Nebudeme predávať lacnejšie, to sa nevyplatí, znelo od niektorých pumpárov v reakcii na vládne stropy.
Slovenská vláda v reakcii na skokové zdraženie palív po vypuknutí vojny v Iráne schválila návrh zákona, ktorý do budúcnosti umožní regulovať ceny pohonných hmôt formou nariadenia vlády. Dôvodom je, že pohonné hmoty začali rýchlo zdražovať po americkom a izraelskom útoku na Irán na prelome februára a marca. Rast cien palív sa premietol aj do celkovej inflácie na Slovensku, keď v marci zrýchlila na 1,9 percenta z februárových 1,4 percenta.
Vojna na Blízkom východe tvrdo zasiahla aj strednú Európu. Ceny pohonných hmôt u nás niekedy vzrástli o viac ako 10 korún na liter. Podľa ministerky financií Aleny Schillerovej, ako povedala 14. apríla v poslaneckej snemovni, sa tak marža u palív na dopravných tepnách často dostala na šesť až desať korún za liter. Zdraženie potvrdili aj štatistici.
„Na vývoj spotrebiteľských cien mali v marci najvýraznejší vplyv ceny pohonných hmôt. Nafta sa na čerpacích staniciach predávala v priemere za 42 korún na liter a benzín Natural 95 za 38,10 korún na liter. V prípade benzínu Natural 95 to bola najvyššia hodnota od júla 2024 a v prípade nafty dokonca od novembra 2022,“
uvedla vedúca oddelenia štatistiky spotrebiteľských cien Českého štatistického úradu Pavla Šedivá.
Niekto zatvára, iní počítajú straty
Babišova vláda preto od apríla denne rozhoduje o maximálnej predajnej cene benzínu a nafty na ďalší deň, čo vyvoláva nielen u verejnosti, ale predovšetkým u radu poskytovateľov pohonných hmôt kontroverzie. Niektorí z nich dokonca kvôli tomu na čas zatvorili. Týkalo sa to napríklad čerpacích staníc na Znojemsku alebo Břeclavsku. Nastavené cenové obmedzenia im totiž neumožňovali prevádzku bez straty, ako vysvetlili.
„My sme nakúpili za nejakú cenu a vláda stanovila strop. Nebudeme predávať lacnejšie, to sa neoplatí,“
uviedol minulý týždeň pre MF Dnes riaditeľ Znojemskej dopravnej spoločnosti Petr Chadima.
Jaroslav Botek, ktorý prevádzkuje malú čerpaciu stanicu Bot-oil pri Těšeticiach na Olomoucku, predával v posledných dňoch naftu so stratou až tri koruny z každého predaného litra. Celkové jeho straty vraj kvôli tomu pôjdu do desiatok tisíc korún.
ČTK povedal, že krátko po útoku na Irán veľkoobchodné ceny pohonných hmôt prudko vzrástli.
„Nakúpil som liter nafty aj za 51 korún, pretože na trhu bol veľký nedostatok. Kúpil som, čo sa dalo, aby som mal plné nádrže a mohol predávať, ale bolo to za strašnú cenu. Teraz to predávam s obrovskou stratou. Zásoby však musím predať, nemôžem čerpaciu stanicu len tak zavrieť a čakať na to, či ceny pôjdu znova hore,"
komentoval situáciu Botek.
Ceny na pumpách sú niekedy nižšie, než čo stanovuje vládny strop
Ministerstvo financií pritom opakovane vyzýva prevádzkovateľov čerpacích staníc, aby k maximálnym prípustným cenám pristupovali len vo výnimočných prípadoch a snažili sa udržiavať cenovú hladinu pod stanovenou hranicou. A to sa zatiaľ väčšinou darilo.
„Nenaplnil sa dosiaľ predpoklad niektorých pozorovateľov, že ceny pohonných hmôt sa budú držať okolo úrovne vládneho stropu. V uplynulých troch dňoch platila pre benzín maximálna prípustná cena 41,95 korún za liter, pričom cena benzínu na pumpách činila od soboty do pondelka priemerne 41,38 korún za liter, takže bola takmer o 60 halierov na liter nižšia než strop. V prípade nafty vláda stanovila maximálnu prípustnú cenu 45,90 korún za liter, ale v realite sa predávala priemerne za 45,57 korún za liter, teda za cenu o zhruba 30 halierov na liter nižšiu než strop,“
napísal LP-Life ekonomický analytik Lukáš Kovanda.
Dobrou správou je súčasne fakt, že Slovensko má zatiaľ dostatok pohonných hmôt. Ministerka financií navyše tvrdí, že by nemali dochádzať ani v budúcnosti.
Zákon umožní regulovať ceny pohonných hmôt formou nariadenia vlády
Nová zákonná úprava, ktorá dovolí ceny pohonných hmôt systémovo regulovať, by mala nahradiť súčasné opatrenie všeobecnej povahy, ktoré vláda prijala na začiatku apríla a platné je do konca mesiaca. Ministerstvo financií na jeho základe stanovilo najvyššiu povolenú maržu predajcov pohonných hmôt a dočasne znížilo spotrebnú daň na naftu.
„Cenová regulácia bude časovo obmedzená na maximálne 12 mesiacov s povinnosťou vlády priebežne vyhodnocovať jej nevyhnutnosť,"
citovalo ministerstvo ČTK.
Zákon poskytne vďaka novej úprave štátu podľa ministerstva financií silnejšie postavenie pri rozhodovaní o cenách pohonných hmôt, než sú súčasné cenové výmery ministerstva. Zároveň bude môcť byť vláda akcieschopnejšia pri prijímaní regulácie. Podľa úradu sa tiež zvýši právna istota ohľadom prijatých opatrení.
Opozičná ODS však normu považuje skôr za návrat k socialistickému centrálnemu plánovaniu.
„Dáť zelenú tomu, aby vláda ďalej v tomto smere rozširovala zásahy do trhu, tak to určite od občianskych demokratov nemôže nikto čakať,"
uviedol predseda ODS Martin Kupka. Jeho strana by vraj podporila napríklad variantu plávajúcej spotrebnej dane, avšak rozhodne nie určovanie hornej hranice cien.
Zdroje: vlastné dotazovanie, autorský článok, ČTK, ŠÚ SR, iDnes.cz
