Zbrojársky koncern Michala Strnada vstúpil na burzu v Amsterdame a jeho hodnota vystrelila nahor. Stalo sa tak nevídané, ČEZ už nie je najhodnotnejšou domácou firmou. Striedanie na čele pelotónu je o to zaujímavejšie, že ČEZ je pološtátnym kolosom, ktorý požíva štátom garantované monopolné postavenie. Strnadova CSG je čisto súkromným podnikom. Za jej rastom stojí zásadný geopolitický obrat, ktorého sme práve svedkami.
Michal Strnad má len niečo málo cez tridsať rokov. Z dňa na deň sa stal novým Petrom Kellnerom, zďaleka najbohatším českým miliardárom. Odvážnym vstupom na amsterdamskú burzu odštartoval raketový záujem investorov a najmladší český miliardár, ktorý prevzal firmu svojho otca (nie, nevybudoval ju z ničoho), za deň zbohatol hrubšie cez 400 miliárd korún.
„Budeme sa držať toho, čo už robíme, hovorí Strnad o plánoch po vstupe CSG na burzu. IPO z neho urobilo tretieho najbohatšieho muža sveta pod 40 rokov,“
Komentátor Martin Ehl priamo z Amsterdamu zhrnul kľúčové okolnosti celej akcie na X.
Strnadových 400 miliárd z burzy za nábojovú iniciatívu.
IPO je skratka pre Initial Public Offering. Firmy so vstupom na burzu sa menia na verejne obchodovateľné spoločnosti a ich akcie si tak každý môže kúpiť. V prípade, že ide o atraktívny obchod, investori sa snažia čo najrýchlejšie nakúpiť cenné papiere pri vstupe na burzu v očakávaní rýchleho rastu ceny. Rovnaké to bolo v prípade CSG.
Investičné peniaze potom firma môže využiť na ďalšie investície. Práve to je cieľ CSG. Nárast firmy má aj zaujímavé politické pozadie. Jaroslav Strnad ju nastartoval vďaka zákazkám z ruky za čias vlády ANO na Ministerstve obrany, však z vedenia firmy musel ustúpiť. Kvôli kontaktom v postsovietskom priestore mal problémy s preverkou, ktorá je dôležitá pre získanie armádnych zákaziek.
Jeho syn sa potom chopil muničnej iniciatívy politicky koordinovanej vládou Petra Fialy a prezidentom Petrom Pavelom. Takmer by sa dalo povedať, že oných 400 miliárd za deň na burze je peňažným vyčíslením toho, akú hodnotu má medzinárodná podpora delostreleckej munície smerom na Ukrajinu.
Práve CSG prakticky nakupuje po svete muníciu a ďalej ju predáva. Chce však zásadne investovať do vlastnej výroby a práve na to potrebuje burzový kapitál.
Svet sa mení, firmy investujú do zbraní
Ukazuje sa, že celá muničná iniciatíva bola nielen politickým, ale aj podnikateľským majstrovským kúsok. Definitívne ukázala kritikom, ako môže na medzinárodnej scéne uspieť Čech svojou chytrosťou. Na druhej strane platí, že ide o peniaze zarobené na krvi, ktorá tečie na Ukrajine prúdom.
Svet sa mení. Asi miliónkrát sme si mohli prečítať o tom, ako sa business model českej ekonomiky vyčerpáva. Pohľadom na CSG sa dá nahliadnuť, kam sa český priemysel môže posunúť. Gigafactory sa u nás len tak nepostaví, ako znie od novej vládnej garnitúry. Nad českým autolandem tak visia otázniky presvietené nástupom elektromobility, kde české firmy len ťažko budú hrať tak výraznú rolu ako doteraz.
Zbrojní priemysel má od čias prvej republiky v Česku stáročnú tradíciu. Malý štát do neho investoval pod tlakom hrozícího konfliktu s nacistickým Nemeckom. Tehdejšia dopyt po zbraniach sa neobjevil z ničoho.
Vladimir Putin a Donald Trump otáčajú svet kormidlom, kde rozhodujúce slovo majú mocní na úkor doterajšieho medzinárodného práva. Volať po pokoji a mieri v tuzemsku môžeme, ako chceme, ale uvedení hráči sú voči týmto zvukom úplne hluchí. Neostáva než investovať do vlastnej obrany pred ich zvôľou. Miliardy, ktorými investori naplnili Strnadove vrecká, ukazujú vyčíslenie toho, ako ľudia s peniazmi veria potrebe ďalšieho zbrojenia vo svete do ďalších rokov.