Na rovinu: Pavlova žaloba na Babiša. Reality show pokračuje, Ústavný súd rozhodne, čo sa dialo na večierku v Ankare

Divadlo okolo toho, kto pôjde na summit NATO, zaplnilo verejný priestor nezvyčajne absurdným spôsobom. Hoci zahraničnopolitické témy obvykle nikoho príliš nezaujímajú a funkcionárske stretnutia na pléne medzinárodných organizácií od OSN cez NATO až po EÚ už vôbec nie, tentoraz sa slovenským politikom podarilo tento nepopulárny žáner publiku zpopularizovať.

Síce podľa poučky „negatívna reklama je tiež reklama“, ale inak by to asi nešlo. Keby sa zástupcovia vlády s prezidentom normálne dohodli, nebolo by o čom písať a hádať sa v rámci politických päťminútoviek v krčmách, MHD alebo v šatni pred tenisom.

Prodej luxusního bytu 3+kk Košíře, Praha 5 –, Praha 5

Show property

Petr Pavel v reality show, ďalšia epizóda: Ústavný súd

Skoro by sa dalo povedať, že celá šaráda vznikla, aby urobila z politiky napínavý objekt na sledovanie v duchu pravidiel reality show. Pôjde, alebo nepôjde? V tejto epizóde na zasadnutí vlády 8. júna sme sa dozvedeli, že sa to dozvieme 22. júna. Vláda hovorí, že nepôjde, ale prezident ešte z rukáva vytiahol poslednú kartu a hodil ju na Ústavný súd. Napätie pokračuje. Ako to celé dopadne?

Vášniví diváci idú získať znalosti o tom, ako rozhoduje Ústavný súd, podľa čoho? Čo to vlastne je tá Ústava a ako sa vykladá? Reality show založená na podstatne vyšších ideáloch, než je otázka, kto sa konečne intímne zblížil v Are You the One?

Že by celú show predseda vlády s prezidentom aj v zákulisí orchestrovali, aby umne gradovali napätie a potom sa potľapkávali po pleciach, ako to celé dobre funguje?

Problém je samozrejme ukrytý pod pokrievkou a uvedený syžet ako z reality show je jeho dôsledkom. Všetko začalo prijatím priamej voľby prezidenta bez revízie jeho ústavných kompetencií. Istotne, nebolo to reálne, pretože na tom by sa v dvojtretinovej ústavnej väčšine slovenskí politici nezhodli vtedy ani teraz. Priamo volený prezident má silnejší mandát, je jediným z najvyšších ústavných činiteľov, ktorý má legitimitu priamo od voličov (priamo sa nevolí ani premiér, ani predsedovia parlamentných komôr), čo ho v teoretickej rovine stavia na roveň parlamentu. V Ústave sa však o tom nič nepíše.

V praxi potom priamo volený prezident nemusí byť napojený na politické strany, takže s nimi nie je v kontakte. Je pravdou, že podľa súčasného zloženia parlamentných komôr by na Hrade sedel opozičný prezident, pretože poslanecká opozícia má takú prevahu v Senáte, že by si ľahko presadila svojho kandidáta, ak by sa na ňom 5 najväčších opozičných strán zhodlo. Možno by tak ako priznaný zástupca opozície vláde podkuroval ešte viac ako vyznávač kompromisov Pavel. Samozrejme, prezidentský kompromis musí byť výhodný najmä pre prezidenta.

K divadlu vedie snaha maskovať realitu

Konfliktné prostredie má tak politika zakotvené v sebe. A tak je to správne. Zložky systému sa musia navzájom obmedzovať a brzdiť, inak opúšťame princípy demokratického štátu. Neuzurpuje si moc naopak prezident?

„Nemáme prezidentský systém, no. A tiež nemáme napríklad more. A prasa nemá parohy. A nič z toho tá kompetenčná žaloba nemá možnosť zmeniť. Kompetencie prezidenta v čl. 63 zastupovať štát navonok sú úplne rovnaké teraz ako boli od samého začiatku. Keby vlády odmietali niekam púšťať Havla, Klausa alebo Zemana, s tým že už sa nacestovali dosť, tak budú doma, mohli tú kompetenčnú žalobu podať aj oni. Škoda, že sa tak nestalo, síce by sme teda stále neboli prezidentský systém, ale aspoň by sme si dnes ušetrili tento divadlo,“

komentuje situáciu na X právnik a komentátor Jan Palička.

Keďže v minulosti šiel na summit NATO 20× prezident a raz zastupoval Miloša Zemana Petr Fiala z dôvodu choroby, asi ide o vychýlenie opačným smerom. Petr Pavel si naopak na prítomnosť premiéra na akcii nijako nesťažuje, chce byť len pri tom.

Ako v ostro sledovanom spore rozhodne Ústavný súd, nevieme, ale dosť možno dá prezidentovi za pravdu, že si môže cestovať, kam chce, ale to ešte neznamená, že tam Pavel naozaj pôjde.

Ak tam nepojede nečlenský prezident, možná sa od zástupcov vlády dozvieme, aká tam bola dobrá partia kamarátov a že všetci na seba majú číslo. Problém čierneho pasažiera v nákladoch na obranu v Aliancii bude „vysvetlený“. Keby sa prezident na akciu predsa len votrel, bude mať z večierku v Ankare asi väčšiu opicu. Keď všetci nosia na stôl občerstvenie a jeden ho len ujeda, zvyčajne nebýva najobľúbenejším členom partie, aj keď sa tak sám popisuje.

Zdroje: autorský text, komentár, irozhlas.cz, X, Senát PČR