Top hledané
Výsledky (0)
Zálohy od jednotlivých dodávateľov energií sa zvýšia zhruba o 150 až 200 korún mesačne.

Trumpova avantúra v Iráne priniesla historickú ropnú krízu. Za plyn a elektrinu si tak od nového roka priplatíme

Radek Polák
20.Nov 2026
+ Pridať na Seznam.cz
3 minuty
Nároky na spotrebu energií sa stále zvyšujú

Dodávatelia energií zdražujú. Na vine je predovšetkým konflikt na Blízkom východe a s ním spojené obmedzenie dodávok plynu. Ako sa to všetko dotkne našich peňaženiek? A u ktorých firiem si priplatíme najviac?

„Súčasná úprava je reakciou na vývoj trhu s energiami. Je nutné si uvedomiť, že veľkoobchodné ceny elektriny narástli počas tohto roka o viac ako 70 percent,"

povedal ČTK miestopredseda predstavenstva spoločnosti E.ON Jan Zápotočný potom, čo jeho firma ohlásila, že v januári si jej zákazníci za odber elektriny priplatia.

Mesačne si odkladajte navyše ďalších 200 korún

Čo pre nás avizované zdraženie energií znamená? V prípade bežnej domácnosti s ročnou spotrebou elektriny 2,2 MWh úprava prinesie navýšenie celkovej ročnej platby približne o 1800 korún, což zodpovedá zdraženiu mesačných záloh o zhruba 150 až 200 korún.

Funkcionalistická vila na prodej, Praha-západ
Funkcionalistická vila na prodej, Praha-západ, Okolí Prahy

V radoch stoviek korún za MWh už počas tohto roka zvýšili ceny svojich fixovaných produktov aj napríklad spoločnosti Pražská energetika, MND, Pražská plynárenská, ČEZ, Innogy, E.ON alebo Centropol. A niektoré z nich aj opakovane.

V prípade zákazníkov spoločnosti ČEZ sa má od budúceho roka cena silovej elektriny bez fixácie zvýšiť u najbežnejšej sadzby o 3,5 percenta na 3462 korún za MWh. O jednotky percent vraj stúpne aj cena plynu.

Predajná cena plynu porastie u Pražskej plynárenskej oproti tohtoročku o 8,7 percenta a elektrina zdražie v priemere o 8,6 percenta. Typická domácnosť si tak priplatí približne 126 korún mesačne.

Dodávatelia svojim zákazníkom, ktorí preferujú istotu a predvídateľnosť nákladov, odporúčajú využívať najmä fixované produkty. Tie im tak majú zabezpečiť ochranu pred budúcimi výkyvmi na energetických trhoch.

Na vine je vojna s Iránom

Za hlavného vinníka súčasných problémov považujú odborníci konflikt na Blízkom východe, ktorý spôsobil najväčšie narušenie globálneho obchodu s ropou a plynom v histórii. Vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom omezila lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, kudy dovtedy prechádzala približne pätina celosvetových dodávok ropy a skvapalnené zemného plynu. Blokáda prielivu odrezala od odberateľov až pätinu svetových dodávok skvapalneného zemného plynu. Práve kvôli tomu rastie aj cena elektriny.

V súčasnosti sa cena MWh plynu na veľkoobchodnom trhu pohybuje okolo zhruba 2 200 korún. Na začiatku roka sa pritom uvedený ukazovateľ pohyboval ešte okolo 725 korún za MWh.

Cenový strop i zdanenie „nadmerných ziskov"

Rad vlád v tej souvislosti prichádza s krokmi, ktoré mají předchádzať najhoršiemu. Napríklad susedné Nemecko od budúceho roka zníži daň z elektriny a zavedie cenový strop na pohonné hmoty. Zníženie dane z elektriny, ktoré presadzoval kancelár Friedrich Merz, má platiť zatiaľ rok. Krajina už tento rok znížila daň z elektriny pre energeticky náročné priemyselné podniky a poľnohospodárske a lesnícke podniky.

Okrem poklesu dane z elektriny sa tamojšie vládne strany dohodli aj na zavedení cenového stropu na pohonné hmoty. Na konci tohto roka totiž vyprší platnosť opatrenia, které od začiatku októbra na tri mesiace znižovalo energetickú daň na naftu a benzín.

Česká vláda zase pripravila návrh novely zákona, ktorou chce otvoriť možnosť regulácie cien elektriny. Súčasťou má byť aj možnosť zdanenia „nadmerných ziskov" jej výrobcov, možnosť stanoviť cenový strop, ale aj povinnosť kompenzovať náklady a primeraný zisk dodávateľom energií. Dôvodová správa pritom k novele energetického zákona hovorí, že výrobcom elektriny zoberie „len" 90 percent dodatočného zisku a zvyšných 10 percent ich bude ďalej motivovať k výrobe elektriny.

Na riešenie mimoriadnych situácií má štátny rozpočet vládnu rozpočtovú rezervu, v ktorej má na budúci rok naplánovaných 8 miliárd korún. Problém spočíva však v tom, že by to pri obdobnej situácii, aká u nás nastala v rokoch 2022 a 2023, zďaleka nestačilo. Cenové stropy sú drahé, ak nemajú spôsobiť nedostatok. Počas týchto dvoch popisovaných rokov česká vláda vydala len na kompenzácie dodávateľom elektriny a plynu takmer 53 miliárd!

„Každá sektorová daň zvyšuje neistotu a s ňou aj riziko podnikateľského prostredia. Vláda tým jednoznačne hovorí, že ak sa vám v podnikaní náhodou podarí, tak vás o „nadmerný zisk" pripraví,"

napísal k tomu redakcii hlavný ekonóm skupiny Electree Petr Zámečník.

Prodej luxusní vily, Praha-východ - 300m
Prodej luxusní vily, Praha-východ - 300m, Okolí Prahy

Rast cien v energetickom sektore predznamenáva ďalší vývoj. Podľa expertov bude globálny dopyt po rope kvôli tomu v budúcnosti postupne klesať o viac než štyri percentá a v roku 2035 dosiahne 97 miliónov barelov denne. Do roku 2050 by sa mala znížiť až na 85 miliónov barelov denne.

Pre české domácnosti to znamená jediné: čoho je menej, to býva aj drahšie. Musíme jednoducho počítať s tým, že náklady na energie budú hrať v našom rozpočte čím ďalej väčšiu úlohu. Nezostáva nám asi nič iné, než že sa s tým zmierime alebo začneme šetriť.

Zdroje: autorský článok, vlastné dopytovania, ČTK, E.ON, Pražská plynárenská

Páčil sa vám článok?
Diskusie 0 Vstúpiť do diskusie
Tagy: