Rusko čakajú o mesiac parlamentné voľby. Víťaz je jasný, tamojší režim z klania opozíciu vylúčil.
Nielen v zahraničí, ale aj v samotnom Rusku sa pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré v krajine prebehnú od 18. do 20. septembra, hovorí o oveľa nižšom volebnom výsledku strany Vladimíra Putina Jednotné Rusko, ako tomu bolo v predchádzajúcom súťažení. Jedným z posledných krokov tamojšej moci, ktoré potvrdzujú nervozitu, je fakt, že ruský súd vylúčil opozičnú stranu Jabloko z volieb. Napriek tomu je o víťazovi už dávno rozhodnuté.
Už o mesiac čakajú Rusko nové parlamentné voľby. Do Štátnej dumy, dolnej komory Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie, si ľudia zvolia 450 poslancov. Rovnako ako v tých minulých je jednoznačným favoritom strana Jednotné Rusko.
Odpor voči vojne rastie
To všetko sa však odohráva v situácii, keď sú Rusi už zjavne vojnou na Ukrajine, ktorú posledné 4 roky okupuje, unavení a vladárovi krajiny Vladimírovi Putinovi klesá popularita. Kvôli strachu z atentátu alebo útoku dronov sa objavuje na verejnosti len výnimočne. Ruská federálna ochranná služba, ktorá má na starosti ochranu najvyšších predstaviteľov, preto tiež v posledných mesiacoch výrazne posilnila jeho ochranu.
Vojna je čoraz viac cítiť v bežnom živote Rusov, pretože brániaca sa Ukrajina opakovane zasahuje okrem iného ruské rafinérie, čím narušila dodávky pohonných hmôt. Rozsah odporu ruskej verejnosti voči vojne je ťažké posúdiť, podľa mimovládneho strediska Levada však v júli podiel tých, ktorí tvrdia, že vojnu podporujú, klesol na 66 percent, čo je najmenej od začiatku ruskej invázie.
Keď súčasná Štátna duma na konci minulého mesiaca uzavrela svoje rokovanie, predseda opakovane vyzval prítomných poslancov Vjačeslav Volodin, aby začali skandovať „Rusko! Putin! Víťazstvo!“. Väčšina poslancov sa k nemu však vôbec nepridala a obmedzila sa iba na zdvorilý potlesk.
Súd z volieb vylúčil opozíciu
K tomu navyše ruský najvyšší súd vylúčil zo septembrových parlamentných volieb tamojšiu liberálnu opozičnú stranu Jabloko, ktorá odmieta vojnu. Žiadosť o vylúčenie z volieb nasledovala deň po tom, čo vdova po opozičnom vodcovi Alexejovi Navaľnom na sociálnych sieťach vyzvala voličov, aby v septembri hlasovali za Jabloko, ktorá je jedinou ruskou stranou kandidujúcou v parlamentných voľbách, ktorá vystupuje proti vojne.
Vylúčenie Jabloka z volieb požadovala strana Rodina (Vlasť), označovaná za ultrapravicovú a populistickú. Tá okrem iného tvrdí, že zoskupenie získalo nedeklarovanú podporu na kampaň aj zo západných zdrojov. Protivojnový postoj Jabloka opisovala strana Rodina ako výzvy k extrémizmu a narušeniu územnej celistvosti Ruska.
Vodca strany Jabloko Nikolaj Rybakov počas pojednávania uviedol, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by obvinenia podporovali, a prípad označil za protiústavný útok na slobodu myslenia zo strany politických súperov. Súdny verdikt tak okrem iného pripomína netoleranciu ruských úradov voči protivojnovým názorom a ďalej zužuje už tak obmedzený priestor pre disent v ruskej politike. Je zrejmé, že Rusi nemajú žiadnu legálnu možnosť protestovať proti konfliktu ani proti pomerom v krajine.
Čo bude po voľbách?
Podľa aktuálnych odhadov má Jednotné Rusko podporu zhruba 45 percent občanov krajiny. Výsledné čísla však môžu byť oveľa vyššie. Miestni dátoví experti napríklad odhadli, že prokremelskej strane Jednotné Rusko boli pri minulých voľbách do Štátnej dumy pripočítané milióny falošných hlasov. Ruské úrady spravidla označujú správy o nezrovnalostiach počas parlamentných volieb za pokus Západu o ich diskreditáciu. Dá sa predpokladať, že Jednotné Rusko zvíťazí vo voľbách na plnej čiare aj tentoraz, pričom ju opäť podporia komunisti, nacionalisti a ďalšie strany.
Ako to bude s vojnou? Ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem ju ukončiť, pretože kvôli svojej klesajúcej popularite si nemôže dovoliť uzatvoriť mier. Taká strata moci by v prípade mierovej dohody mohla pre Putina dokonca znamenať osobnú likvidáciu zo strany vlastných občanov.
Ako najpravdepodobnejšie vyústenie sa javí premena konfliktu na permanentne zmrazený front s nízkou intenzitou bojov, podobne ako napríklad na Kórejskom polostrove. V horizonte dvadsiatich rokov by sa tak Ukrajina mohla stať obdobou prosperujúcej a demokratickej Južnej Kórey, zatiaľ čo Rusko by zostalo medzinárodne izolovanou diktatúrou.
Obrat vo vojne pravdepodobne nevyvolá ani ruská mobilizácia, o ktorej sa hovorí. Dôvodom je pomalý posun v dobývaní Donbasu, čo Putin stanovil ako minimálny cieľ v tejto fáze vojny. To by však mohlo viesť k odchodu mnohých ďalších Rusov do zahraničia. V obave pred povolaním sa ich v roku 2022 približne 300-tisíc vydalo do Turecka, Gruzínska, Arménska, Kazachstanu alebo Spojených arabských emirátov. K novému exodu z krajiny môže dôjsť napriek tomu, že mnohé krajiny už Rusov prijímať nechcú a vláda zavádza systém takzvaných výstupných víz, keď pred odchodom z krajiny musí ruský občan dopredu žiadať o povolenie vycestovať.
Zdroj: autorský text, ČTK, Reuters, PolitPro
