Reálna hodnota miezd ešte stále nedosiahla rekordnú úroveň z roku 2021, napriek tomu pokračuje vo svojom rýchlom raste. Aktuálne už atakuje 52 tisíc korún. Z pohľadu kúpnej sily to ale na Západnú Európu stále ešte nestačí.
Počas prvého štvrťroka sa průmerná hrubá mesačná mzda v Česku prehoupl cez hranicu 50 tisíc korún, keď dosiahla hodnotu 50 282 korún, v druhom vzrástla už na necelých 52 tisíc.
Reálna mzda u nás pritom medziročne stúpa od začiatku roka 2024. Predtým kvôli vysokej inflácii viac ako dva roky klesala.
„V reálnom vyjadrení je súčasná priemerná mzda porovnateľná s rokom 2020. Doteraz najvyššej hodnoty z roku 2021 najpravdepodobnejšie prekonáme až v budúcom roku,"
povedal k tomu ČTK hlavný ekonóm Deloitte David Marek. K tomu je však potrebné zároveň dodať, že na priemernú mzdu zhruba dve tretiny ľudí vôbec nedosiahne.
Aké obory sú najlukratívnejšie? Najvyššia priemerná mzda bola v druhom kvartáli v informačných a komunikačných činnostiach, peňažníctve a poisťovníctve, kde činila takmer 91 tisíc korún. Naopak najnižšie mzdy boli v ubytovaní, stravovaní a pohostinstve, kde činili zhruba 30 tisíc korún.
„Výrazne si polepšili zamestnanci v odvetví administratívne a podporné činnosti, kam sú zaradené hlavne agentúry práce a bezpečnostné agentúry, ktorých mzdová úroveň je nízka,"
napísala k tomu LP-Life vedúca oddelenia statistiky práce Českého štatistického úradu Jitka Erhartová.
Najvyššie mzdy poberali pracovníci v Prahe, kde priemerná mzda činila necelých 66 500 korún. Nad 55 tisíc sa priemerná mzda dostala ešte v Stredočeskom kraji. V Juhomoravskom kraji dosiahla na zhruba 50 500 korún. Najnižšie mzdy poberali zamestnanci v Karlovarskom kraji, a to v priemere 44 476 korún.
Špecifická situácia je aj v Ústeckom kraji, odkiaľ časť kvalifikovaných pracovníkov odchádza za lepším ohodnotením do Nemecka. Napriek tomu tam rástli mzdy druhým najpomalším tempom v Česku. Tamojšie okresy sa spolu s Karvinnou a Bruntálom radia medzi regióny s najvyšším počtom uchádzačov na jedno pracovné miesto.
Firmy pritom stále častejšie ustupujú od plošného zvyšovania miezd a zameriavajú sa na cielené odmeňovanie kľúčových a nedostatkových pracovníkov, ako vyplýva z prieskumu personálnej agentúry Grafton Recruitment
„Mzda zostává pri rozhodovaní o novej pracovnej ponuke najdôležitejším faktorom, z pohľadu uchádzačov ale stále častejšie rozhoduje celý balíček podmienok. Sledujú flexibilitu, pracovný čas, dojazďovú vzdialenosť, ktorá by ideálne nemala presiahnuť pol hodiny, pracovné prostredie alebo možnosti ďalšieho rozvoja. Zamestnávatelia tak musia pri nábore oveľa viac premýšľať nad celkovou atraktivitou svojej ponuky,"
uviedol pre ČTK riaditeľ Grafton Recruitment Martin Malo.
Rozdiel medzi očakávaním absolventov a možnosťami zaměstnavateľov pretrváva. Absolventi vstupujú na trh práce s vyššími mzdovými očakávaniami než pred niekoľkými rokmi. Hlavným důvodom je fakt, že výrazne vzrástli ich životné náklady. Zamestnávatelia ale zároveň očakávajú, že vyššia nástupná mzda bude podložená zodpovedajúcimi zručnosťami. Veľkú výhodu preto majú mladí ľudia, ktorí už počas štúdia získali prax, ovládajú cudzie jazyky a vedia pracovať s digitálnymi technológiami vrátane AI nástrojov.
Späť ale na chvíľu ešte k samotnej výške miezd. Pozrieme li sa k našim východným susedom, zistíme, že jsou zhruba o 25 percent nižšie než u nás. Zatiaľ čo v Česku boli vlani vo výške necelých 50 tisíc korún, na Slovensku to bolo v prepočte menej než 40 tisíc. Najviac si zarobia v Bratislave, kde to bolo cez 47 tisíc korún.
O mnoho lepšie sú na tom v Nemecku. Tam vlani dosiahla průměrná mzda na necelých 130 tisíc korún. K tomu je však treba dodať, že celkové zdanenie práce je tu veľmi vysoké. U průměrnej mzdy spolknu dane a povinné odvody platené zamestnancom i zamestnávateľom takmer polovicu celkových mzdových nákladov.
Pri prepočte miezd na paritu kúpnej sily sme na tom napríklad v porovnaní s Nemeckom pomerne dobre, pretože ceny tovaru a služieb sú v tuzemsku stále v priemere nižšie než v západnej Európe.
Mzdy sú síce v Nemecku nominálne takmer 2,7-krát vyššie než u nás, avšak po zohľadnení tamojších vyšších životných nákladov je reálna kupná sila Nemcov voči Čechom „iba" zhruba dvojnásobná a nie trojnásobná. Zrátané a podčiarknuté: z pohľadu výšky miezd stále výrazne zaostávame za Západnou Európou, v porovnaní s Východnou Európou sme na tom však stále lepšie. Ukazovateľ, ktorý nám pritom nahráva, nie je samotná výška priemernej mzdy, ale predovšetkým parita kúpnej sily.
Zdroje: autorský text, vlastné zisťovanie, ČTK, ČŠÚ, Grafton Recruitment