som sledovať prednášky našej pani predsedníčky Dany Drábovej alebo Vladimíra Wagnera na YouTube, je to poučné a podané veľmi zrozumiteľne.

Zdroje: autorský text, rozhovor, redakcia