Nižšia miera inflácie nepresvedčila. Centrálna banka ponechala základnú úrokovú sadzbu na 3,5 percentách.
Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodla o ďalšom nastavení úrokových sadzieb. Podľa očakávania ponechala základnú úrokovú sadzbu bezo zmeny na hodnote 3,5 percenta. Súhlasilo s tým všetkých sedem členov rady.
Základná úroková sadzba zostáva na 3,5 percentách. Prečo je tento ukazovateľ taký dôležitý? Od sadzieb centrálnej banky sa odvíjajú úroky bankových vkladov a úverov. Podnikom vyššie úroky prinášajú drahšie úvery na investície a prevádzku, domácnostiam zas drahšie pôžičky na bývanie. Zároveň ale pri vyšších úrokoch rastie zhodnotenie vkladov na účtoch.
„Je treba držať relatívne prísnu menovú politiku. Rastie napríklad spotreba domácností. Súčasne s tým zaznamenávame v niektorých sektoroch rýchly rast miezd,“
uviedol guvernér Aleš Michl na tlačovej konferencii niektoré dôvody, prečo aj vo februári bude sadzba na úrovni, na ktorej sa drží už od vlaňajšieho mája. Vtedy došlo k zatiaľ poslednému uvoľneniu menovej politiky, keď banková rada znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na súčasnú úroveň.
Michl na februárovej tlačovej konferencii ďalej dodal, že v smere vyššej inflácie môže pôsobiť dodatočný rast výdavkov verejného sektora alebo zrýchlenie rastu množstva peňazí v ekonomike kvôli úverovaniu domácností a vládnych inštitúcií. Naopak na potláčanie inflácie môže mať vplyv silnejší kurz koruny alebo slabší hospodársky výkon niektorých európskych krajín. Neistotou pre výhľad ostáva vývoj vojny na Ukrajine.
Experti rozhodnutie centrálnej banky očakávali
Odborníci už pred rokovaním predpokladali, že základná úroková sadzba zostane bez zmeny.
„Česká ekonomika zostáva v relatívne dobrej kondícii. Solídny výkon podporuje rast reálnych miezd a spotrebu domácností, ktorá je hlavným ťahúňom ekonomiky. Tento vývoj sa premieta do stále silného rastu cien služieb. Ak by centrálna banka chcela v budúcnosti sadzby skutočne znižovať, potrebovala by vidieť buď rýchlejší rast produktivity, alebo spomalenie mzdovej dynamiky,"
uviedol pre ČTK hlavný ekonóm Českej bankovej asociácie Jaromír Šindel.
„Česká národná banka na prvom tohtoročnom menovom zasadnutí ponechala repo sadzbu bez zmeny, čo bolo úplne v súlade s očakávaniami finančného trhu,"
napísal po štvrtkovom rozhodnutí LP-Life analytik Generali Investments Radomír Jáč.
Analytik J&T Adam Ruschka v tej súvislosti uviedol, že si centrálna banka momentálne necháva všetky možnosti otvorené.
„Podľa Michla je pravdepodobnosť prípadnej zmeny úrokových sadzieb v oboch smeroch rovnaká, v závislosti od vyhodnocovania dát a napĺňania rizík,“
napísal redakcii Ruschka.
Infláciu sa zatiaľ darí držať pod kontrolou
Ponechanie sadzieb potvrdzuje stabilitu domáceho prostredia. Riaditeľ spoločnosti Akcenta Jacek Jurczynski tvrdí, že rovnako dôležité je sledovať vývoj eura a doláru a ďalšie kroky Európskej centrálnej banky, pretože práve tie môžu mať aktuálne na náklady a marže výraznejší dopad než samotné domáce sadzby. Koruna pritom na samotné rozhodnutie nereagovala a zostala okolo 24,30 Kč za euro, kam posilnila už po zverejnení aktuálneho vývoja cien.
Predbežný odhad januárovej inflácie predpokladá, že nárast cien spomalil na 1,6 percenta a dostal sa tak pod dvojpercentný cieľ. Najväčší podiel na zdražovaní mali minulý mesiac podľa štatistikov ceny služieb a alkoholických nápojov a tabaku, ktoré poskočili o necelých 5 percent.
„Na vine je evidentne bývanie, konkrétne nájomné a imputované nájomné odrážajúce ceny bytov na realitnom trhu. Dopyt tu zostáva vysoký, zatiaľ čo ponuka stagnuje,"
napísal vo svojom vyhlásení redakcii hlavný ekonóm Banky Creditas Petr Dufek.
Na druhej strane takmer 8-percentné zlacnenie bolo charakteristické pre energie.
„Zásadnú rolu zohralo odpustenie poplatku za obnoviteľné zdroje energie. Treba dodať, že k poklesu cenovej úrovne v tejto kategórii prispeli aj nižšie ceny pohonných hmôt,"
povedal ČTK hlavný ekonóm Deloitte David Marek.
A aký sa dá očakávať ďalší vývoj?
„Inflácia sa tento rok bude pohybovať po väčšinu roka pod dvoma percentami, až na konci roka sa opäť vyšvihne nad dve percentá kvôli nízkej porovnávacej základni z roku 2025. Za celý rok 2026 očakávame infláciu v priemere 1,8 percenta,"
vyhlásil analytik investičnej spoločnosti Uniqa Václav Franče.
V budúcom roku by však mohla opäť zrýchliť a dosiahnuť na 2,1 percenta.
„Tohtoročný prechodný pokles inflácie odráža predovšetkým dopad prevedenia poplatkov za obnoviteľné zdroje energie na štátny rozpočet,"
poznamenal na konferencii Michl.
Zdroje: autorský článok, vlastné dopytovanie, ČTK, J&T
