Plánovaný mrakodrap sľubuje zdieľané bývanie. Budú si výhľady na hlavné mesto užívať predovšetkým študenti a iní menej majetní ľudia?
Praha zmení územný plán tak, že umožní výstavbu najvyššej budovy v Česku Top Tower. Mrakodrap má vyrásť pri stanici metra Nové Butovice. Bude tu zdieľané bývanie. Práve koliving sa už niekoľko rokov postupne stáva jedným z najdiskutovanejších tém konceptov bývania. Pozrime sa naň preto podrobnejšie.
Pražský mrakodrap Top Tower, ktorý dosiahne až do výšky 125 metrov, má byť podľa zámery spoločnosti Trigema opretý o konštrukciu znázorňujúcu vrak lode. Vďaka verejne prístupnej vyhliadke má byť odtiaľ viditeľná veľká časť hlavného mesta - od Pražského hradu počínajúc cez Národné divadlo, Vyšehrad až po Zbraslav.
Dlhá história
To hlavné sa ale bude skrývať vnútri. V dominantnej budove celého projektu majú byť byty, obchody, kancelárie či kultúrne centrum. Rozhodne sa v té súvislosti ale nejedná o nejaký nahodilý nový nápad. S projektom totiž firma prišla už pred ôsmimi rokmi, aby ho mohla v roku 2019 prvýkrát predstaviť verejnosti. Počítala vtedy s tým, že jeho výstavbu, ktorá mala stáť okolo dvoch miliárd korún, dokončí približne v rokoch 2023 až 2024. Projekt navrhli architekt Tomáš Císař a výtvarník David Černý, keď s majiteľom firmy Marcelom Souralom užšie spolupracovali. On sám pred dvoma rokmi ekonomickému médiu E15 prezradil, prečo sa do mrakodrapu vôbec púšťa.
„Mám rád nielen zaujímavé myšlienky, ale aj tie dosť bláznivé alebo zdanieľa nerealizovateľné,“
vtedy povedal Soural.
Hlavné mesto si kladie podmienky
Až tento rok v septembri si však pražské zastupiteľstvo odhlasovalo, že projekt dostane zelenú, ak investor prispeje Prahe 13 a magistrátu približne 75,7 miliónu korún formou hotovosti a úprav verejných priestorov.
„Sme radi, že sa nám podarilo dosiahnuť dohodu s Magistrátom hlavného mesta Prahy na podpore tejto unikátnej stavby. Teraz už veríme, že stavbu v dohľadnej dobe zrealizujeme,“
napísal Soural na LinkedIn k rozhodnutiu Prahy.
Obľúbenosť konceptu má umocniť práve fakt, že ponúkne z väčšej časti zdieľané bývanie. Otázkou v tej súvislosti zostáva, ako bude uvedená idea fungovať z ekonomickej stránky.
Zdieľané bývanie je pre obyvateľov flexibilnejšie
Coliving je zvyčajne určený predovšetkým mladej generácii, ktorá má hlboko do vrecka a preto ani nerieši vlastné bývanie. Z svojej podstaty je to teda hlavne doplnok k širšej ponuke bývania, ktorý reaguje na aktuálne potreby generácie, ktorá nechce byť viazaná hypotékou. Zjednodušene rieši menej majetných ľudí do 35 rokov, ako sú napríklad študenti a tzv. mladí profesionáli, ktorí svoju kariéru ešte rozbiehajú. Oveľa menej početnú skupinu potom môžu tvoriť aj seniori, ktorí trpia pocitmi samoty. A ani tí však často nepatria k tým, ktorí by si mohli z finančnej stránky práve vyskakovať.
Coliving je teraz fenoménom mnohých svetových veľkomiest, kde vznikajú moderné stavby. Zdieľané bývanie vychádza z kombinácie súkromia a zdieľaných, komunitných zón. Budovanie konceptu historicky realizujú ako súkromní hráči, tak aj samosprávy. Kým pred 100 rokmi sa však zdieľané priestory obmedzovali zvyčajne len na stravovanie a domáce práce, tie súčasné kladú dôraz na poskytovanie dostatočného zázemia pre trávenie voľného času. Väčšinou ide o menšie jednotky, kde ale nechýba napríklad kuchyňa, lounge, práčovňa či pracovné a wellness priestory. To, čo coliving odlíšuje od inštitucionálneho nájomného bývania, je potom vyššia zmluvná flexibilita. Rezident sa teda napríklad často nezaväzuje k tomu, že bude v objekte bývať dlhšiu dobu.
Študentské bývanie
Trigema pritom nie je rozhodne jediná, ktorá sa na študentské bývanie zameriava. Oveľa bohatšie skúsenosti s ním má napríklad spoločnosť Zeitraum, ktorá v hlavnom meste poskytuje študentom hneď niekoľko svojich rezidenčných budov.
„Pozorujeme zásadnú premenu v tom, čo dnešní študenti od svojho bývania očakávajú. Doba, kedy stačila len posteľ a stôl, je definitívne za nami. Súčasná generácia požaduje moderný dizajn a špičkové vybavenie pre štúdium, rovnako ako priestor pre oddych a spoločenské aktivity. To všetko v kombinácii so službami na úrovni hotelov. Či už ide napríklad o nepretržitú prevádzku recepcie, upratovanie a údržbu alebo ostrahu objektu,"
vysvetlila LP-Life riaditeľka spoločnosti Zeitraum Student Housing Zdena Noack.
Rekonštrukciou za rovnakým účelom prejde aj prvý československý mrakodrap známy ako Dom Radosti, ktorý stojí v Prahe na Žižkove. V budove plánuje skupina Siko vznik viac ako 600 malometrážnych bytov, každý z nich o veľkosti okolo 23 metrov štvorcových. Jednotky budú zamerané predovšetkým na študentov blízkej Vysokej školy ekonomickej. Projekt doplnia obchodné priestory, galérie, sály a športové zariadenia.
Rozširujúca sa ponuka možností, ako možno bývať, je v každom prípade dobrými správami tak pre tých, ktorí hľadajú nové bývanie, ako aj pre celý realitný trh. Len čas však ukáže, do akej miery sa podarí tieto vízie premeniť na skutočnosť.
Zdroje: autorský text, vlastné oslovenie, Trigema, E15, LinkedIn
