Svet sa stáva nebezpečnejším: Rusko túži po obnovení sféry vplyvu, Európa aj Spojené štáty posilňujú svoje obranné rozpočty
Po tom, ako sa nedarí naplniť pôvodné sľuby Donalda Trumpa, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín, a Rusko požaduje odchod NATO zo krajín strednej a východnej Európy, sa začína tak na "starom kontinente", ako aj v Spojených štátoch vážne hovoriť o zvyšovaní výdavkov na obranu. Aká budúcnosť nás čaká? A čo to môže znamenať pre naše rozpočty?
O tom, ako súčasné Rusko teraz uvažuje, svedčia posledné slová námestníka ruského ministra zahraničia Sergeja Rjabkova. Ukončenie konfliktu na Ukrajine podmieňuje "odchodom NATO" zo strednej a východnej Európy. Rusko tak hodlá obnoviť svoju sféru vplyvu. Garancia NATO, ktorá nás v súčasnosti pred vonkajším nepriateľom chráni, by bola preč. To všetko sa deje v čase, keď americký prezident Donald Trump nie je kvôli vojne na Ukrajine zatiaľ schopný dotlačiť ruského prezidenta Vladimíra Putina k rokovaciemu stolu.
Dve percentá nás nezachránia
Ministri obrany NATO preto už v júni schválili nové aliančné záväzky, ktorými majú prispieť k obrane aliancie, oznámil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Zhodu na aliančných záväzkoch označil za historický míľnik. Detaily týchto plánov nie sú verejné a pre každú spojeneckú krajinu údajne obsahujú desiatky až stovky strán, uviedla ČTK.
Na dosiahnutie týchto cieľov bude podľa Rutteho potreba viac peňazí. V tejto súvislosti preto navrhuje tiež zvýšiť cieľ výdajov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu: 3,5 percenta by malo byť určené na armádu a 1,5 percenta na širšie výdaje spojené s bezpečnosťou, napríklad na infraštruktúru, kyberbezpečnosť alebo stavbu zdravotníckych zariadení.
„Svet sa stáva nebezpečnejším. Prebieha brutálna vojna Ruska proti Ukrajine a existuje tiež hrozba terorizmu,"
citovala Rutteho ČTK.
Väčšina krajín je za zvyšovanie výdavkov
Česko minulo v minulom roku na obranu 2,08 percenta hrubého domáceho produktu. Vláda Petra Fialy zatiaľ plánuje zvyšovať výdavky až na tri percenta v roku 2030. V prípade, že by kabinet po jesenných voľbách zložilo opozičné hnutie ANO, možno počítať s podobným scenárom, ako už niekoľkokrát potvrdil tieňový premiér a podpredseda hnutia Karel Havlíček.
Súčasný cieľ vo výške 2 percent splňuje alebo prekračuje okrem nás ďalších 21 z celkových 32 členov bloku. Jedným z nich je aj náš západný sused, teda Nemecko.
"Míňame veľa a budeme míňať ešte viac,"
nedávno povedal nemecký kancelár Friedrich Merz a potvrdil, že jeho krajina plánuje zvýšiť výdavky až na 5 percent.
Naopak na Slovensku, kde vládne kabinet naklonený Putinovmu režimu, sa tamní politici skôr predbiehajú vo vzletných formuláciách, ktoré hovoria o bližšie neurčenej miere, ktorá pomôže ukončiť vojnu na Ukrajine.
„Atmosféra je polobláznivá, prudký nárast výdavkov na ozbrojenie je nemožný,“
uviedol na júnovej tlačovej konferencii predseda vlády Robert Fico.
Iného názoru je však prezident Peter Pellegrini, ktorý potvrdil, že by prípadné navýšenie výdavkov podporil.
Americký protiraketový štít
Päťpercentné výdavky na obranu pritom žiada aj americký prezident Donald Trump s tým, že spojenci by mali dosiahnuť zhodu na summite v Haagu na konci júna. Samotné Spojené štáty navyše už prišli s projektom vlastného vesmírneho protiraketového štítu Golden Dome za 175 miliárd dolárov, teda v prepote až 3,9 biliónov korún. Jeho súčasťou majú byť prvýkrát aj zbraňové systémy, schopné zneškodniť útočné strely vo všetkých fázach letu, popísal zámer magazín Newstream.
Cieľom tejto investície je vytvorenie siete stoviek satelitov, ktoré budú sledovať a zachytávať prichádzajúce strely. Spomenutý systém, ktorý by mal od roku 2029 zabezpečiť obranu územia Spojených štátov pred útokmi zo vzduchu, pričom Rusko označilo za destabilizujúci program. Ak by mali Spojené štáty vysoko účinnú protiraketovú obranu, mohli by v budúcnosti nielen odolať prípadnému útoku, ale navyše aj zničiť útočníka alebo dokonca podniknúť jaderný útok bez rizika odvety.
Vzdušné hrady?
Ostáva otázkou, ako sa podarí všetky tieto plány naplniť. Veď napríklad v Európskej únii minulý rok obranný priemysel nedokázal pokryť ani požiadavky ozbrojených síl všetkých úniích štátov, ako v svojej výročnej správe uviedla naša Vojenská spravodajská služba.
Aktuálnu produkciu brzdí okrem nutnosti posilniť výrobné priestory a strojné vybavenie aj nedostatok pracovnej sily, surovín, materiálov a komponentov, ale aj byrokratické prekážky.
Podľa uvedenej správy v Európe dlhodobo chýba udržateľný systém riadenia zbrojných výdavkov a zákaziek.
"Hrozí, že po zlepšení bezpečnostnej situácie v Európe sa európsky zbrojný priemysel vráti do stavu pred ruskou inváziou na Ukrajinu,"
ako sa v texte uvádza. Pri ďalšej bezpečnostnej kríze by to znamenalo, že by zbrojný priemysel opäť nedokázal adekvátne reagovať.
Zdroje: autorský článok, ČTK, Newstream.cz, Vojenské spravodajstvo
