Keď si v Európe niekto sťažuje, že mu rodičia zasahujú do vzťahov, zvyčajne tým myslí občasnú poznámku pri rodinnom obede. V Číne rodičia idú ešte oveľa ďalej. Napríklad si vyrazia do parku a hľadanie partnera pre svojho dospelého potomka berú do vlastných rúk. Hoci je dnešná Čína technologickou veľmocou a ľudia sa zoznamujú často cez aplikácie, rovnako ako kdekoľvek inde na svete, tradície a rodinné očakávania tu stále významne ovplyvňujú partnerské vzťahy.
Ak sa vám niekedy stane, že sa budete cez víkend túlať po Šanghaji a náhodou zablúdite do Lidového parku, tak sa nezľaknite, keď uvidíte niečo podobné newyorskej burze počas zlatých dvadsiatych rokov. To len úzkostliví rodičia a starí rodičia hľadajú partnerov pre svoje potomstvo. Čínsky manželský trh (BaiFaXiangQin) je istý fenomén, ktorý sa odohráva v desiatkach parkov po celej krajine. Ale ak vás predstava vašej babičky ako vás predáva a strká inzerát s vaším vekom, výškou, platom, majetkom a horoskopom ostatným babičkám úplne neláka, máte možnosť hľadať si partnera na jednej zo zoznamovacích aplikácií.
A práve tu začína byť čínske zoznamovanie trochu zaujímavé. Pretože aj keď rodičia zostanú doma a mladý Číňan otvorí zoznamovaciu aplikáciu, otázka „kto sa mi páči?“ nie je vždy jediná, ktorá mu víri hlavou. Do hry vstupuje aj otázka „kto sa ku mne hodí?“. A tá môže mať prekvapivo veľa spoločného s výplatnou páskou, adresou alebo diplomom.
Na prvom stretnutí v Európe by otázka na výšku platu mohla byť pomerne spoľahlivým spôsobom, ako zabezpečiť, že žiadne druhé stretnutie nebude. V Číne však môžu byť otázky týkajúce sa práce, vzdelania alebo finančnej situácie oveľa bežnejšie. Neznamená to, že by Číňania boli menej romantickí. Skôr sa na vzťah často pozerajú ako na niečo, čo má potenciál prerásť do dlhodobého partnerstva a prípadne manželstva.
Preto sa pri hľadaní partnera môže hodnotiť nielen vzájomná príťažlivosť, ale aj vzdelanie, zamestnanie, príjem alebo rodinné zázemie. Veľkú úlohu hrá aj vlastné bývanie. Byt totiž nie je len miestom, kam si človek položí gauč. V niektorých častiach Číny predstavuje tiež symbol finančnej stability a pripravenosť založiť rodinu. A preto nie je ojedinelé, že rodičia šetria a financujú najmä synom bývanie. Vlastný byt zvyšuje vaše šance na sobáš minimálne o desiatky percent. Romantická večera pri sviečkach je síce pekná vec, ale nehnuteľnosť podľa všetkého stále vyhráva.
V Číne sa manželstvo nepovažuje iba za záležitosť dvoch ľudí. Tradičná čínska kultúra kladie veľký dôraz na rodinu, úctu k rodičom a pokračovanie rodovej línie. Partner tak nie je „len“ človek, s ktorým trávite voľný čas, ale potenciálny člen rodiny. Nemôžeme sa potom čudovať, že rodičia môžu mať na jeho výber pomerne jasný názor.
Do čínskeho zoznamovania navyše výrazne zasahuje história. Aby obmedzili rýchlo rastúcu populáciu, zaviedli v Číne v roku 1979 politiku jedného dieťaťa. Malo to byť pôvodne čisto demografickým opatrením. Dôsledky sa však premietli do partnerského života.
V tradičnej čínskej spoločnosti bola silná preferencia synov. Syn pokračuje v rodovej línii a v starobe sa postará o rodičov. Kombinácia tohto faktu, obmedzenia počtu detí a možnosti určovať pohlavie dieťaťa viedla k tomu, že sa po desaťročia rodilo výrazne viac chlapcov ako dievčat.
Politika jedného dieťaťa síce skončila v roku 2015, ale jej následky krajina cíti dodnes. V čínskom partnerskom rybníku existuje výrazná nerovnováha medzi mužmi a ženami. A rozhodne neplatí, že každý muž má automaticky rovnako veľkú šancu nájsť si partnerku.
S najväčšími problémami sa potýkajú muži z chudobnejších vidieckych oblastí a muži s nižším vzdelaním alebo príjmom. Ženy, ktorých je v niektorých regiónoch nedostatok, si môžu priamo vyberať. Ekonomické postavenie tak získava ešte väčšiu váhu. Ak je záujemcov viac než partneriek, nestačí byť len „celkom fajn“.
Moderné technológie ale tradičné pravidlá postupne menia. Zoznamovacie aplikácie umožňujú mladým ľuďom stretnúť niekoho mimo ich vlastný sociálny okruh a predovšetkým bez priameho zásahu rodičov. Aplikácie ako Tantan, Momo alebo Soul dávajú väčší priestor osobným preferenciám, vzhľadu, spoločným záujmom alebo jednoducho tomu, či si dvaja ľudia majú čo povedať.
Mladšia generácia tak stojí trochu jednou nohou v Ľudovom parku a druhou v digitálnom svete. Na jednej strane rodičia, ktorí riešia vzdelanie, zamestnanie a vlastný byt. Na druhej strane mladí ľudia, ktorí chcú cestovať, budovať kariéru a predovšetkým si sami rozhodnúť, koho budú milovať.
Tak ako je to aj v Európe, časť mladých Číňanov odkladá manželstvo do neskoršieho veku, prípadne o ňom vôbec neuvažuje. Predovšetkým vzdelané ženy sa čoraz častejšie stavajú proti predstave, že ich životným úspechom musí byť svadba a deti. Pre ich rodičov to ale môže byť trochu ťažko stráviteľná zmena.
To, aké silné sú vzťahy v Číne prepojené s otázkami peňazí, spoločenského postavenia a očakávaní okolia, sa neodohráva len v bežných rodinách. Ukázal to aj mediálne sledovaný vzťah herca Huang Xiaominga a influencerky Ye Ke.
Ich vzťah a následný rozchod vyvolali na čínskych sociálnych sieťach veľkú pozornosť. Okrem samotného rozchodu sa riešilo aj ich spoločenské postavenie, životný štýl, peniaze a predstava toho, ako by mal „správny“ partner vyzerať. Prípad sa tak stal súčasťou oveľa väčšej debaty o tom, čo od vzťahov dnešní Číňania vlastne očakávajú.
A možno práve v tom je celé čínske zoznamovanie najzaujímavejšie. Zatiaľ čo zoznamovacie aplikácie dávajú mladým ľuďom stále väčšiu slobodu, rodinné tradície nikam nezmizli. Rodičia môžu ďalej hľadať ideálneho ženícha v parku, zatiaľ čo ich syn alebo dcéra si medzitým swipuje na telefóne.
Čínska láska tak dnes existuje niekde medzi papierovým inzerátom na lavičke v Ľudovom parku a profilom na zoznamovacej aplikácii. A zatiaľ čo sa mladá generácia snaží rozhodovať podľa vlastných predstáv, rodičia stále kontrolujú, či má ich potenciálny zať prácu, **byt** a dostatočne sľubnú budúcnosť. Pretože v Číne jednoducho niekedy nestačí, že vám niekto padne do oka. Ešte by mal padnúť do oka aj vašej rodine.