Česi idú retro a myslia si, akí sú kabrňáci. Len málokto si všíma, že nám uteká vlak.
Taliansky seriál Sandokan sa vracia do programu Českej televízie. Domáca verejnosť to prijíma s povďačnosťou. Patria k jedným z najväčších vyznávačov retro štýlu, ako potvrdzujú aj iné oblasti nášho života. Je to tak dobre?
„Leto je obdobím, kedy si chceme oddýchnuť od každodenného zhonu. Práve preto sme tohtoročný letný program zostavili v duchu motta Leto bez tiaže. Ponúkneme divákom silné príbehy, obľúbené seriály, filmy, dokumenty aj prenosy z kultúrnych akcií, ktoré prinášajú radosť, inšpiráciu a chvíle pohody,“
povedal riaditeľ divízie Program a digitálne služby Českej televízie Milan Fridrich o skladbe programov na letné obdobie.
V praxi to znamená, že na divákov čakajú domáce klasiky, ako sú filmy zo 70. rokov s Tomášom Holým Ako vytrhnúť veľrybe stoličku a Ako dostať ocka do polepšovne, ale tiež napríklad komédie s Jeanom-Paulem Belmondom ako Muž z Ria či Veľký šéf alebo s Louisom de Funèsom Grand restaurant pána Septima, Oscar a Fantomas kontra Scotland Yard. Nechýbajú ani snímky s Alainom Delonom, Pierrom Richardom alebo Robertom Redfordom.
Pomyslenou čerešničkou na torte je potom tento rok návrat tigra z Malajzie. Áno, Sandokan sa vracia. Pamätníci sa musia teteliť blaženstvom. S určitou dávkou sentimentu si zároveň možno spomenú, ako kedysi nosili tričká s týmto uhrančivým hrdinom.
Je opakovanie matka múdrosti?
Nic proti legendám svetovej kinematografie a ani béčkovým seriálom. Autorovi týchto riadkov sa však aj tak vybaví nasledujúci text skupiny Tatabojs:
Moje jediné prianie
je opakovanie.Letím proti času
a proti priestoru.
Cítim, ako mladnem,
ako sa zmenšujem.Keď niečo končí,
alebo keď začína.
Človek to vníma
rovnakými očami.Som tu znova.
Som tu druhýkrát.
Je to iné, iné
lepšie než prvýkrát.Má to byť skutočnosť
alebo zdanie.
Toto je recyklácia
opakovanie, opakovanie, opakovanie…
Ty si moja matka múdrosti.
Na to, že sa počas leta recykluje množstvo televíznych programov, sme si už tak trochu zvykli. Ľahkosť, s akou sa vraciame o 30 až 50 rokov späť, je však trochu zarážajúca.
Retro v domácom podaní sa netýka len televízneho vysielania. Podobné spomínanie vládne aj rozhlasovému éteru. Niektoré stanice, ako napríklad „pohodové české“ Rádio Blaník, vďaka tomu úspešne fungujú už niekoľko desaťročí. Interpreti, ako napríklad Lucie Bílá, Helena Vondráčková, Waldemar Matuška či Michal David, tu majú svoje nezastupiteľné miesto.
Vedľa stredného prúdu sentiment ovládol tiež jeho protipól, teda rockeri. Svedčí o tom životaschopnosť takých projektov ako sú Radio Beat či Rock Radio. Láďa Křížek, Iron Maiden alebo AC/DC ako by sa práve narodili a razili si práve cestu na vrchol ťažkotonážnych hitparád.
Normalizačný štýl
Dôraz na minulé doby v českých krajinách zapustil tak silné korene, že sa ich len ťažko zbavujeme. Svoje o tom vedia aj naši futbalisti, ktorí svojím bojazlivým defenzívnym štýlom pripomínajúcim 90. roky na majstrovstvách sveta udivili nielen športových expertov, ale aj fanúšikov po celom svete. Právom sa zaradili medzi najhoršie tímy turnaja. Oveľa úspešnejšie sa pritom darilo tímom, ktorým sme sa pred niekoľkými rokmi vysmievali. Kto by si pomyslel, že futbalisti Kapverd, Bosny a Hercegoviny alebo Juhoafrickej republiky na tom budú nakoniec o mnoho lepšie.
Ani politika sa popisovanému trendu nevyhýba. Takmer nikomu v tejto krajine nepríde čudné, že Andrej Babiš už 15 rokov stále dookola opakuje, že nikdy nechcel ísť do politiky a že je to pre neho iba a predovšetkým obeť. Takmer každý si už tiež zvykol na jeho reč, ktorá občas pripomína vysmievaný prejav Miloša Jakeša z Červeného Hrádku v júli roku 1989, ktorý predchádzal Nežnej revolúcii.
Babiš pritom rozhodne nie je sám. Tomio Okamura z SPD chce zamieriť do Číny. Zavítať má nielen do Pekingu, ale tiež do Šanghaja, Chang-čou či Čcheng-tu. Oficiálna návšteva vraj zahrnie aj rokovania s vedením Celonárodného zhromaždenia ľudových zástupcov. V pláne je ďalej údajne aj novembrová návšteva Vietnamu a Indonézie. Nepripomína vám to naše komunistické delegácie, ktoré obchádzali svojich spojencov, aby ich podporili v nastúpenej ceste a uistili, že u nás majú zastanie?
Stále opakujeme, že „to nejde“
Vlak nám uniká napríklad aj v energetike. Odmietanie obnoviteľných zdrojov spôsobilo, že sme teraz z hľadiska ich podielu na výrobe elektriny so sedemnástimi percentami poslednou krajinou Európskej únie. V Európe sú na tom horšie už len Moldavsko, Kosovo a Bielorusko. Namiesto toho, aby sme sa posunuli dopredu, rozbehli vládni politici spolu s dezinformátormi masívnu kampaň proti veterným elektrárňam.
Vedúci programu Energia v Greenpeace International Jan Beránek vo svojom internetovom príspevku opísal české nazeranie na svet jednoznačne. Upozornil, že argumenty o tom, prečo obnoviteľné zdroje nefungujú a podkopávajú konkurencieschopnosť, sú v skutočnosti mylné. V opačnom prípade, ako uvádza, budeme „trvať na tom, že všetci naokolo v Európe, ale napríklad aj v USA a v Číne, sú hlupáci podliehajúci zeleným bludom, zatiaľ čo my Češi sme géniovia, ktorí to celé prehliadli“. Akú cestu si vyberieme? Zatiaľ vyhráva, bohužiaľ, retro … .
Zdroje: autorský článok, ČT, Tatabojs, Deník referendum
