Česko a jeho kubizmus. Na Kampě odhaľujú, prečo sa u nás uchytili kocka a gula
Za výtvarnými dielami českého kubizmu je možné sa v Prahe vydať do Múzea Kampa, kde je aktuálne k nahliadnutiu výstava najrozsiahlejšej zbierky českého výtvarného kubizmu Západočeské galérie v Plzni. Okrem samotnej vizuálnej návštevy populárneho štýlu českého medzivojnového obdobia sa kurátori zamerali tiež na okolnosti tvorby takejto zbierky, dozvieme sa tu ako a za koľko sa obrazy od vlastníkov odkupovali a výstava umožní tiež nahliadnuť pod pokrievku toho, ako niektorí tvorcovia sami tvorili a ako sa k kubizmu dostali.
Kampa Museum pripravilo výstavu vychádzajúcu zo zbierky Západočeského múzea v Plzni, kde sa podarilo vytvoriť jedinečnú kolekciu desiatok kubistických diel popredných českých tvorcov. Aktuálne tak prezentuje tieto diela v srdci Prahy, kde sú viac na očiach nielen domácim, ale aj zahraničným návštevníkom.
Zbierka vznikla záujmom Oldřicha Kuby, ktorý sa zameral na dielo Bohumila Kubištu a začal ho systematicky vykupovať na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. Do kolekcie sa čoskoro ponúklo zamerať sa na ďalších kubistických umelcov. V zbierke, rovnako ako na výstave Muzea Kampa tak nájdete diela najmä Emila Filly, Otto Gutfreunda, Václava Špály, Josefa Čapka, Jana Zrzavého, alebo Antonína Procházky.
Špeciálna pozornosť je venovaná Emilu Fillovi. Ten bol akýmsi umeleckým pokračovateľom Kubistu, a ktorého aspoň úspechom svojich diel predčil. Na výstave nechýba jeho kubistický autoportrét a tento žáner, nájdeme tu vo viacerých podobách, čo svedčí o vplyve otca kubizmu Pabla Picassa na českých autorov.
Domácich kubistov ovplyvnili najmä ich pobyty vo Francúzsku a v Paríži. S orientáciou českej politiky na Francúzsko, ako hlavného víťaza 1. svetovej vojny je aj česká spoločnosť 1. republiky fascinovaná tamou kultúrou.
Jedným z týchto prejavov bol aj nezvykle silný záujem o kubizmus. Je úplne logický, pretože bol odmietnutím dominantnej secesie a historizmu, a teda sa stal lákavým poslom nových čias. Ešte výraznejšie sa potom odrazil v architektúre, aby sa v Československu premenil na unikátny domáci rondokubizmus.
Návštevníci so zvýšeným záujmom určite dojdú k sekcií s kubistickými obrazmi Josefa Čapka, maliara a spisovateľa a tiež brata slávnejšieho Karla Čapka. I jeho nakoniec postihol tragický osud v nacistickom koncentračnom tábore aniž by bolo nájdené jeho telo. Jeho kubistické diela inšpirovala práve cesta do Paríža, hoci ešte v predvojnovom období a dokumentujú ju aj vystavené diela Nevěstka a Námořník.
Pre tých, ktorí si nevystačia len s pohľadom na obrazy, hoci je ich vizuál fascinujúci, ocenia ukážky z korešpondencie Oldřicha Kuby. Prvý riaditeľ Západočeské galérie v Plzni (v rokoch 1954-1985) v nich často vyjednáva s vlastníkmi diel o ich odkúpení. Dokazujú tiež, že Oldrich Kuba požíval dobré renomé.
Ide väčšinou o pozostalé po umelcoch, ktorí sú niekedy viac, niekedy menej ochotní diela predať, aspoň taký obraz ponúkajú vystavébo ukážky. Návštevníci sa tiež dozvedia, za koľko sa tak kubistické obrazy nakupovaly v časoch socialistického Československa. Podľa kurátorov je spája celú výstavu motív zberateľstva umeleckých diel.
Autori výstavy tak nechceli zostať len pri samotných dielach s prihliadnutím na ich tvorcov. V tomto prípade však dopĺňajú výstavu početné životopisné medailóny umelcov, teda v tomto ohľade rozhodne divák nezostane ošklbaný.
Pokiaľ ide o pozadie tvorby, výstava ponúkne napr. aj skicáre. Zaujímavý pohľad pod pokrievku je v rámci architektonického usporiadania výstavy trochu skrytý za špeciálnymi stenami, čo je trošku škoda, pretože rad návštevníkov ho potom môžu prehliadnuť.
Doplnenie výstavy o detaily z práce dobového zberateľa Oldřicha Kuby a snaha oboznámiť návštevníka s pozadím vzniku diel a takisto s kontextom vzniku umeleckej zbierky je veľmi príjemným faktografickým oživením návštevy galérie.
