Kto stvoril Vladimira Putina? Nový film o ruskom prezidentovi označili za hrozbu pre národnú bezpečnosť
Nový film The Wizard of the Kremlin (Kremelský čarodej) vyvolal v Lotyšsku silné emócie ešte predtým, než sa vôbec dostal do kín. Nejde totiž len o ďalší politický triler, ale o snímku, ktorá sa sústredí na nástup Vladimira Putina k moci, a veľká časť jeho záberov vznikla práve na lotyšskom území. Divákov zaujal aj výrazný herecký casting.
O čom je film?
Film The Wizard of the Kremlin rozpráva príbeh o tom, ako sa v chaose postsovietskeho Ruska zrodila nová podoba moci. Dej sa sústredí na fiktívnu postavu Vadima Baranova, ktorého na plátne stvárnil Paul Dano. Ide o bývalého umelca a producenta reality show, ktorý sa v 90. rokoch nečakane ocitne v centre politického diania a postupne sa vypracuje na kľúčového mediálneho stratéga budúceho prezidenta. Jeho úlohou je vytvoriť obraz silného vodcu a naučiť spoločnosť veriť v nový mýtus moci.
Postava Vladimira Putina, ktorého hrá Jude Law, je vykreslená ako tichý, chladný a systematický muž, ktorý si krok za krokom buduje cestu na vrchol. Prostredníctvom Baranova film sleduje premenu ruskej spoločnosti od rozpadu Sovietskeho zväzu, cez divoké deväťdesiate roky až po obdobie, keď sa moc sústreďuje do rúk jedného muža a vrcholí anexiou Krymu. Príbeh ukazuje, ako sa politika mení na šou, ako médiá prestávajú byť zrkadlom reality a stávajú sa nástrojom manipulácie, a ako sa z chaosu rodí nový poriadok založený na strachu, ilúzii stability a silnom vodcovi. Film tak neponúka klasický životopis, ale skôr psychologickú sondu do zákulisia moci a do spôsobu, ako možno vytvoriť politického lídra prostredníctvom obrazu, symbolov a emócií.
Film vznikol ako adaptácia románu talianskeho autora Giuliana da Empoli a režíroval ho Olivier Assayas. Svetovú premiéru mal na Benátskom filmovom festivale, kde patril medzi najdiskutovanejšie tituly a publikum ho odmenilo dlhým potleskom.
Diváci aj kritici ocenili najmä herecké výkony. Jude Law v úlohe Putina je takmer nerozoznateľný od svojej predlohy a Paul Dano ako Baranov potvrdzuje povesť herca, ktorý dokáže presvedčivo hrať rozporuplné a temné charaktery. V jadre ide o príbeh o tom, ako sa rodí moc v modernom svete, nie na bojisku, ale v televíznych štúdiách, v zákulisných rozhovoroch a pri manipulácii verejnej mienky. Film sa pýta, kde končí politika a kde začína divadlo, a či je možné oddeliť realitu od obrazu, ktorý o nej vytvárajú tí, ktorí držia opraty v rukách.
Law uviedol, že do projektu nevstúpil naivne a že sa ani nebojí následkov svojej interpretácie ruského prezidenta, píše 10news.
„Cítil som sa v rukách Oliviera bezpečne,“
povedal herec.
„Tento príbeh mal byť rozprávaný inteligentne, s jemnými nuansami a ohľadom na detaily. Nešlo nám o kontroverziu len kvôli kontroverzii.“
Herec, ktorý pri premene používal protézy, doplnil, že jeho Putin je „postava v oveľa širšom príbehu“.
Politický triler bez lacných efektov
Film The Wizard of the Kremlin sa odlišuje od tradičných politických trilerov tým, že sa vyhýba lacným dramatickým efektom a priamym akčným scénam. Režisér Olivier Assayas buduje napätie subtílne, cez konverzácie, ticho, gestá a zákulisné jednania, ktoré odhaľujú skryté mocenské mechanizmy. Aj keď film trvá 145 minút, jeho rytmus je precízne vystavaný a diváka postupne vtiahne do sveta, kde každý pohyb, každé slovo a každé rozhodnutie nesie význam a má dôsledky.
Zaujímavým kontrastom k mužskému svetu moci je postava Xenie, ktorú stvárnila Alicia Vikander. Táto žena predstavuje pre Baranova nepredvídateľnú silu, niečo, čo nemožno ovládať ani manipulovať. Je symbolom alternatívneho života, ktorý sa odlišuje od cynizmu a manipulácie panujúcej v Kremli, a pripomína, že existuje tiež morálna a emocionálna dimenzia, ktorú mocenské hry často ignorujú.
Svetové médiá film hodnotili ako „alarmujúci obraz obdobia, ktoré ešte nekončí“ a zároveň ako „znepokojivý návod na fungovanie súčasného autoritarizmu“. Kritici upozorňujú, že západoeurópsky pohľad na postsovietsky priestor býva často rozpoltený medzi presvedčením, že mu rozumejú, a realitou, že im vskutku unikajú kľúčové historické a politické súvislosti. Podľa lotyšských filmových publicistov sa to odráža aj vo filme, nielenže zjednodušuje vývoj Ruska po páde Sovietskeho zväzu, ale miestami preberá rétoriku, ktorá presúva zodpovednosť za dnešnú situáciu na Západ, najmä na Spojené štáty, píše web LSM.lv.
Nakrúcanie prebiehalo v Lotyšsku, pretože film nemohli nakrúcať v Rusku
Do diskusie vstúpila aj ukrajinská investigatívna novinárka, ktorá sa podrobne venovala financovaniu filmu. Vo svojej práci sa zamerala na pozadie vzniku predlohy i samotného filmu a na vlastnícke vzťahy v lotyšskom štúdiu, ktoré sa dlhodobo špecializuje na „maskovanie“ Lotyšska za Rusko. Práve táto produkcia narazila na odmietnutie zo strany Lotyšskej agentúry pre investície a rozvoj, ktorá neposkytla štátnu podporu. Rozhodnutie vyvolalo napätie aj na medzinárodnej úrovni. Francúzska strana argumentovala, že ide o umelecké dielo bez politických ambícií a že odmietnutie podpory ohrozuje slobodu tvorby. Téma sa objavilo aj na stránkach denníka Le Monde.
Film sa po prvýkrát vo Francúzsku predstavil na festivale Arras Film Festival. V chladný novembrový večer roku 2025 sa v severofrancúzskom meste Arras vytvoril dlhý rad divákov, ktorí sa chceli dostať medzi prvých 900 návštevníkov projekcie. Organizátori ho označili za „strhujúci geopolitický triler, v ktorom sa fikcia nebezpečne približuje realite“. Už vtedy bolo zrejmé, že nejde o obyčajný filmový titul, ale o projekt, ktorý bude vyvolávať otázky aj polemiky.
Rozpočet filmu sa vyšplhal približne na 561 miliónov korún (23 miliónov eur), čím sa zaradil medzi najambicióznejšie európske produkcie posledných rokov. Režisér ho charakterizoval ako anglicky hovorený film, natáčaný v Lotyšsku, s americkými a lotyšskými hercami, francúzskym štábom a s cieľom osloviť najmä francúzske publikum. Sám Assayas naznačil, že cesta od kontroverznej literárnej predlohy k hotovému filmu bola plná komplikácií, nielen umeleckých, ale aj politických a finančných.
Na začiatku filmu sa objavuje upozornenie, že ide o umelecké dielo a že postavy aj ich názory sú fiktívne. Divák však rýchlo rozpozná, že mnohé z nich majú jasné predobrazy v realite. Inšpiráciou boli napríklad oligarcha Boris Berezovskij, šachový veľmajster Garry Kasparov či bývalý ruský prezident Boris Jeľcin. Príbeh vtiahne diváka do atmosféry moskovských večierkov plných alkoholu a drog, ale aj do zákulisia Kremľa, kde sa rozhoduje o budúcnosti krajiny. V centre deja stojí stratég pre komunikáciu a image, ktorý má Putina priviesť čo najbližšie k moci. Na plátne ho stvárnil Paul Dano, v realite ide o postavu inšpirovanú Vladislavom Surkovom.
Z vizuálneho hľadiska film láka na atraktívne lokácie. V traileri je možné rozpoznať historické sídlo Ungurmuiža pri meste Cēsis či časti rýchlostných komunikácií v Rige, ktoré po úpravách značiek a detailov pripomínajú moskovské ulice. Lotyšsko sa tak opäť ukazuje ako krajina, ktorá dokáže zahrať akúkoľvek rolu, od severských miest až po postsovietsku metropolu.
Otázniky však visia nad samotným vyznením filmu. Podľa kritikov je síce pochopiteľné, že pre hercov je lákavé stvárňovať temné a kontroverzné postavy, ale v tomto prípade zostávajú charaktery skôr ploché a fungujú hlavne ako nositelia problematických výrokov. Objavujú sa tu figúry inšpirované skutočnými osobnosťami ruského prostredia, od vodcu motorkárskeho gangu až po šéfa žoldnierskej skupiny, ale bez hlbšej psychologickej vrstvy.
Filmoví publicisti zároveň upozorňujú na paradox celej produkcie: západní tvorcovia natáčali príbeh o ruskej politike v krajine, ktorá bola kedysi okupovaná Sovietskym zväzom, a to v čase, keď Rusko vedie vojnu proti Ukrajine. Tento kontext podľa nich nemožno ignorovať, pretože dodáva celému projektu silný etický rozmer. Film sa síce snaží naznačiť, prečo Rusko pristúpilo k agresii, ale činí tak spôsobom, ktorý pôsobí skôr ako zjednodušený prehľad udalostí než ako hlboká analýza.
Putin ako ruský James Bond
V snímke The Wizard of the Kremlin zobrazuje Jude Law Vladimira Putina ako chladného, strategického lídra, ktorého cesta k moci je vykreslená takmer ako politická špionážna opera. Postava je vytvorená ako stratég, ktorý získal svoju pozíciu vďaka mladosti, atletickej postave a skúsenostiam s tajnými službami, čo je obraz značne vzdialený realite. Tento prístup filmu rezonuje s mýtmi, ktoré propagujú ruské médiá, a domáce publikum ho často vníma skôr ako pochvalu než kritiku.
Kremeľ si dlhodobo vytvára predstavu o Putinovi ako o neomylnom stratégovi, človeku, ktorý vždy vie viac, než odhaľuje, a ktorý dokáže predvídať každé rozhodnutie. V posledných rokoch sa v ruskej popkultúre objavujú obrazy Putina ako tajného agenta či špióna, inšpirované vizuálnymi paralelami s Jamesom Bondom, čo sa ešte viac prepojilo so širšou propagandou a kultúrnym mýtom.
Film nenaznačuje, že ide o dokument, ale odhaľuje spôsob, ako politické zlo a mocenské mechanizmy fungujú. Niektoré postavy nesú skutočné mená, vrátane Putina, oligarchov Berezovského a Gusinského. Iné sú fiktívne, ale modelované podľa reálnych politických operátorov, ako je Baranov podľa Vladislava Surkova. Snímka poukazuje na to, že skutočný Putin bol v deväťdesiatych rokoch vybraný nielen pre schopnosti, ale hlavne ako lojálny a ovládateľný kandidát, ktorý mal zabezpečiť záujmy vplyvných oligarchov a tzv. The Family.
Moc v obraze a mýte
Assayasov film ukazuje, že Putin nie je len aktívnym hráčom, ale predovšetkým symptómom politického mechanizmu. Prostredníctvom Baranova a mediálneho aparátu snímok analyzuje, ako sa formujú obrazy moci, ako sa manipuluje verejná mienka a ako sa politika mení na teatrálny výkon. Tento pohľad zároveň ilustruje paradox: západní tvorcovia rozprávajú príbeh o ruskej politike v krajine, ktorá bola kedysi okupovaná, a v kontexte súčasnej vojny Ruska proti Ukrajine naberá film silný etický a politický rozmer.
Výsledok tak mnohí vnímajú ako uhladený politický triler v tradičnom štýle: Francúz režíruje britský príbeh o ruských elitách pre globálne publikum. Vizuálne atraktívny, herecky obsadený hviezdami, ale obsahovo balansujúci na hrane medzi snahou o kritiku a nebezpečným zľahčovaním reality. Film tak vyvoláva nielen otázky o Rusku a jeho politike, ale aj o úlohe Lotyšska ako filmových kulís a o tom, kde končí umenie a začína zodpovednosť. Film The Wizard of the Kremlin (Kremeľský čarodej) sa dostal aj do slovenských kín.
Zdroj: autorský text, lemonde.fr, eng.lsm.lv, wsls.com
