Súčasné dažde nás nespasia, tvrdia hydrometeorologovia. Extrémne sucho je aktuálne na 60 percentách územia
Posledné mesiace patria podľa meteorologickej služby Európskej únie Copernicus k historicky najteplejším. Európu, vrátane Česka, zasiahla vlna horúčav, ktorá na mnohých miestach priniesla absolútne teplotné rekordy. Výsledkom je sucho, ktoré nemá z pohľadu histórie takmer obdoby. Súčasné dažde však podľa hydrometeorologov zásadný obrat nezabezpečia.
Tohtoročný júl bol s priemernou teplotou 19,3 stupňa Celzia jedenástym najteplejším od roku 1961, keď domáci meteorológovia začali počítať republikové teplotné priemery. Český hydrometeorologický ústav počas uvedeného mesiaca zaznamenal 18 tropických dní, keď denná teplota na aspoň jednej jeho meracej stanici dosiahla 30 stupňov. Posledné dva júlové dni sa denné maximá dostali na mnohých miestach dokonca až na 35 stupňov. V Doksanoch na Litoměřicku potom namerali 30. júla dokonca 40,1 stupňa.
Od šesťdesiatych rokov sa podle odborníkov u nás zdvihla teplota v priemere o dva stupne s tým, že v lete je to o tri stupne. Počet tropických dní zároveň s tým narástol trojnásobne – v priemere boli predtým štyri za rok, teraz ich je v tuzemsku dvanásť. Zatiaľ čo v mestách ich bolo predtým priemerne desať ročne, teraz ich býva až tridsať.
Na zrážky bol pritom ale tohtoročný siedmy mesiac chudobný, spadlo ich len 51 milimetrov, čo boli zhruba tri pätiny normálu z rokov 1991 až 2020.
„Tento júl byl ako celok na hranici teplotne normálneho a nadnormálneho mesiaca. Zrážkovo mesiac hodnotíme ako podnormálny,"
uviedli pre ČTK meteorológovia.
Sucho naprieč republikou
Výsledkom je sucho, ktoré Česko postihlo.
„Tohtoročný rok bude najpravdepodobnejšie patriť medzi najsuchšie roky, čo je výsledok vysokej teploty a relatívne nízkych zrážok. Tie sú v závislosti na regióne jedny z najnižších od roku 1961,"
vysvetlil ČTK bioklimatológ Miroslav Trnka.
Extrémne sucho je aktuálne na 60 percentách územia, ako vyplýva z aktuálnych dát portálu InterSucho, za ktorým stoja pracovníci Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR - CzechGlobe.
Ministerstvá spoločne s Českým hydrometeorologickým ústavom majú kvôli tomu zostaviť mapu zhruba 500 až 1000 problémových miest, odkiaľ mizne voda najrýchlejšie. Problémové miesta chce vláda definovať a riešiť cieleně s ľuďmi z obcí a krajov tak, aby peniaze šli do presného miesta, ktoré sucho trápi. Kritické miesta sú podľa něho napríklad na toku Labe.
Zásadné problémy majú ale aj ďalšie rieky a toky, čo výrazne omedzilo prevádzku vodných elektrární v Česku. Z viac ako 1400 týchto zariadení je teraz zastavená výroba podľa odhadov odborových zástupcov až na 90 percent z nich.
Poľnohospodári sa opäť potýkajú s nedostatkom krmiva pre hospodárske zvieratá aj s nižšími výnosmi. Poľnohospodárske organizácie uviedli, že tento deficit núti chovateľov v Česku predávať dobytok. Ministerstvo poľnohospodárstva by preto tiež malo z únijného rozpočtu doplneného o národné peniaze rozdeliť farmárom viac ako 3,8 miliardy korún.
„Výrazne zasiahnuté sú ako podzemné vody, tak povrchové vody, a tiež pôda. Dopady tak sú ako na poľnohospodárstvo, tak na lesníctvo, a tiež na bežné záhradníctvo. Problémy nastávajú v zásobovaní niektorých menších obcí, ktoré nie sú napojené na dostatočne kapacitné zdroje pitnej vody. Problém tiež je, že v niektorých oblastiach vyschli studne, ale aj potoky a menšie vodné toky, a preto majú obrovské problémy vodné živočíchy,"
napísala LP-Life Lenka Hudcová z Českého hydrometeorologického ústavu.
Prší málo
Dažde posledných dní obrat v hydrologickej situácii podľa Hudcovej pritom nezabezpečia.
„Zrážky môžu krátkodobo a lokálne pomôcť vegetácii a stavu najvrchnejšej vrstvy pôdy, ale na to, aby doplnili zásoby podzemných vôd a stavy riek, alebo prázdne nádrže dostatočné nie sú. Vzostupy vo vodných tokoch aj podľa skúsenosti z minulých rokov sú výsledkom odtoku z nepriepustných plôch a rýchlo dochádza k opätovnému poklesu na predchádzajúce hodnoty,"
hovorí zástupkyňa hydrometeorologov a dodáva na záver:
„Do vodných tokov sa dostane len minimum objemu spadnutej vody. Z analógie rokov 2015 až 2019 vieme, že často odtečie len okolo 5 percent spadnutej vody. Zvyšok zostává v povodí, v pôde a je použitý pre výpar a transpiráciu rastlín. Do podzemných vôd sa zrážky nemajú šancu dostať vôbec, na to by ich úhrny museli byť výrazne väčšie a na rozsiahlejšom území. Efekt aktuálne spadnutých zrážok je teda skôr na hodiny alebo jednotky dní."
Zdroje: autorský článok, vlastné zisťovanie, ČTK, Český hydrometeorologický ústav
