Na férovku: Sójové caffe latte vs. vlastné bývanie. Spor základnú pravdu dnešných dní
Mladí ľudia sú často videní v kaviarňach, kde si doprajú nielen kávu, ale rôzne sladené nápoje alebo drahé zákusky. Prečo to robia? Prečo si radšej nesporia peniaze na niečo užitočné, ako je vlastné bývanie? Odpovede na tieto otázky sú dve: buď je mladá generácia zahrutá, ako to u mladých generácií býva alebo si proste len ľudia robia, čo chcú a odolať pokušeniu, je pre nich príliš ťažké.
Do nastolené diskusie pritúlila pod kotol reportáž ČT, ktorá na jednej strane zobrazuje mládež míňajúcu "až 10 000 korún mesačne" v kaviarňach a na druhej sociologičku a bankára, ktorí to kontextualizujú tým, že míňané peniaze by im v budúcnosti mohli chýbať, respektíve sa nezaoberajú budúcou potrebou peňazí napr. na bývanie.
Reportáže si všimol denník Alarm, kde sa spravodlivý hnev sesul nie na míňajúcu mládež, ale na porušenie verejnoprávneho záujmu, ktorý má Česká televízia sledovať. Tým záujmom má byť lacné bývanie pre všetkých a kritika súčasného stavu, nie analýza konzumácie nápojov v kaviarňach.
Titulárne bývanie je v našej krajine zásadná věc. Dokazujú to aj medzinárodné porovnania. Približne len pätina Čechov žije v nájomnom bývaní a zároveň polovica z nich sa chce presunúť do vlastného bývania. Ako je teda možné, že mladí Česi v kaviarňach ignorujú tento zlatý grál?
"Čím je krajina bohatšia, tým má väčší podiel nájmov a nevlastného bývania. Človek by to očakával naopak. Je to do veľkej miery aj z toho dôvodu, že v bohatších krajinách je nájomné bývanie plnohodnotnou alternatívou vlastnému bývaniu,"
uviedol pre ČRo sociológ Martin Lux z AV ČR. V svetle tohto konštatovania to vyzerá, že mládež je o krok vpred vidí sa v bohatšej budúcnosti a preto prostriedky neshromažďuje, ale necháva v kaviarňach. Napriek tomu tak rafinovaný výpočet, asi za návštevou kaviarne nestojí, i napriek svojej dômyselnosti.
Drahá káva rovnako ako rastúce ceny bytov ukazujú paradoxne jednu pozitívnu vec. Žijeme vo slobodnej spoločnosti, kde dopyt môže hnáť dopredu oba tieto sektory. Častejšie sa však hovorí o nutnosti riešiť nedostupné bývanie. Sloboda je proste možnosť si vybrať. V žiadnom vyspelom európskom bývaní nie je vlastnícke bývanie lacné.
Naopak je ešte menej dostupné, ako dokladajú dáta o vysokom podiele nájomného bývania. V Nemecku alebo vo Švajčiarsku má na piedestal postavené vlastnícke bývanie približne polovica ľudí, oproti Česku. Len ťažko pri tom tieto krajiny môžeme považovať za chudobnejšie.
Lenže rovnica slobodného rozhodnutia má dve strany. Kto plánuje kúpu vlastného bývania v dvadsiatich, je z hľadiska psychického vývoja určite výnimkou, ale na druhej strane je dobré si povedať, že peniaze nerastú na stromoch. Aj keď by niekto povedal, že rozdiel medzi cenovkou kávy a zákusku v kaviarni je naozaj výrazný, četnosť nakupovania oboch komodít je rovnako odlišná. Alarm vypočítal, že na garsonku v Prahe je potrebných 60 rokov užívania si kaviarenského menu.
Druhou stranou počtových úkonov môže dobre ilustrovať hnutie FIRE. Teda akýsi klub dôchodcov, ktorí si mohli dovoliť opustiť zamestnanie a žiť z doterajšieho príjmu, zvyčajne múdro investovaného ešte niekedy okolo štyridsiatky. Cesty, ako dosiahnuť túto finančnú idylku, sú rôzne, avšak za najpraktickejšiu na tejto ceste je považované nasledovné: málo míňať ako v období akumulácie majetku, tak vo fáze jeho míňania.
Neustále požívaštvo v kaviarni s avokádovým toastom v ústach by preto do filozofie mladých dôchodcov nezapadlo. Každý sa však môže dosadiť za premennú na akúkoľvek stranu rovnice, podľa chuti na sójové chai latté, dôchod so neosedivenými vlasmi alebo pohodlie vlastného bývania. Zároveň je dobré povedať si, nie je možné vždy mať všetko naraz.
