Na férovku: Péter Magyar vyhliada návrat Rakúsko-Uhorska. S Petrom Pavlom by v tom našiel spoločnú reč
Nadpis, s ktorým prišiel server Politico v aktuálnom článku o novej supernove európskej politiky z periférneho Maďarska, visel vo vzduchu už v momente, keď v žiare plamienkov maďarských volebných pochodní Péter Magyar rečnil pred parlamentom. Citoval maďarských klasikou 19. storočia a do čias vzniku Rakúsko-Uhorska sa neustále vracal aj v okamihu svojho volebného triumfu. Ohlas by možno našiel aj u prezidenta Petra Pavla.
Naším vzorom je dvadsaťročie prvej republiky založenej Tomášom G. Masarykom, ktorý je predovšetkým známy tým, že práve Rakúsko-Uhorsko rozbil na atómy vo víre prachu prvej svetovej vojny. Asi 60 rokov existencie rakúsko-uhorského dualizmu, ktoré tým skončilo, je jedným z vrcholov maďarskej historickej štátnosti.
Čo ak je však práve Rakúsko-Uhorsko dnes podnetnejšou inšpiráciou než masarykovské Československo? Aj Masaryk vedel, že tón malého štátu na koncerte veľmocí, ako sa globálnej politike 19. storočia prezývalo, nebude mať poslucháčov. Preto k územiu historického českého kráľovstva lepil, čo sa dalo. Hodilo sa tak zaostalé Slovensko, zrazu neprekážalo, že nejde o historické územie, ako sa vysvetľovalo Nemcom v českom pohraničí, ale pokojne aj ešte zaostalejšia Zakarpatská Ukrajina.
Ďalšiu koalíciu potom vytvorilo s Rumunskom a Juhosláviou. Balkánske krajiny sa tak stali nielen výhodným odbytišťom českého priemyslu, ale aj výrazným spojencom proti jednej nepriateľskej krajine. Tou bolo Maďarsko.
Z domáceho pohľadu len ťažko chápeme, že každá druhá veta v Magyarovom víťaznom prejave odkazovala na časy 19. storočia, keď sa Uhorsko pod vedením Budapešti tešilo autonómii v rámci habsburskej monarchie, na rozdiel od Čechov. Boli to práve Maďari, ktorí nechceli umožniť vznik Rakúsko-Uhorska-Česká. Habsburgovcom ani Rakúšanom by trializmus nevadil, Maďarom kvôli obave z prehlasovania 2:1 áno.
„Rád by som posilnil vzťahy medzi Maďarskom a Rakúskom, a to ako z historických, tak aj z kultúrnych a ekonomických dôvodov,“ pripomenul Magyarovo konštatovanie web Politico a rovnako tak, že rakúski politici by s Maďarskom tiež veľmi radi užšie spolupracovali, čo s orbánovským režimom dosť dobre nešlo. Staré lásky nehrdzavejú.
A čo staré animozity? Uvidíme, či sa predstavitelia vládnych strán v Česku prenesú cez lásku z neproduktívneho vzťahu s Viktorom Orbánom.
„Teraz sa na mňa asi mnoho ľudí bude hnevať, ale myšlienku Spojených štátov európskych som už viackrát zdôraznil ako pravdepodobne jediné riešenie pre Európu, ak chce zostať relevantná na svetovej mape. Neustále sa ukazuje, že nadchádzajúce obdobie - a nebude úplne krátke - bude obdobím globálnych veľmocí. A Európa môže byť globálnou veľmocou iba vtedy, keď bude hovoriť jedným hlasom,“ povedal čerstvo na výjazde v Litomyšli prezident Petr Pavel, ako pripomenul Deník.
Svojich velikánov dlhého 19. storočia nemalo len Maďarsko, ale aj Česko. Dodnes na nás z tisíckoruny hľadí prísny pohľad Františka Palackého, ktorý napriek všetkým ťažkostiam kládol dôraz na existenciu Rakúsko-Uhorska z obáv pred imperiálnymi chúťkami Ruska z jednej strany a Nemecka z druhej.
Pavlovo konštatovanie je vlastne podobné. Na spojenectvo s USA sa už nedá spoliehať, podobne ako sa nedalo v časoch Palackého spoliehať na dlhoročné spojenectvo s Nemeckom v rámci Napoleonom zničenej Svätej rímskej ríše národa nemeckého, kam sme vždy patrili. O agresivite Putinovho režimu nás Rusi presviedčajú každý deň.
Stredoeurópske spojenectvo má potom ešte jeden zásadný prínos, s ktorým práve Magyar kalkuluje. Po desiatich rokoch strávených v Bruseli ako diplomat Orbánovho režimu vie, že iba pevné aliancie menších štátov môžu vstúpiť do dialógu s hegemónmi EÚ z Paríža a Berlína.
Avšak, ako ukazuje historické okienko pohľadom do Rakúsko-Uhorska, národy uprostred Európy nemali jednotný pohľad na vec ani v jednom štáte. Túto nejednotnosť ukazuje napríklad aktuálny rozkol okolo amerického zoznamu dobrých a zlých štátov v NATO. Zatiaľ čo Poľsko sa môže tešiť na odmenu za premiantstvo v investíciách do obrany, Česku už Trump sype hrách do kúta, na ktorom bude kľačať za svoje snahy byť čiernym pasažierom aliancie.
